Usiaho patrochu33

Z-za źmieny klimatu ŭ Biełarusi zasychajuć sosny i jełki

Supracoŭnik Instytuta lesu Nacyjanalnaj akademii navuk Alaksandr Kavalevič raskazaŭ sb.by, jak klimat upłyvaje na źmianieńnie lasoŭ u našaj krainie. Pa słovach śpiecyjalista, pačynajučy z 2017 hoda, sasnovyja lasy pačali masava zasychać.

«Paciapleńnie klimatu pryviało da ŭzmacnieńnia ahresiŭnaści karajedaŭ, źjaŭleńnia novych invaziŭnych vidaŭ škodnikaŭ i chvarob», — padkreśliŭ navukoviec.

Kavalevič źviarnuŭ uvahu, što ŭ asnoŭnym paciarpieli paŭdniovyja rajony. Śpiecyjalistam udałosia likvidavać uspyšku, adnak nie abyšłosia biez strat. Ciapier ža dola sasnovych lasoŭ u paraŭnańni ź siaredzinaj XX stahodździa źmienšyłasia z 58% da 48%.

Navukoviec dadaŭ, što karajed-typohraf, jaki źjaŭlajecca pradstaŭnikom vidu, padobnaha da sasnovych škodnikaŭ, u apošnija dziesiacihodździ surjozna nakinuŭsia na jełku. Heta pryviało da ŭsychańnia dreva na poŭdni Biełarusi, pačałasia tak zvanaja mihracyja na poŭnač, za Minsk.

Ale jość i prahres u baraćbie ź im. Pavodle słoŭ Kavaleviča, da 2025 hoda pavinny adbycca dziaržaŭnyja vyprabavańni raspracavanaha ŭ Instytucie lesu bijapreparata, jaki zaklikany kantralavać papulacyju kazurki.

Akramia jełak i sosnaŭ, havoryć navukoviec, varta nadavać bolš uvahi dubu.

«My mała jaho sadzim, abjomy treba naroščvać, u tym liku i za košt rekanstrukcyi — u nas šmat płoščaŭ, zaniatych miakkaliścievymi drevami. Stratehiju adnaŭleńnia dubroŭ pieradali ŭ Ministerstva lasnoj haspadarki. Prapanoŭvali i stvaryć kompleks pa vyroščvańni duba z zakrytaj karaniovaj sistemaj. Na hetaje dreva treba rabić staŭku», — ličyć jon.

Kamientary3

  • Acab
    17.09.2024
    Fryjonam palicie z hielikoptaraŭ, niachaj naskpierak pryrodzie budzie ledavik zamiest bahny.
    Razam z kupałaŭskimi muzejami volnaje hramadztva pazbavicca niarobaŭ raździmalnikaŭ štučnych prablemaŭ i kanfliktaŭ z akademii navukaŭ (nie navuki).
  • Vojtek
    17.09.2024
    'Chvojki dy jołki'... '!
  • Dziakuj
    17.09.2024
    Dziakuj biełaruskim navukoŭcam, jakija dbajuć pra našu budučyniu.

Žychar Ivanava spłaciŭ $600 tysiač kampiensacyi za danaty, ale ŭsio adno atrymaŭ 5,5 hoda źniavoleńnia3

Žychar Ivanava spłaciŭ $600 tysiač kampiensacyi za danaty, ale ŭsio adno atrymaŭ 5,5 hoda źniavoleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

Pierad prezidenckimi vybarami Minabarony čakaje pravakacyi z boku «źbiehłych», jakich «uzbrojvajuć za miažoju»6

Minzdaroŭja raspaviało, kolki kaštuje vyjezd chutkaj dapamohi i dzień pacyjenta ŭ balnicy2

Jon byŭ pieršym biełarusam na «Jeŭrabačańni» i zorkaj, jakuju viedała ŭsia kraina — Michaił Finbierh14

Ci sapraŭdy varta kłaścisia spać raniej?2

«Rasija nikoli nas nie padmanvała, u adroźnieńnie ad Ukrainy». Słavacki premjer pahardliva vykazaŭsia pra Zialenskaha i ŭkraincaŭ12

Vajskovy bilet, znojdzieny ŭ pałonnaha paŭnočnakarejca, vypisany na realnaha tuvinca2

Biełarusy vykazali najbolšuju achvotu naviedvać tysiačahadovy ispanski zamak3

«Mieksikanski zaliŭ vykazaŭ namier pierajmienavać Donalda Trampa». Najlepšyja tvity tydnia8

Samalot rasijskaj avijakampanii złamaŭsia padčas rejsa. Jon taki ŭžo čaćviorty z pačatku hoda1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Žychar Ivanava spłaciŭ $600 tysiač kampiensacyi za danaty, ale ŭsio adno atrymaŭ 5,5 hoda źniavoleńnia3

Žychar Ivanava spłaciŭ $600 tysiač kampiensacyi za danaty, ale ŭsio adno atrymaŭ 5,5 hoda źniavoleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →