Vajna44

«Biaśsille pierad artyleryjaj — samaje ciažkaje pačućcio». Z-vajenkary pryznajuć, što rasijskaja armija nie daje rady artyleryi NATA

USU viarnulisia da taktyki vymotvańnia rasijskich sił artyleryjaj paśla niaŭdač u kontrnastupleńni. Ukraina vykarystoŭvaje techničnuju adstałaść praciŭnika i adsutnaść udaraŭ u adkaz z-za roznaj dalokaści artyleryi, paviedamlaje The Moscow Times.

Niamieckaja samachodka PzH 2000. Fota: Andrey Rudakov / Bloomberg via Getty Images

Niahledziačy na zapeŭnieńni ministra abarony Siarhieja Šajhu ab 71% sučasnaj zbroi, armija RF prajhraje haŭbicam NATA, što pryznajuć rasijskija vajenkary.

Ab prablemach piša kamandzir bataljona «Uschod» Alaksandr Chadakoŭski: «Samaje składanaje — žyć biez narmalnaj «kontrbatarejki» […] Biaśsille pierad artyleryjaj — samaje ciažkaje pačućcio».

Z-kanał «Dva majora» paviedamlaje, što 90% paranienych i zabitych u rasijskaj armii źjaŭlajucca praz artyleryju, prablemy vostra stajać na ŭčastkach, dzie pieravažaje zachodniaja artyleryja.

Naprykład, na Arechaŭskim kirunku — «Msta-B» (dalokaść — 28 km) prajhraje amierykanskaj haŭbicy M-777 (dalokaść — bolš za 44 km).

Kanał «Vojennyj informator» piša pra raźvitaść spadarožnikavaj raźviedki Zachadu na fonie ŭbohaści spadarožnikaŭ «Raskosmasa», efiektyŭnyja kontrbatarejnyja sistemy AN/TPQ-36 (ZŠA) na fonie adzinkavych kompleksaŭ «Zaapark». Aŭtar kanała miarkuje, što ab projhryšy ŭ artyleryi NATA Minabarony RF viedała dziesiacihodździami, ale ničoha nie zrabiła.

I ŭ budučyni parytetu ŭ dalokaści nie pradbačycca. «Rastech» anansuje źjaŭleńnie kołavaj haŭbicy «Malva», ale jaje pryłada — 152-mm haŭbica 2A64, identyčnaja «Msta-B», jakaja prajhraje zachodnim uzoram u dalokaści na tracinu. Anałahičnaja francuzskaja 155-mm SAU Caesar zakidaje snarad na 40 km, słavackaja SAU Zuzana 2 — na 41 km, niamieckija samachodki PzH 2000 — da 36—47 km.

Zajaŭlenyja mahčymaści abiacanaj «Rastecham» SAU «Koalicija-SV» paraŭnalnyja z Caesar, ale jaje vyprabavańni viaducca druhi dziasiatak hadoŭ, i na vajnie jaje niama.

Situacyja dla Rasii nastolki sumnaja, što Minabarony RF i Z-kanały raźličvajuć na dapamohu Paŭnočnaj Karei. Kanał «Kaprał» piša, što vojsku RF nie pieraškodzili b jaje haŭbicy z dalokaściu kala 40—70 km — 170-mm «Kaksany», upieršyniu pradstaŭlenyja na paradzie ŭ Pchieńjanie jašče ŭ 1985 hodzie.

Kamientary4

  • Kacap
    04.08.2023
    stop rašizm, mało, nado čtob let sto nie podnimali hołovy
  • Curtis Bailey
    04.08.2023
    …trievožno orkam… ich žariat, a im počiemu-to nie nravitsia? eto byvajet… lečitsia zajezdom Chajmarsa priamo v toriec.
  • Janka
    04.08.2023
    Savieckaja vajennaja pramysłovaść zaŭsiody aryjentavałaś na vałavyja pakaźniki, hałoŭnym ź jakich byŭ abjom vytvorčaści. Maŭlaŭ kolkaść kaliści pierajdzie ŭ jakaść, a ŭzrovień čałaviečych strat rasiejskuju/savieckuju ŭładu nikoli nie turbavaŭ.
    U vyniku tanki BT-5 byli całkam bieskarysnymi suprać T-IV
    A straty T-34-76 ŭ paraŭnańni z T-VI Tiger pad čas kurskaj bitvy byli prosta žudasnymi, T-34-85 ŭsio roŭna prynamsi ŭ 1.5 razy sastupaŭ novym niamieckim tankam pa dalokasci stralby.
    To bok raźlik zaŭsiody rabiŭsia na zerg-rush, kali navat vialikija straty nie pieraškodziać dabracca da varožych pazicyj i pieramahčy ŭ baju faktyčna pramoj navodkaj

    I kali technalohii zrabili zachodniuju zbroju nia tolki vysokadakładnaj i dalnabojnaj, ale i dosyć skarastrelnaj - atrymałasia, što rasiejski padychod daje treščynu.

Izrailski biznesmien staŭ iranskim špijonam dziela darahoj va ŭtrymańni biełaruski. Chto hetaja fatalnaja łedzi?6

Izrailski biznesmien staŭ iranskim špijonam dziela darahoj va ŭtrymańni biełaruski. Chto hetaja fatalnaja łedzi?

Usie naviny →
Usie naviny

Va Ukrainie vajskoŭcam i čynoŭnikam zabaranili karystacca Telegram na pracy

Aŭstryjski Raiffeisen Bank pradaŭ Pryjorbank arabam4

U Biełarusi źnik nasieleny punkt4

Kavamašynu ramantavali amal paŭhoda — biełaruska pajšła ŭ sud i atrymała maralnuju kampiensacyju

Rasija pradbačyła ŭvarvańnie ŭ Kurskuju vobłaść za niekalki miesiacaŭ. Ale praduchilić jaho nie atrymałasia3

Na polskaj miažy staić bolš za 1000 fur

Litoŭskamu siabru Ksienii Lebiedzievaj dali dzieviać hadoŭ turmy za špijanaž na karyść biełaruskaha KDB5

Čakajucca pieršyja zamarazki

Pasolstva ZŠA ŭ Biełarusi zreahavała na film ź Jurasiom Ziankovičam1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Izrailski biznesmien staŭ iranskim špijonam dziela darahoj va ŭtrymańni biełaruski. Chto hetaja fatalnaja łedzi?6

Izrailski biznesmien staŭ iranskim špijonam dziela darahoj va ŭtrymańni biełaruski. Chto hetaja fatalnaja łedzi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →