Hramadstva4747

Chto taki Siarhiej Elkind, fihurant novaha skandału ŭ Kurapatach, i jak jon byŭ źviazany z kryminalnym aŭtarytetam «Zajcam»

Hramadskaja aktyvistka Volha Mikałajčyk napisała ŭ svaim fejsbuku, što 15 žniŭnia restaran «Pajedziem, pajadzim» u Kurapatach naviedaŭ Siarhiej Elkind. Heta ŭžo nie pieršy raz, kali Elkind pryjazdžaje na hetaje miesca. U siaredzinie lipienia jon spravakavaŭ bojku z abaroncami Kurapataŭ.

Siarhiej Elkind. Fota facebook.com.

Chto ž taki hety Siarhiej Elkind? Ciapier jon zajmaje pasadu dyrektara ŭnitarnaha pradpryjemstva «Parečča Biełkaapsajuza». A kaliści razam z bratam Hienadziem zaśviaciŭsia suviaziami z rekiecirami i kryminalnikami.

Baćka Siarhieja i Hienadzia Viktar Elkind (1942—1999) šmat hadoŭ uznačalvaŭ barysaŭskuju harrajinśpiekcyju pa ekałohii, da hetaha ŭznačalvaŭ pieradavy saŭhas «Hvardyja», što bazujecca ŭ vioscy Vialikaja Uchałoda.

Syny ž Viktara Markaviča ŭ 90-ja trapili ŭ vielmi sumnieŭnuju kampaniju. Jany byli ŭ najbližejšym atačeńni spačatku niekaranavanaha złodzieja ŭ zakonie «Maćvieja», a paśla ŭ jaho pierajemnika «Zajca». Bryhada «Zajca» zajmałasia žorstkim rekietam barysaŭskich pradprymalnikaŭ.

Sajt ej.by drukavaŭ šmat zdymkaŭ Elkindaŭ u kampanii barysaŭskich kryminalnych aŭtarytetaŭ. Naprykład, jak jany klanucca viernaści na mahile «Maćvieja», siarod ludziej na fota i inšyja dzieci čynoŭnikaŭ. Naprykład, syn načalnika barysaŭskaj DAI.

Siarhiej Elkind (treci źleva) na mahile kryminalnaha aŭtaryteta «Maćvieja». Fota ej.by.

«Zajca» zabili paśla taho, jak jon pierastaŭ skidvacca na ahulnabiełaruski «abščak». Spalili prosta ŭ jahonaj mašynie ŭ Piečach. 

Braty Elkindy trapili ŭ padazravanyja padčas rasśledavańnia złačynstvaŭ «Zajca».

Siarhiej Elkind (źleva) z kryminalnym aŭtarytetam «Zajcam». Fota ej.by.

Pry kancy 1990-ch Elkindy admiežavalisia ad suviaziaŭ z kryminalnym śvietam. I hałoŭnuju rolu ŭ hetym adyhraŭ tahačasny staršynia Minabłvykankama Mikałaj Damaškievič.

Pa adnoj ź viersij, Damaškievič byŭ blizkim siabram baćki Elkindaŭ, pa druhoj — Hienadź byŭ žanaty sa svajačkaj čynoŭnika.

Mienavita pa inicyjatyvie Damaškieviča Hienadź Elkind uziaŭ sabie novaje proźvišča — Skitaŭ, kab pravieści tłustuju rysu pad 90-mi. U chutkim časie Hienadź Skitaŭ uznačalić barysaŭski miasakambinat.

Hałoŭny redaktar «Barysaŭskich navin» Anatol Bukas uzhadvaje, što adnojčy jaho vydańnie napisała artykuł ab tym, što na miasakambinacie ŭstalavali ałkatestear i ŭ adnu «dudku» mahli dźmuchać adnačasova 5—7 čałaviek. «Heta prosta niehihijenična!» — kaža Bukas.

«Paśla toj publikacyi mnie patelefanavaŭ Hienadź Skitaŭ i prapanavaŭ sustrecca. Ja kažu: pryjazdžajcie. «Nie, u mianie kabiniet bolšy», — adkazaŭ Skitaŭ. Praz paŭhadziny ja ŭžo byŭ na zavodzie. Dyrektar sustreŭ mianie i adrazu pačaŭ razmaŭlać na ty, paśla hetaha ja zrabiŭ jamu zaŭvahu, i jon pierajšoŭ na vy. Hienadź Viktaravič zładziŭ mnie ekskursiju pa pradpryjemstvie, pakazvaŭ mahazinčyk, stałovuju, valjery z sabakami. I prapanavaŭ zrabić jašče adzin materyjał. Ja adkazaŭ, što dobra, tolki pytańni buduć žorstkimi: kolki bratkoŭ vy z saboj pryviali na zavod, kaho ŭładkoŭvali pa zvanku, čamu pamianiali proźvišča. Skitaŭ paabiacaŭ padumać, ale tak i nie pierazvaniŭ», — zhadvaje Anatol Bukas.

Z «Barysaŭskaha miasakambinata» Hienadź Skitaŭ syšoŭ na pavyšeńnie ŭ «Biełrybu», jakaja znachodzicca ŭ struktury Kiraŭnictva spraŭ prezidenta. Adbyłosia heta ŭ toj čas, kali kiraŭnictva ŭznačalvaŭ jakraz Damaškievič. Kažuć, što Skitaŭ adnojčy byŭ nie puściŭ da siabie pravierku z KDK, byŭ skandał, i jon pasadu straciŭ.

Paśla hetaha Skitava prytuliŭ u siabie hienieralny dyrektar pradpryjemstva BATE Anatol Kapski, zrabiŭšy jaho svaim namieśnikam. Potym była praca na «Biełkardzie» ŭ Hrodnie i «Aŭtaprovadzie» ŭ Ščučynie. Na siońniašni dzień Hienadź Skitaŭ źjaŭlajecca namieśnikam hienieralnaha dyrektara MAZa.

Što tyčycca Siarhieja, to jon papracavaŭ u Minskim abłvykankamie, potym zajmaŭ pasadu načalnika Departamienta žyviołahadoŭli i zamiežnaekanamičnaj dziejnaści Biełkaapsajuza.

Ciapier hety čałaviek abjaviŭsia ŭ Kurapatach.

Nam udałosia parazmaŭlać ź Siarhiejem Elkindam. Varta adznačyć, što Elkind nie zaniaŭ ahresiŭnuju pazicyju, a vielmi padrabiazna tłumačyŭ.

Kaža, što ŭpieršyniu trapiŭ u Kurapaty vypadkova, bo žyvie pobač z restaranam. Jon navat nie viedaŭ, što tam idzie niejkaje supraćstajańnie.

«Jechaŭ z dačkoj, joj 6 hadoŭ. Ja nie zhodny z pazicyjaj hetych ludziej, jakija pačali nakidvacca na mašynu, što ja ledź paśpieŭ zatarmazić, cudam im nie złamaŭ ničoha. Mianie stali paprakać, čamu ja nie razmaŭlaju pa-biełarusku, čamu ŭ mianie čyrvona-zialony ściah, a nie «Pahonia». Ja suprać taho, kab mnie niešta naviazvali. Mnie ŭžo 52 hady, i ja maju svajo mierkavańnie. Ja ž nie jechaŭ tudy plasać ci tancavać, a prosta jechaŭ vypić kubačak čaju. Kaho ja takim čynam abraziŭ?» — pytajecca Elkind.

«U Bresckaj krepaści kryvi praliłosia nie mieniej, čym u Kurapatach, a tam sprava restaran, źleva restaran. Ja, moža, taksama za toje, kab tam nie było hučnaj muzyki, kab miemaryjał niejki isnavaŭ», — raskazvaje mužčyna.

Na pytańnie, ci znajomy jon z ułaśnikam «Pajedziem, pajadzim» Leanidam Zajdasam, Elkind adkazvaje tak: «Vielmi paviarchoŭna. Jon mnie nie siabra blizki i nie tavaryš».

«Mnie prosta zručna tudy zajazdžać paabiedać časam. Ja nie mahu nazvać siabie prychilnikam restarana ci praciŭnikam», — adkazaŭ Elkind.

Raskazaŭ jon trošku i pra svaje suviazi z kryminalnym śvietam 90-ch. Elkind kaža, što nie maje sudzimaściaŭ, chacia siłavikam jaho vielmi chaciełasia pasadzić. «Ja padmanvać nie budu: ja viedaŭ Kolu Zajca. Nu, jak viedaŭ: ja ź Vialikaj Uchałody, a jon — z Łošnicy. Sieŭ na rovar dy pajechaŭ. My siabravali, ale ja nie rabavaŭ, nie zabivaŭ. Kab było niešta, to daŭno b siadzieŭ».

Kamientary47

Niedachop rabotnikaŭ u Biełarusi vyklikaŭ niečakany pabočny efiekt

Niedachop rabotnikaŭ u Biełarusi vyklikaŭ niečakany pabočny efiekt

Usie naviny →
Usie naviny

Patrebna dapamoha krajaznaŭcu Alesiu Jurkojciu5

Krainy brytanskaj Sadružnaści padpisali dakumient ab kampiensacyi Vialikabrytanijaj škody ad handlu rabami10

«Sakretny punkt pieradvybarčaj prahramy Hajdukieviča». Najlepšyja tvity tydnia13

U Hiermanii vyznačyli moładzievaje słova hoda. Heta staražytny termin, ale z novym sensavym napaŭnieńniem4

«Hruzinskaja mara» pieramahaje ŭ pravincyi, prajhraje ŭ vialikich haradach 5

Rasija i Iran dziejničajuć u ZŠA suprać adzin adnaho. Pra heta śviedčać sakretnyja dakumienty8

«Vyžyła i hetamu radaja». Taćciana Karatkievič raskazała, što adčuvała padčas źniavoleńnia22

«Ja nie źbirajusia apraŭdvacca pierad žycharami inšaj krainy!» Salist «Piatli prychilnaści» adkazaŭ na chejt z boku rasijan31

Uładalnik «Savuškavaha pradukta» i «Santa-Bremara» try hady žyvie ŭ Varšavie22

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Niedachop rabotnikaŭ u Biełarusi vyklikaŭ niečakany pabočny efiekt

Niedachop rabotnikaŭ u Biełarusi vyklikaŭ niečakany pabočny efiekt

Hałoŭnaje
Usie naviny →