Navuka i technałohii22

NASA zapuściła kaśmičny aparat da Jeŭropy, kab adšukać tam žyćcio

Kaśmičny aparat Europa Clipper, jaki palacić da spadarožnika Jupitera, byŭ zapuščany pry dapamozie rakiety-nośbita Falcon Heavy kampanii SpaceX.

Pavierchnia Jeŭropy, ledzianoha spadarožnika Jupitera. Fota: NASA

Pra heta paviedamiła pres-słužba NASA.

Pusk zonda prajšoŭ ź placoŭki 39A Kaśmičnaha centra imia Kenedzi na mysie Kanavierał u Fłarydzie. Pieršapačatkova zapusk byŭ zapłanavany na 10 kastryčnika, adnak jaho pryjšłosia adkłaści z-za ŭrahana «Miłtan».

Dla vychadu na arbitu Jupitera ŭ krasaviku 2030 hoda aparatu treba budzie pieraadoleć kala 2,9 miljarda kiłamietraŭ. Navukovyja daśledavańni vakoł Jeŭropy kaśmičny aparat pačnie vykonvać u 2031 hodzie.

Zond zabiaśpiečany samym składanym naboram navukovych instrumientaŭ, jaki NASA kali-kolviek nakiroŭvała da Jupitera, u tym liku radarami, kamierami i pryborami dla vymiareńnia ciapła.

Mierkavanaja struktura pavierchni Jeŭropy. Fota: NASA/JPL-Caltech

Try asnoŭnyja navukovyja mety Europa Clipper uklučajuć vyznačeńnie taŭščyni ledzianoj kary spadarožnika i daśledavańnie sastavu i hieałohii padlodnaha akijana.

Kali misija dakaža, što Jeŭropa prydatnaja dla žyćcia, heta moža paćvierdzić toje, što ŭ Soniečnaj sistemie i za jaje miežami isnuje bolš suśvietaŭ, prydatnych dla žyćcia, čym mierkavałasia raniej, havorycca ŭ paviedamleńni NASA.

Jeŭropa źjaŭlajecca šostym pa addalenaści spadarožnikam Jupitera i doŭhi čas ličyłasia adnym z najbolš prydatnych miescaŭ dla žyćcia ŭ Soniečnaj sistemie (nie ličačy Ziamli). Misija Juno ad NASA praviała jaje detalovaje daśledavańnie ŭpieršyniu ŭ historyi ŭ 2024 hodzie. Danyja misii Galileo pakazali, što pad ledzianoj pavierchniaj spadarožnika znachodzicca vada, abjom jakoj prykładna ŭdvaja pieravyšaje abjom ziamnych akijanaŭ.

Dno akijana na Jeŭropie pakryvaje hornyja parody, što spryjaje chimičnym reakcyjam i vypracoŭcy enierhii. Heta robić spadarožnik Jupitera klučavym kandydatam, kab adšukać pieršyja prykmiety žyćcia pa-za Ziamloj. 

Kamientary2

  • Mask
    16.10.2024
    U Jeŭropie aparat adšukaje tolki niežyvyja cieły jeŭračynoŭnikaŭ.
  • Reśpiekt
    16.10.2024
    Daśledvańnie kosmasu heta supier! Tolki voś chajp na słovach “pošuk žyćcia” užo pryjeŭsia.

HUBAZiK prakamientavaŭ situacyju z Maksam Karžom6

HUBAZiK prakamientavaŭ situacyju z Maksam Karžom

Usie naviny →
Usie naviny

Błohier pakazaŭ, za što addaŭ 3 tysiačy rubloŭ na partniorskich rodach u Biełarusi2

«Sadzicca buchi, ślina ciače». Taksistka Maryna raskazała, jak ratujecca ad prystavańniaŭ4

Va Ukrainie abjavili abaviazkovuju evakuacyju Kupianska3

U padziemnym schoviščy «Chiezbały» na poŭdni Livana znajšli rasijskuju zbroju5

Amierykanskija palityki zaklikajuć Ukrainu źnizić uzrost mabilizacyi da 18-19 hadoŭ. Zialenski suprać7

Lada pačała vypuskać siedan «biznes-kłasu». Što za jon i kolki kaštuje4

U minskaj kaviarni pradajuć kavu z fotazdymkami katoŭ

Palinie Šarenda-Panasiuk dadali hod kałonii3

«Hazpram» źbirajecca pradać svoj dom adpačynku ŭ Maładziečanskim rajonie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

HUBAZiK prakamientavaŭ situacyju z Maksam Karžom6

HUBAZiK prakamientavaŭ situacyju z Maksam Karžom

Hałoŭnaje
Usie naviny →