Ekanomika44

Abiacanaha pavyšeńnia taryfnaj staŭki 1-ha razradu 1 žniŭnia nie adbyłosia

I kali budzie, nieviadoma.

Płanavanaha pavyšeńnia 1 žniŭnia taryfnaj staŭki pieršaha razradu nie adbyłosia. «Takoje rašeńnie jašče nie pryniataje, my jaho čakajem paźniej», — paviedamili BiełaPAN u pres-słužbie Savieta ministraŭ.

Daručeńnie pavysić taryfnuju staŭku pieršaha razradu 1 žniŭnia i ŭ kastryčniku Alaksandr Łukašenka daŭ, prymajučy 21 červienia z dakładam prem'jer-ministra Michaiła Miaśnikoviča.
Heta daść mahčymaść pavysić zarobki rabotnikam biudžetnaj śfiery, adznačyŭ tady Łukašenka.

Adnak 25 lipienia namieśnik ministra finansaŭ Maksim Jermałovič na pres-kanfierencyi ŭ Minsku paviedamiŭ: «Kali adbudziecca čarhovaje pavyšeńnie taryfnaj staŭki pieršaha razradu, u žniŭni abo paźniej, budzie viadoma ŭ bližejšyja dni, kali budzie pryniata rašeńnie ab taktycy pavodzinaŭ u častcy pavyšeńnia taryfnaj staŭki pieršaha razradu.

Mahčyma, pakul nieabchodnaści pavyšać zarabotnuju płatu i nie budzie».

Pry hetym jon dadaŭ: kali mahčymaści biudžetu dazvolać, možna budzie zrabić «niekalki bolš vysokaje, čym uzrovień inflacyi, pavyšeńnie taryfnaj staŭki pieršaha razradu».

Namieśnik ministra taksama nahadaŭ pra abaviazki Biełarusi pierad kredytoram — Antykryzisnym fondam JeŭrAzES, u tym liku pa zarobkach. «U nas dola zarabotnaj płaty ŭ ahulnych vydatkach biudžetu pavinna zastavacca na ŭzroŭni 2011 hoda», — skazaŭ namieśnik ministra.

Nie vyklučana, što rašeńnie ab pavyšeńni staŭki pieršaha razradu z 1 žniŭnia budzie pryniata ŭ bližejšyja dni zadniaj dataj.

Tak, naprykład, adbyłosia z apošnim pavyšeńniem: 1 maja 2012 hoda taryfnaja staŭka pieršaha razradu pavysiłasia na 5% (z 200.000 da 210 tysiač rubloŭ), ale adpaviednaja pastanova Saŭmina była padpisana 4 maja.

Sioleta taryfnaja staŭka pieršaha razradu padvyšałasia taksama 1 studzienia — sa 151 tysiačy da 200 tysiač rubloŭ (rost na 32,5%).

U studzieni-červieni siaredniamiesiačny naličany zarobak skłaŭ 3 młn. 262,6 tys. rubloŭ (393 dalary), u tym liku ŭ červieni — 3 młn. 752,1 tys. ($452).

Łukašenka nieadnarazova patrabavaŭ ad urada, kab da kanca hoda siaredni zarobak u krainie składaŭ nie mienš za 500 dalaraŭ u ekvivalencie. Apošni raz heta patrabavańnie prahučała 27 lipienia, kali kiraŭnik Bresckaj vobłaści Kanstancin Sumar prainfarmavaŭ Łukašenku, što da kanca hoda vobłaść «žalezna» vyjdzie na siaredni zarobak u 480 — 500 dalaraŭ. «480 dalaraŭ — heta nie 500 dalaraŭ. Napružvajcie ŭsich», — zajaviŭ Łukašenka.

Jon pryhraziŭ zvolnić tych kiraŭnikoŭ, jakija nie vykanajuć zadańnie pa vychadzie zarpłaty na 500 dalaraŭ.

Tym časam ekśpierty pieraścierahajuć ŭłady ad nieabhruntavanaha rostu zarobkaŭ. Tak, u majskim paviedamleńni Mižnarodnaha valutnaha fondu pa vynikach apošniaha manitorynhu ŭ Biełarusi adznačałasia: «Imknieńnie da dasiahnieńnia vysokich pakazčykaŭ ekanamičnaha rostu i zarabotnaj płaty moža vyklikać novy vitok raskručvańnia inflacyi i devalvacyi i stvaryć pahrozu siarednieterminovaj ustojlivaści biudžetu i abaviazku». MVF zaklikaŭ urad praciahvać palityku biudžetnych abmiežavańniaŭ, jakaja ŭžo dała stanoŭčyja vyniki, a taksama «dyscyplinavana palityku ŭ halinie zarpłaty ŭ dziaržsiektary, u tym liku pradpryjemstvy».

Kamientary4

Marharyta Laŭčuk stała mamaj4

Marharyta Laŭčuk stała mamaj

Usie naviny →
Usie naviny

U Rasii rezka pavialičyłasia kolkaść zhvałtavańniaŭ. Viarnulisia z frontu kryminalniki10

Stali viadomyja novyja detali zatrymańnia akcioraŭ RTBD1

Łukašenka raskazaŭ, što pradstaŭniki Zachadu pryjazdžali da jaho pahavaryć pra Jemien i Kitaj3

Stylovy budynak u Šabanach atrymaŭ hran-pry mižnarodnaha konkursu9

Pierad «Marafonam adzinstva» ŭ Žłobinie dziaciej navučać imitavać «aktyŭny parter»2

Biełarus raskazaŭ, jak rehularnyja naviedvańni radzimy ledź nie vyleźli jamu bokam

Terakt na avijapradpryjemstvie ŭ Turcyi: što viadoma1

Što viadoma pra situacyju sa Streamline?16

Biełaruski pabralisia pieršym adnapołym šlubam u Litvie38

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Marharyta Laŭčuk stała mamaj4

Marharyta Laŭčuk stała mamaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →