Hramadstva6565

«Vozmožno ispolzovanije v biełorusskom jazykie słova «familija». Minadukacyi zaŭvažyła pamyłku ŭ atestatach, ale dało ašałamlalny adkaz

Historyja ź vidavočnaj leksičnaj pamyłkaj, dapuščanaj čynoŭnikami Ministerstva adukacyi ŭ błankach atestataŭ i dypłomaŭ novaha ŭzoru, zaćvierdžanych u minułym hodzie, atrymała niečakany praciah. 

Adrazu paśla źjaŭleńnia papiaredniaha materyjału na našym sajcie «Naša Niva» atrymała mahčymaść aznajomicca z tekstam lista namieśnika ministra adukacyi Alaksandra Kadłubaja, jaki byŭ u svoj čas razasłany ŭ padparadkavanyja ŭstanovy paśla taho, jak u samim Ministerstvie zaŭvažyli «techničnuju pamyłku».

Možna mierkavać, što prykry lap u Ministerstvie zaŭvažyli tolki paśla taho, jak błanki dakumientaŭ byli ŭžo nadrukavanyja. Na heta, treba dumać, byli vydatkavanyja niemałyja hrošy, i kali b pryznavać, što jany vykinutyja na viecier i treba ŭsio pieradrukoŭvać, to za marnatraŭstva mahli b palacieć i niečyja hałovy.

Zrešty, u krainie, dzie šanujuć nacyjanalnuju movu, a dla Minadukacyi publična prademanstravać elemientarnuju niepiśmiennaść aznačaje raśpisacca ŭ prafiesijnaj niekampietentnaści, choćki-niachoćki, ale, vidać, usio ž daviałosia b prymać rašeńnie ab pieradruku. Ciažka ŭjavić, jakoje tut mahło b być inšaje vyjście.

Ale ŭ łukašenkaŭskaj Biełarusi panuje režym «nie da zakonaŭ», i na zakony movy jon taksama pry patrebie raspaŭsiudžvajecca. Prytym tak było zaŭsiody, nie tolki paśla 2020 hoda: dastatkova pryhadać, naprykład, kolki pa ŭsioj krainie raźviesili žachliva niepiśmiennych šyldaŭ, darožnych pakazalnikaŭ i da t. p.

Tamu Alaksandr Kadłubaj, vidać, asabliva nie markociŭsia: pahartaŭšy daviedniki, prosta daŭ u svaim liście kreatyŭnaje «raziaśnienije» — akurat tak u dakumiencie napisana hetaje słova:

«V sootvietstvii s Tłumačalnym słoŭnikam biełaruskaj movy (Minsk, «Biełorusskaja encikłopiedija» imieni P.Brovki, 1999) vozmožno ispolzovanije v biełorusskom jazykie słova «familija». 

Pradbačačy toje, što vidavočna navat pry ŭsioj rusifikacyi ŭ Biełarusi pakul jašče znojdziecca niamała ludziej, znajomych z najelemientarniejšaj biełaruskaj leksikaj,

hetuju infarmacyju namieśnik ministra pradpisvaje «danieści da viedama kiraŭnikoŭ ustanoŭ ahulnaj siaredniaj adukacyi i piedahahičnych rabotnikaŭ, jakija afarmlajuć paśviedčańni ab ahulnaj bazavaj adukacyi». Hetym ža samym listom naležyć kiravacca i «ŭ vypadku zvarotu pa hetym pytańni vučniaŭ i ich zakonnych pradstaŭnikoŭ».

Dla čaho takija farmuloŭki, zdahadacca niaciažka. Praź ich, možna mierkavać, vysoki čynoŭnik padstrachavaŭsia ad imaviernaha vału piśmovych i vusnych skarhaŭ dy zvarotaŭ u samo Ministerstva adukacyi i inšyja adkaznyja orhany dy spuściŭ niepryjemny abaviazak davać tłumačeńni, hledziačy ludziam u vočy, na bolš nizki ŭzrovień.

Jakaść arhumientacyi čynoŭnika nie vytrymlivaje nijakaj krytyki.

Z tym, što słova «familija» ŭ tłumačalnym słoŭniku biełaruskaj movy sapraŭdy jość, spračacca, praŭda, nijak nie vypadaje. Luby achvotny pry nieabchodnaści lohka znojdzie jaho ŭ hetym słoŭniku (choć, viadoma, ździŭlaje, što ŭ Ministerstvie adukacyi dahetul karystajucca vydańniem ažno 1999 hoda, bo z taho času vyjšła jašče try inšyja, a ŭ taksama ŭžo davoli dalokim 2008 hodzie praviali navat karekciroŭku pravapisu).

Adnak ža značeńnie takoha słova inšaje ŭ paraŭnańni z tym, jakoje vykarystoŭvajecca ŭ błankach atestataŭ i dypłomaŭ. Dakładniej, słoŭnik daje až dva jaho značeńni:

«1. Rod, šerah pakaleńniaŭ, jakija majuć adnaho prodka;

2. Siamja, členy siamji».

Praŭda, druhoje značeńnie padajecca jak «ustarełaje», to-bok jano vykarystoŭvałasia kaliści, ale ciapier jaho možna znajści chiba tolki ŭ archiŭnych dakumientach dy starych knižkach, ale nie ŭ sučasnaj žyvoj movie.

U toj ža čas tłumačeńnie litaraturnaha biełaruskaha słova «proźvišča» ŭ słoŭniku takoje:

«Spadčynnaje siamiejnaje najmieńnie, jakoje dadajecca da ŭłasnaha asabistaha imia».

I dla taho, kab razumieć, što heta zusim nie adno i toje ž samaje, zusim nie treba być dypłamavanym fiłołaham.

Źviartaje ŭvahu, što ŭ tekście lista namieśnika ministra na niekalki abzacaŭ na ruskaj movie my naličyli piać pamyłak. Čynoŭnik nie viedaje, jak pa-rusku pišacca słova «razjaśnienije», nie viedaje praviłaŭ punktuacyi i dapasavańnia skłonaŭ.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary65

  • Hłaŭniuk
    11.06.2023
    Nu kali Smalensk naš, to možna pakinuć dyjalektyčnaje dla ich. A tak nasamreč, pakazčyk što za narodnyja hrošy (padatki) siadzić kałabaracyjnaja chieŭra, jakaja ni to što chacia b jak chamielion prykryłasia, a realna raspradaje krainu jak salicior ujeŭšysia ŭ vantroby
  • clay
    11.06.2023
    [Red. vydalena]
  • duramar
    11.06.2023
    "v podstročnom RAZIAŚNIENII"

Brescki deputat pabudavaŭ elitny dom na nabiarežnaj. Ceny mohuć šakavać navat minčukoŭ2

Brescki deputat pabudavaŭ elitny dom na nabiarežnaj. Ceny mohuć šakavać navat minčukoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Minčuk zajšoŭ u niezačynieny restaran handlovaha centra, uziaŭ hrošy z kasy i dźvie plaški viski

Biełstat nazvaŭ samyja kryminalnyja rajony Biełarusi6

Novy internat BNTU amal hatovy. Voś jak jon vyhladaje znutry6

«Pasyłka nie moža być dastaŭlena». U machlaroŭ novy mietad — jany pradstaŭlajucca poštaj1

«Začyščać buduć usich, kamu nie dazvolena vykazvacca»3

Na niekalki dzion źmianiajucca maršruty hramadskaha transpartu ŭ Minsku, u tym liku aŭtobusa №100

«Čaho vam nie chapała? Žyvi — nie chaču!» Pahladzieli «Ekstremisty» — novy śpiektakl «Kupałaŭcaŭ»5

Pačynajuć sudzić analityka Andreja Parotnikava. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ1

Były biełaruski śpiecnazaviec sprabavaŭ uzarvać uładalnika bara ŭ Maskvie4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Brescki deputat pabudavaŭ elitny dom na nabiarežnaj. Ceny mohuć šakavać navat minčukoŭ2

Brescki deputat pabudavaŭ elitny dom na nabiarežnaj. Ceny mohuć šakavać navat minčukoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →