Archiŭ

Pačynajučy treciaje tysiačahodździe (Kaladnaje pasłańnie Apostalskaha vizytatara dla biełarusaŭ zamiežža ajca Alaksandra Nadsana)

№ 52 (209), 26 śniežnia 2000 h. — 3 studzienia 2001 h.


 Pačynajučy treciaje tysiačahodździe

Kaladnaje pasłańnie Apostalskaha vizytatara dla biełarusaŭ zamiežža ajca Alaksandra Nadsana

Sioleta mnie prychodziłasia časta čuć sprečki pra toje, ci my žyviem užo ŭ trecim tysiačahodździ, ci jašče nie. Za tydzień, 1 studzienia 2001 hodu, hetaje pytańnie budzie kančatkova vyrašanaje.

Dźvie tysiačy hadoŭ chryścijanstva – značny rubiež nia tolki ŭ historyi Carkvy, ale i ŭsiaho čałaviectva. Tamu chočacca azirnucca nazad, padvieści rachunki – nie kab sudzić historyju – lohka być razumnym paśla padziei, – ale kab viedać, ź jakim bahažom my ŭvachodzim u treciaje tysiačahodździe.

Praces h.zv. hlabalizacyi – adna z najbolš charakternych rysaŭ našaha času. Dziakujučy chutkamu raźvićciu srodkaŭ transpartu i masavaj kamunikacyi śviet byccam by zrabiŭsia mienšym. Usio, što zdarajecca ŭ samym hłuchim kutku ziamli, adrazu stajecca viadomym uva ŭsim śviecie. Amal adnolkavym robicca paŭsiul styl žyćcia, pavodle standartaŭ adnoj masavaje kultury. Adnym słovam, jak časta ciapier možna pačuć, žyviem u hlabalnaj vioscy. Hety praces hlabalizacyi niasie z saboj niebiaśpieku straty indyvidualnaści, što było b vialikaj škodaj. Ź inšaha boku, jon uzmacniaje ŭ nas adčuvańnie adzinstva ŭsiaho stvareńnia i adkaznaści za jahony los. Siońnia ŭžo niemahčyma raźbić čałaviectva na maleńkija aŭtanomnyja hrupy, kožnaja ź jakich žyvie svaim žyćciom, nie źviartajučy ŭvahi na inšych. Z horkaha dośviedu my taksama viedajem, što prahres navuki, nie abmiežavany maralnymi tarmazami i pačućciom adkaznaści za vyniki, moža pryvieści da vialikich niaščaściaŭ. Tamu siońnia źjaviłasia stolki hrupaŭ, ruchaŭ i arhanizacyjaŭ, jakija vykazvajuć svaju zakłapočanaść stanam navakolnaha asiarodździa («Hrynpis», «Siabry Ziamli» i h. d.) i čałaviectva («Mižnarodnaja amnistyja» dy inšyja). Ichnyja metady dziejnaści mohuć nia ŭsim padabacca, ale nielha admović u słušnaści ichnych pryncypaŭ.

Paśla kožnaha dnia stvareńnia Boh bačyŭ, što heta było dobra (Bc 1:10). Jon stvaryŭ dobry śviet, bahaty na roznyja formy isnavańnia, ale adziny pavodle svajho pryncypu i metanakiravanaści. Heta byŭ uparadkavany śviet, dzie kožnaje stvareńnie mieła svajo miesca i metu. Čałaviek, zachacieŭšy być jak Boh, dziela svaje abmiežavanaści budučy nia ŭ stanie pradbačyć vynikaŭ svaich dziejańniaŭ, parušyŭ hetuju jednaść i straciŭ pačućcio adkaznaści za inšych. Kali Boh zapytaŭsia ŭ Kaina, jaki zabiŭ Abela, dzie jahony brat, toj adkazaŭ: Ci ž ja vartaŭnik bratu svajmu? (Bc 4:10).

Hałoŭnym vynikam pryjścia Chrysta było adnaŭleńnie stračanaje jednaści ŭsiaho stvareńnia. Hetaja jednaść moža być tolki ŭ Bohu, jak dobra kaža śviaty Pavał: U Chryście Boh pajadnaŭ z saboju śviet (2 Kar 5:19). Tamu niama bolš ni habreja, ni hreka, niama niavolnika ani svabodnaha, niama mužčyny ani žančyny, ale ŭsie vy adno ŭ Chryście Isusie (Hał 3:28). Źjadnanyja ŭ Bohu, my adčuvajem adkaznaść za inšych i za śviet, u jakim žyviem. Voś u hetym pryncyp “Božaj hlabalizacyi”.

Dva tysiačahodździ Carkva prapavieduje viestku pra pajadnańnie ŭsich z Boham praz Chrysta. Na žal, jejny hołas nie dachodzić da ŭsich, mahčyma tamu, što siarod nas, jakija nazyvajem siabie chryścijanami, niama zhody. Znoŭ taki, nia nam šukać vinavatych. Vidać, što ŭ Śviatoj Carkvie Chrystovaj ludzki składnik, u adroźnieńnie ad boskaha, daloka nie daskanały. Adnoj z važnych charaktarystykaŭ minułaha stahodździa byŭ rost zaniepakojenaści padziełam pamiž tymi, chto nosić imia Chrysta, i pošuk šlachoŭ da pajadnańnia. Budziem spadziavacca, što vysiłki ŭ hetym napramku z novaj mocaj buduć praciahvacca ŭ trecim tysiačahodździ. Šlach da jednaści budzie doŭhim i ciarnistym, ale źniaviervacca nielha.

Mnie pryhadvajecca historyja, jakuju niekali raskazaŭ śviatoje pamiaci biskup Balasłaŭ Słoskan, apostalski administratar Mienska-Mahiloŭskaje dyjacezii. Paśla adbyćcia źniavoleńnia na Sałaŭkach jon byŭ vysłany ŭ niejkuju sibirskuju viosku na tak zvanaje “volnaje pasialeńnie”, zrazumieła, pad nahladam uładaŭ. Kali jon šukaŭ sabie kvateru, jamu paraili spytacca ŭ adnoj udavy, jakaja prymała ŭsich “strańnikaŭ”. Pastukaŭšy ŭ dźviery, jon pabačyŭ pierad saboj staruju kabietu. Słoskan skazaŭ, čaho jamu treba, i dadaŭ, što jon katalicki biskup.

– Katalicki biskup, – adkazała staraja, jakaja ničoha nia čuła pra takich, – a ty ŭ Boha vieryš?

– Vieru, – adkazaŭ Słoskan.

– A ŭ Hospada našaha Isusa Chrysta vieryš?

– Vieru.

– A Najśviatuju Baharodzicu šanuješ?

– Šanuju.

– A harełku pješ?

– Nia pju.

– Dyk ty taki ž chryścijanin, jak i my, – vyrašyła staraja. – Možaš žyć u mianie na kvatery.

Dumaju, što pierš čym dumać pra adroźnieńni, nam varta źviarnuć uvahu na toje, što nas łučyć, jak zrabiła taja staraja, što “praekzamenavała” biskupa.

Na takoj dumcy ja chacieŭ by raźvitacca z vami, darahija čytačy «Našaj Nivy», i pažadać usim u hetaje vialikaje śviata Naradžeńnia Chrystovaha ščaścia i łaski Božaj u novym hodzie.

a. Alaksandar Nadsan,
Kalady 2000


Kamientary

Zakachanyja ŭ Minsku chacieli sabrać z padpisčykaŭ $10 tysiač na viasielle mary. Kolki ž u vyniku im zadanacili?14

Zakachanyja ŭ Minsku chacieli sabrać z padpisčykaŭ $10 tysiač na viasielle mary. Kolki ž u vyniku im zadanacili?

Usie naviny →
Usie naviny

Žychar Baranavičaŭ pasprabavaŭ zabić znajomaha, kab nie viartać vialiki doŭh2

Astapienia prapanavaŭ, jak cichieńka pazbavicca ad pomnikaŭ Leninu15

Chto i navošta dahetul karystajecca pejdžarami?3

U adnym z dvaroŭ Minska asfalt pakłali vakoł pryparkavanaha aŭto FOTAFAKT1

Biełaruska raskazała, navošta vydaje ŭ Kanadzie rodnuju litaraturu pa-anhlijsku

Scenarysta z Barysava buduć sudzić za «zakliki da sankcyjaŭ»3

Byłaja aŭstryjskaja ministarka, što tančyła z Pucinym, pierajechała ŭ novy dom pad Razańniu z katami, kurami i kačkami1

Šviedskaja zorka chip-chopa ź minskaha padjezda. Chto taki Yung Lean3

33 hady tamu bieł-čyrvona-bieły ściah i hierb «Pahonia» stali aficyjnymi dziaržaŭnymi simvałami7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zakachanyja ŭ Minsku chacieli sabrać z padpisčykaŭ $10 tysiač na viasielle mary. Kolki ž u vyniku im zadanacili?14

Zakachanyja ŭ Minsku chacieli sabrać z padpisčykaŭ $10 tysiač na viasielle mary. Kolki ž u vyniku im zadanacili?

Hałoŭnaje
Usie naviny →