Historyja5959

8 vieraśnia — Dzień biełaruskaj vajskovaj słavy. Vinšujem usich patryjotaŭ!

8 vieraśnia 1514 hoda našy prodki pieramahli ŭ adnoj z samych značnych bitvaŭ taho času — pad Oršaj. Na pačatku 90-ch u hety dzień vajskoŭcy prymali ŭračystuju prysiahu na viernaść Biełarusi. Za Łukašenkam śviata stała niefarmalnym, navat pieraśledavanym.

Videa z prysiahi 1992 hoda na płoščy Niezaležnaści:

U našaj daŭniaj historyi niama inšaj padziei, jakaja b stała padobnym simvałam.

Heta vialikaja pieramoha nad namnoha bolšym maskoŭskim vojskam, zdabytaja ŭ abarončaj vajnie, na svaich ziemlach i svajoj ža armijaj, kiravanaj svaim, pravasłaŭnym hietmanam.

Pačynalniki biełaruskaj nacyjanalnaj histaryjahrafii bačyli ŭ joj lepšy dokaz histaryčnaj niatojesnaści biełarusaŭ i vialikarusaŭ. A dla historykaŭ rasiejskich, naadvarot, jana była ci nie samaj «niazručnaj» padziejaj, što nijak nie ŭpisvałasia ŭ kancepcyju «adzinaha słavianarasijskaha narodu».

U pieršaj pałovie 1990-ch hadoŭ, pry choć jakoj demakratyi, pra Aršanskuju bitvu ŭ nas pisałasia bolej, čym pra jakuju inšuju padzieju ajčynnaj historyi. I štohod kolkaść publikacyjaŭ pra jaje ŭ pieryjodycy padvojvałasia!

Z prychodam A. Łukašenki dy jaho kursam na reintehracyju z Rasijaj staŭleńnie da bitvy dyjamietralna źmianiłasia.

Miascovyja adepty «tryadzinaruskaści» znoŭ uzialisia ćvierdzić, byccam bitva pad Oršaj nie vartaja i pamiaci, bo była… «bratazabojčaj». 

Dla trubaduraŭ «Vialikaj Rasii» ahresija Maskvy suprać Vialikaha Kniastva była spraviadlivaj baraćboj za «ŭźjadnańnie» ziamiel Rusi ŭ adnoj dziaržavie. Ale akurat Aršanskaja bitva i buryć padobny tezis pra pravasłaŭje jak padstavu taho «adzinstva» dy spraviadlivy charaktar vojnaŭ «za ŭźjadnańnie».

U ChVI st. dla našych prodkaŭ było naturalnym nie tolki pomnić pra pieramohu pad Voršaj, ale i hanarycca joju.

Pravasłaŭny letapisiec dziakavaŭ hietmanu Astrožskamu za toje, što jaho starańniami «maskoŭskaha voraha pabili», i staviŭ maskavitaŭ u adzin šerah z busurmanami. U epochu žorstkaha supraćstajańnia z Maskvoju sieču 1514 hodu časta zhadvali ŭ hieraičnym kantekście, nazyvajučy «vialikaj bitvaj Aršanskaj».

Taja pieramoha spyniła maštabny nastup maskoŭskaj armii i dapamahła vyzvalić harady Ŭschodniaj Biełarusi, a ŭ dalejšym — i paspryjała razvału niebiaśpiečnaha vajennaha aljansu Maskvy ź impieryjaj Habsburhaŭ, jaki pahražaŭ isnavańniu VKŁ.

Tak što pafasnyja słovy pra abaronu suvierenitetu zusim nie biespadstaŭnyja.

Mienavita bitvie pad Voršaj vypała asablivaja rola ŭ farmavańni sučasnaj biełaruskaj tojesnaści.

Kamientary59

Pamiatajecie pravakatara i danosčyka Jaŭhiena Kakojtu? Jon ciapier taksama palitviazień13

Pamiatajecie pravakatara i danosčyka Jaŭhiena Kakojtu? Jon ciapier taksama palitviazień

Usie naviny →
Usie naviny

Apieracyja z pejdžarami była praviedzienaja raniej, bo «Chiezbała» zapadozryła niešta niadobraje1

Stała viadomaja imaviernaja pryčyna zatrymańnia Alaksandra Vusika ŭ aeraporcie Krakava1

Ludmiła Kłaskoŭskaja: Kadebešnik uchmylnuŭsia i skazaŭ: «Zatrymlivaju vas na 15 sutak»2

Pamiatajecie kaciania, jakoje prajechała 10 km u Hrodnie ŭ matory aŭto? Jano znajšło haspadyniu

Ukrainskija bieśpiłotniki ŭrazili vializarny skład bojeprypasaŭ u Ćviarskoj vobłaści2

«Jana pahražała mnie fizična, napadała seksualna». Alaksandr Rybak skardzicca na stałkierku8

Harbunova: «A Palina Šarenda-Panasiuk? Dziela čaho hetaja baraćba? Jana biessensoŭnaja»21

Ukrainskaha baksiora Alaksandra Vusika zatrymali ŭ aeraporcie Krakava4

U padkładańni vybuchoŭki ŭ pejdžary «Chiezbały» abvinavačvajecca «Masad»

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie pravakatara i danosčyka Jaŭhiena Kakojtu? Jon ciapier taksama palitviazień13

Pamiatajecie pravakatara i danosčyka Jaŭhiena Kakojtu? Jon ciapier taksama palitviazień

Hałoŭnaje
Usie naviny →