Navuka i technałohii33

NASA zapuściła kaśmičny aparat da Jeŭropy, kab adšukać tam žyćcio

Kaśmičny aparat Europa Clipper, jaki palacić da spadarožnika Jupitera, byŭ zapuščany pry dapamozie rakiety-nośbita Falcon Heavy kampanii SpaceX.

Pavierchnia Jeŭropy, ledzianoha spadarožnika Jupitera. Fota: NASA

Pra heta paviedamiła pres-słužba NASA.

Pusk zonda prajšoŭ ź placoŭki 39A Kaśmičnaha centra imia Kenedzi na mysie Kanavierał u Fłarydzie. Pieršapačatkova zapusk byŭ zapłanavany na 10 kastryčnika, adnak jaho pryjšłosia adkłaści z-za ŭrahana «Miłtan».

Dla vychadu na arbitu Jupitera ŭ krasaviku 2030 hoda aparatu treba budzie pieraadoleć kala 2,9 miljarda kiłamietraŭ. Navukovyja daśledavańni vakoł Jeŭropy kaśmičny aparat pačnie vykonvać u 2031 hodzie.

Zond zabiaśpiečany samym składanym naboram navukovych instrumientaŭ, jaki NASA kali-kolviek nakiroŭvała da Jupitera, u tym liku radarami, kamierami i pryborami dla vymiareńnia ciapła.

Mierkavanaja struktura pavierchni Jeŭropy. Fota: NASA/JPL-Caltech

Try asnoŭnyja navukovyja mety Europa Clipper uklučajuć vyznačeńnie taŭščyni ledzianoj kary spadarožnika i daśledavańnie sastavu i hieałohii padlodnaha akijana.

Kali misija dakaža, što Jeŭropa prydatnaja dla žyćcia, heta moža paćvierdzić toje, što ŭ Soniečnaj sistemie i za jaje miežami isnuje bolš suśvietaŭ, prydatnych dla žyćcia, čym mierkavałasia raniej, havorycca ŭ paviedamleńni NASA.

Jeŭropa źjaŭlajecca šostym pa addalenaści spadarožnikam Jupitera i doŭhi čas ličyłasia adnym z najbolš prydatnych miescaŭ dla žyćcia ŭ Soniečnaj sistemie (nie ličačy Ziamli). Misija Juno ad NASA praviała jaje detalovaje daśledavańnie ŭpieršyniu ŭ historyi ŭ 2024 hodzie. Danyja misii Galileo pakazali, što pad ledzianoj pavierchniaj spadarožnika znachodzicca vada, abjom jakoj prykładna ŭdvaja pieravyšaje abjom ziamnych akijanaŭ.

Dno akijana na Jeŭropie pakryvaje hornyja parody, što spryjaje chimičnym reakcyjam i vypracoŭcy enierhii. Heta robić spadarožnik Jupitera klučavym kandydatam, kab adšukać pieršyja prykmiety žyćcia pa-za Ziamloj. 

Kamientary3

  • Mask
    16.10.2024
    U Jeŭropie aparat adšukaje tolki niežyvyja cieły jeŭračynoŭnikaŭ.
  • Reśpiekt
    16.10.2024
    Daśledvańnie kosmasu heta supier! Tolki voś chajp na słovach “pošuk žyćcia” užo pryjeŭsia.
  • O
    16.10.2024
    Reśpiekt, pad heta hatovyja davać hrošy, tamu niachaj. Bo inačaj jaki sens lacieć da niejkaj ladziachi kala Jupitera?

Jak zdaroŭje ŭ Ryhora Kastusiova?

Jak zdaroŭje ŭ Ryhora Kastusiova?

Usie naviny →
Usie naviny

Z turmy ŭ ZŠA vypuścili 80-hadovaha Leanarda Piełcijera — ikonu savieckaj prapahandy9

Belpol atrymaŭ śpisy členaŭ vybarčych kamisij

Paśla niaščasnaha zdareńnia biełarus pamior u palityčnaj emihracyi ŭ Polščy2

Tramp abviaściŭ pra stvareńnie miehaprajekta pa raźvićci štučnaha intelektu. U kampaniju ŭkładuć paŭtryljona dołaraŭ4

Litoŭski deputat: Pašpart Novaj Biełarusi nie budzie pryznany sapraŭdnym na terytoryi Litvy20

«Pačalisia frazy, čamu ja nie na vajnie». U Varšavie źbili biełaruskaha taksista — jaho pryniali za ŭkrainca15

«A ja budu hałasavać za Chižniaka…»1

Zialenski zaklikaŭ ES nakiravać va Ukrainu 200 tysiač vajskoŭcaŭ dla harantyj biaśpieki

Dalar dahaniaje jeŭra. Čaho čakać biełarusam?2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak zdaroŭje ŭ Ryhora Kastusiova?

Jak zdaroŭje ŭ Ryhora Kastusiova?

Hałoŭnaje
Usie naviny →