Zdaroŭje

Čatyry sposaby padtrymać imunnuju sistemu pierad chałodnym siezonam

Dni robiacca karaciejšymi, a nadvorje ŭsio bolš chałodnym. Heta značyć, što nabližajecca zima, a razam ź joj — i čarhovy ŭsplosk reśpiratornych chvarobaŭ. Padkažam, jak nie stać ich achviaraj.

Fota: pixabay.com

Budźcie aktyŭnyja

Fizičnaja nahruzka — dobry sposab umacavać svajo zdaroŭje i źnizić usprymalnaść da chvarob, piša New York Times.

U 2011 hodzie było apublikavanaje daśledavańnie, padčas jakoha amierykanskija navukoŭcy try miesiacy nazirali za bolš čym 1000 žycharoŭ Paŭnočnaj Karaliny. Jany zapisvali ich zvyčki, u tym liku toje, jak hetyja ludzi charčavalisia i kolki mieli fizičnaj nahruzki, a taksama toje, jak časta mieli reśpiratornyja chvaroby, i nakolki ciažka ŭ ich prachodzili hetyja chvaroby.

Vyjaviłasia, što tyja, chto zajmaŭsia sportam piać i bolš dzion na tydzień, mieli na 43% nižejšyja šansy zachvareć, čym tyja, chto mieŭ fizičnuju nahruzku radziej čym raz na tydzień. Ale navat 20 chvilin umieranych praktykavańniaŭ (skažam, chutkaj chady) pa mienšaj miery raz na tydzień usio roŭna dapamahali padvyšać imunitet. Možacie taksama pasprabavać tancy ci lubuju inšuju nahruzku — jana nie abaviazkova pavinna być ciažkaj.

Nie niedaaceńvajcie adpačynak

Zanadta vialikaja fizičnaja nahruzka moža pierahruzić cieła i pahoršyć pracu imunitetu, što pavialičyć ryzyku chvaroby. Kali vy raptam adčuvajecie siabie drenna ci pastajanna stamlajeciesia, abo kali treniroŭki, što raniej byli lohkija, ciapier zdajucca zanadta ciažkimi, heta moža być sihnałam, što vam treba źnizić temp.

Navukoŭcy ličać, što niedastatkovy ci niajakasny son taksama moža pahoršyć vašu zdolnaść supraćstajać infiekcyjam. Nie ŭsim patrebnaja adnolkavaja kolkaść snu, ale ŭ siarednim darosły čałaviek musić spać šeść-vosiem hadzin kožnuju noč.

Dobry son moža taksama dapamahčy spraŭlacca sa stresam. Kali čałaviek pastajanna znachodzicca ŭ stresavym stanie, heta moža pamienšyć reakcyju jaho arhanizma na vakcyny i infiekcyi i zrabić jaho lohkaj achviaraj roznych chvarob, nie tolki infiekcyjnych. Zmahacca sa stresam dapamoža nie tolki son, ale i miedytacyja, joha i prosta lubaja aktyŭnaść, jakaja prynosić vam zadavalnieńnie.

Prytrymlivajciesia zdarovaha charčavańnia

Ježa i napoi, što vy ŭžyvajecie, źjaŭlajucca adnymi z najvažniejšych rečaŭ, jakija mohuć paŭpłyvać na vaš imunitet. Jarkaja sadavina i harodnina — naprykład, jahady, cytrusavyja i kapusta — źjaŭlajucca dobrymi krynicami fłavanoidaŭ, jak i čaj, kava, ciomny šakaład i niekatoryja zbožžavyja, naprykład, hrečka. Fłavanoidy mohuć dapamahčy arhanizmu zmahacca z chvarobami.

Taksama jość danyja, što ŭździejańnie cyharetnaha dymu i praźmiernaje ŭžyvańnie ałkaholu mohuć pryhniatać vašu imunnuju sistemu.

Prytrymlivajciesia mier abarony suprać kavidu

Miedyki rekamiendujuć svoječasova pryščapicca ad kavidu i hrypu, kali vy nie majecie supraćpakazańniaŭ. Taksama nie varta niedaaceńvać pandemijnuju zvyčku nasić maski ŭ pamiaškańniach, tym bolš što jany dapamahajuć ad lubych virusaŭ, nie tolki ad kavidu. Heta asabliva važna, kali ŭ vas słaby imunitet. Narešcie, ustrymlivajciesia ad sustreč ź inšymi ludźmi, kali majecie simptomy reśpiratornaj chvaroby, i zrabicie ŭ takim vypadku chacia b ekspres-test na kavid.

Na nosie — novaja chvala COVID-19. Jak padrychtavacca i ci rabić pryščepku?

Jak padtrymać imunitet i zastrachavacca ad prastudy? Voś niekalki receptaŭ

Navošta ŭvohule patrebnyja virusy? Bieź ich nas mahło b nie być

Kamientary

Aficer-pahraničnik, jaki prajšoŭ praz turmu, raskazvaje pra žyćcio «da» i «paśla» dyj nie škaduje słoŭ pahardy dla amapaŭcaŭ3

Aficer-pahraničnik, jaki prajšoŭ praz turmu, raskazvaje pra žyćcio «da» i «paśla» dyj nie škaduje słoŭ pahardy dla amapaŭcaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

6000 dalaraŭ navaru za adnapakajoŭku ŭ starym domie. Try historyi, jak pradavali kvatery ŭ Minsku ŭ 2024 hodzie

Historyk Cimoch Akudovič razvažaje, jak pryciahvać ludziej da biełaruskaści i čym tut karysnyja ruskamoŭnyja prajekty12

Zialenski: Ukraina albo ŭstupić u NATA, albo budzie mieć jadziernuju zbroju20

Rasiju zapadozryli ŭ maštabnaj falsifikacyi ekanamičnaj statystyki10

Hrodzienski zaapark pakazaŭ, što vyrasła z dvuch miedźviedzianiataŭ-padkidyšaŭ1

U Rasii Maryna Vasileŭskaja stała dziciačaj lalkaj7

«Adna dziaŭčynka straciła prytomnaść paśla ŭkołu prosta na kalidory». Što ciapier adbyvajecca na Akreścina2

Kiraŭniki raźviedki krain Zachadu ŭstryvožanyja «dzikimi pavodzinami» rasijskich śpiecsłužbaŭ1

U Minsku znosiać adzin z budynkaŭ 6-j balnicy

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aficer-pahraničnik, jaki prajšoŭ praz turmu, raskazvaje pra žyćcio «da» i «paśla» dyj nie škaduje słoŭ pahardy dla amapaŭcaŭ3

Aficer-pahraničnik, jaki prajšoŭ praz turmu, raskazvaje pra žyćcio «da» i «paśla» dyj nie škaduje słoŭ pahardy dla amapaŭcaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →