Usiaho patrochu

Kiraŭnik dabračynnaha fondu «Lubčanski zamak»: Kali niechta vyviesić bieł-čyrvona-bieły ściah, adrazu vystaŭlu

U 2003 hodzie pa inicyjatyvie byłoha vajskoŭca Ivana Piačynskaha byŭ zasnavany dabračynny fond «Lubčanski zamak» — kab adrestaŭravać pomnik architektury ChVI-XIX st.

Dziakujučy vałancioram i sponsaram sioleta ŭstanavili šeść pastajannych belek Paŭnočnaj viežy, sabrali kupał na treciuju viežu, praciahnuli ramont padpornaj ściany i hetak dalej.

Ivan Piačynski adznačaje, što rady lubym vałancioram i dadatkovym rabočym rukam — praŭda, kali tolki tyja nie ź bieł-čyrvona-biełym ściaham.

Lubčanski zamak, fota ź Vikipiedyi

Piačynski ŭpeŭnieny, što «zmahary» pahaniać historyka-kulturnyja kaštoŭnaści. Robiać jany heta dvuma sposabami: pravodziačy na terytoryi zamka svaje akcyi i pakidajučy na fundamiencie nadpisy kštałtu «Žyvie Biełaruś».

Na heta dyrektar fondu ŭžo skardziŭsia miascovaj rajoncy «Novaje žyćcio». «Naša Niva» paprasiła jaho patłumačyć bolš padrabiazna, čamu jon upeŭnieny, što ŭsie złačynstvy, źviazanyja z zamkam, čyniać mienavita «zmahary». Praŭda, u adkaz pačuli šmat inšaha. 

Ivan Piačynski. Fota lubcza.by

— My pastavili tam videanazirańnie. I na videa bačna, što chadzili tam ludzi z raściažkami, simvolikaj. I nadpis pakinuli «Žyvie Biełaruś». Ale na žal, videanazirańnie nie achoplivaje ŭsiu terytoryju. Nie trapili jany na kamiery. I my nie zmahli razabracca, chto tam chadziŭ i što. Plus tvary svaje zakryvali. Ja liču, što zamak — nie miesca dla palityki. I kali b vałancior vyviesiŭ tam bieł-čyrvona-bieły ściah, adrazu b pahnaŭ jaho adtul.

U hetym hodzie praz karanavirus vałanciory žyli ŭ mianie doma. I kali ja kožny dzień ź imi pravodziŭ lekcyi, raspaviadaŭ pra historyju, pra muzyku, architekturu — jany siadzieli i słuchali. Mucha b pralacieła — było čuvać. Bo ja načytany čałaviek i šmat čaho viedaju. I ja bačyŭ, što ŭ ich byli adny pohlady, a kali jany adjazdžali, to ŭžo dumali pa-inšamu pra simvały hetyja.

Maja siastra, 75 hadoŭ, z hetym [bieł-čyrvona-biełym] ściaham pa Navahrudku poŭzaje. Chaj chodzić — nie viedaje ničoha pra historyju, što adkul uziałosia, i chodzić.

Ja nie pavažaju hety ściah, tamu što jon nie byŭ abrany na refierendumie.

Ja pałkoŭnik u adstaŭcy. Mianie vučyli radzimu abaraniać. Ja viedaju historyju. Pačytajcie ŭ knižkach, jak robiacca revalucyi. Ja vam kažu: Francyja, Ispanija i Anhlija ŭzbahacilisia za košt krain Poŭdnia. Što jany tudy prynieśli? Što prynieśli ŭ Liviju?

Miljony ludziej zahinuli z-za ichniaj demakratyi. Što jany dali ciapier Ukrainie? U Biełarusi budzie toje samaje, što va Ukrainie. Kali vo heta voś padoŭžycca. U mianie ŭ Polščy šmat svajakoŭ — ja abjechaŭ ich usich tam. Jany žyli horaj, čym my tut žyli. I jany ŭ adkrytuju kažuć, što zabiaruć Haradzienščynu. A ja nie chaču, kab tut znoŭ źjavilisia asadniki. Nie chaču pałanizacyi.

Usie ludzi, što vychodziać, mała jašče adsiadzieli. Vas treba jašče pasadzić. Viedajecie čamu? Tamu što havorać pra mirnyja akcyi — 50 tysiač idzie mirnych, a napieradzie iduć tyja, chto kidajecca na ščyty. Im tolki daj volu, i tut budzie kroŭ. Bolšaść ludziej vas nie padtrymlivaje — usie bajacca i ničoha hetaha nie chočuć, bo [tyja, chto ź bieł-čyrvona-biełym ściaham] ahresiŭnyja.

Kamientary

«My dla ich — miasa». Palitviazień vyjšaŭ ź miełanomaj treciaj stadyi, jon ŭskładaje vinu na načalnicu sančaści i prymusovaje haleńnie hałavy

«My dla ich — miasa». Palitviazień vyjšaŭ ź miełanomaj treciaj stadyi, jon ŭskładaje vinu na načalnicu sančaści i prymusovaje haleńnie hałavy

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi mohuć značna padaražeć cukierki i inšyja prysmaki

Ołaf Šolc pierad vybarami błakuje pakiet dapamohi Ukrainie na 3 miljardy jeŭra8

Juraś Ziankovič bolš nie palitviazień? Na ANT jon pradstaŭleny jak «amierykanski advakat, palitołah, ekśpiert»8

Pryciahnieńnie mihrantaŭ dla pracy ŭ Biełarusi najbolš łabiruje Minsielhascharč6

«Dzie jany pracujuć?» Kamunist Syrankoŭ budzie skardzicca ŭ prakuraturu i padatkovuju na Bondaravu i kampaniju10

Va Ukrainie zahinuła 24-hadovaja biełaruskaja dobraachvotnica Maryja Zajcava43

Pamior aŭstryjski piśmieńnik i historyk Marcin Połak. Jon pisaŭ i pra Biełaruś

Styvien Kinh zaklikaŭ admianić «Oskar» praz pažary ŭ Łos-Andželesie

Viarchoŭny sud ZŠA padtrymaŭ zakon ab zabaronie ŭ krainie TikTok

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«My dla ich — miasa». Palitviazień vyjšaŭ ź miełanomaj treciaj stadyi, jon ŭskładaje vinu na načalnicu sančaści i prymusovaje haleńnie hałavy

«My dla ich — miasa». Palitviazień vyjšaŭ ź miełanomaj treciaj stadyi, jon ŭskładaje vinu na načalnicu sančaści i prymusovaje haleńnie hałavy

Hałoŭnaje
Usie naviny →