«Piakielnaje śviata vyjšła. Z achviaraprynašeńniem». Žychary Vałožyna paviedamlajuć pra raspravu nad katami i sabakami
19 kastryčnika ŭ Vałožynie śviatkujuć abłasnyja «Dažynki». Sioleta takija mierapryjemstvy pa čarzie naviedvaje Łukašenka, i rajcentr Minskaj vobłaści vyklučeńniem nie staŭ. Ale miascovyja žychary paviedamlajuć pra adnu prablemu, jakaja heta aficyjoznaje śviata supravadžała, piša «Salidarnaść».
Žychary Vałožyna raskazvajuć, što 10 kastryčnika słužba adłovu zładziła ŭ horadzie abłavu na katoŭ i sabak, siarod jakich mnohija byli chatnimi, mieli našyjniki i birki z danymi haspadaroŭ. Žyvioł zabivali prosta na vulicy, kidajučy ŭ kuzaŭ mašyny ŭpieramiešku žyvych, paranienych i ŭžo miortvych žyvioł.
U pablikach abaroncaŭ žyvioł adznačajuć, što haspadaroŭ žyvioł pazbavili zakonnaha prava viarnuć svaich hadavancaŭ na praciahu piaci sutak paśla adłovu. Ludzi źviazvajuć žorstkuju raspravu nad žyviołami z pryjezdam u horad Łukašenki.
«Piakielnaje śviata vyjšła. Z achviaraprynašeńniem. Dažynki što, usiudy supravadžajucca krovapralićciem? Achviary va ŭhodu budučamu ŭradžaju?» — aburajucca nieabyjakavyja hramadzianie.
U kamientarach pišuć, što padobnaje adbyvajecca ŭ mnohich rajcentrach. Prablema ŭ tym, što hadavalniki dla pieratrymki adłoŭlenych žyvioł praktyčna adsutničajuć za miežami samych bujnych haradoŭ krainy.
Kamientary