Daśledavańnie pracesaŭ mietabalizmu raźvienčvaje mify ab tym, jak my spalvajem kałoryi i jak heta mianiajecca z hadami.
Naša cieła i mozh mohuć rehulavać kolkaść kałoryj, jakija nieabchodna spalić, zapavolvajučy ci adklučajučy niekatoryja bijałahičnyja apieracyi ŭ pieryjad najbolšaj fizičnaj aktyŭnaści. U vyniku kolkaść spalenych kałoryj zastajecca prykładna adnolkavaj niezaležna ad taho, nakolki my aktyŭnyja.
Heta śćviardžaje viadomy daśledčyk, evalucyjny antrapołah z Univiersiteta imia Dziuka Hierman Pontcer (Herman Pontzer), jaki daŭ intervju vydańniu The Washington Post.
Vučony spasyłajecca na vyniki daśledavańnia, padčas jakoha jahonaja kamanda nazirała za ludźmi, jakija viaduć aktyŭny ład žyćcia (siarod ich byli, naprykład, udzielniki šmatdzionnych transamierykanskich marafonaŭ) i tymi, chto vioŭ siadziačy ład žyćcia.
Taksama vučony raźviančaŭ niekatoryja mify adnosna mietabalizmu.
Mietabalizm i poł
Mnohija dumajuć, što mietabalizm u mužčyn chutčejšy, čym u žančyn. Pa słovach Pontcera, heta źjaŭlajecca praŭdaj tolki častkova. Mužčyny zvyčajna trochi bolšyja za žančyn i majuć mienš tłuščavaj masy, što pryvodzić da bolš vysokich vydatkaŭ enierhii.
Ale kali paraŭnać mužčynu i žančynu adnolkavaha pamieru z adnolkavym pracentam tłušču, ich dzionny raschod enierhii budzie adnolkavym.
Mietabalizm i ŭzrost
Na piku mietabalizm znachodzicca ŭ poźnim padletkavym uzroście, kali arhanizm spalvaje najbolšuju kolkaść kałoryj za ŭsio žyćcio.
Adnak kali hladzieć na kolkaść spalenych kałoryj na kiłahram vahi, to sapraŭdnymi rekardsmienami źjaŭlajucca dzieci 3—4 hadoŭ. Ich kletki pracujuć z fantastyčnaj intensiŭnaściu z-za chutkaha rostu i raźvićcia, chacia ahulnaje spažyvańnie kałoryj zastajecca nievialikim z-za maleńkaha pamieru cieła.
Vučony nazyvaje pamyłkovym raspaŭsiudžanaje mierkavańnie ab tym, što mietabalizm pačynaje rezka zapavolvacca ŭ siarednim vieku.
Daśledavańni, praviedzienyja z udziełam tysiač ludziej, pakazali, što ad 20 da 50 hadoŭ mietabalizm praktyčna nie mianiajecca, kali ŭličvać pamier cieła. Niekatoraje zapavoleńnie nazirajecca tolki paśla 60 hadoŭ.
Čamu my nabirajem vahu ŭ siarednim uzroście
Mnohija zaŭvažajuć, što ŭ siarednim uzroście pačynajuć nabirać vahu. Kali mietabalizm zastajecca stabilnym, što tady mianiajecca? Asnoŭnaja pryčyna hetaha, jak tłumačyć Pontcer, — charčavańnie. U siarednim uzroście my sutykajemsia ź vialikaj kolkaściu stresaŭ, što spryjaje farmavańniu niezdarovych charčovych zvyčak.
Akramia taho, z uzrostam ludzi nabirajuć vahu pastupova: niekalki lišnich kiłahramaŭ mohuć źjaŭlacca ŭ śviatočny siezon, a skidać ich stanovicca bolš składana, bo my radziej prytrymlivajemsia strohich abmiežavańniaŭ.
Ci ŭpłyvajuć na mietabalizm dyjeta i razumovaja praca
Papularnaja ideja ab tym, što možna paskoryć mietabalizm z dapamohaj peŭnych praduktaŭ ci tabletak, nie paćviardžajecca navukaj.
Nijakija dyjety, i vysokavuhlavodnaja, i nizkavuhlavodnaja, ź nizkim utrymańniem tłuščaŭ abo z vysokim utrymańniem białku — nie akazvajuć prykmietnaha ŭpłyvu na kolkaść kałoryj, jakija arhanizm spalvaje za dzień.
Taksama, jak śćviardžaje Pontcer, intensiŭnaja mazhavaja dziejnaść nie ŭpłyvaje na raschod kałoryj. Naš mozh sapraŭdy spažyvaje šmat enierhii — kala 300 kiłakałoryj u dzień, što ekvivalentna prabiežcy na 5 kiłamietraŭ. Adnak hetaja kolkaść nie mianiajecca ŭ zaležnaści ad taho, pahružanyja my ŭ razvažańni ci całkam rassłablenyja. U abodvuch vypadkach mozh budzie spalvać stolki ž.
Jak sport upłyvaje na mietabalizm
Što da fizičnaj aktyŭnaści, to tut taksama jość niuansy. Na pieršy pohlad zdajecca, što čym bolš my zajmajemsia sportam, tym bolš kałoryj spalvajem i lahčej skidajem vahu. Ale daśledavańni pakazvajuć, što heta nie zusim tak.
Kali my pačynajem rehularna zajmacca sportam, to arhanizm z časam adaptujecca i pierastaje značna pavialičvać raschod kałoryj. Naprykład, naša cieła moža źmienšyć enierhiju, vydatkavanuju na inšyja pracesy, kab kampiensavać enierhavydatki na praktykavańni.
Adnak jość i dobryja naviny. Fizičnyja praktykavańni pryvodziać da źnižeńnia zapaleńnia i reakcyi na stres. Rehularnyja treniroŭki palapšajuć ahulny stan arhanizma i dapamahajuć spraŭlacca z nahruzkami, navat kali nie pryvodziać da značnaj straty vahi.
Fizičnyja praktykavańni dapamahajuć adnavić niervovyja kletki. Voś jak heta ŭdałosia dakazać
Ci źnižajuć stały dla pracy stojačy ryzyki insultu?
Zvyšintensiŭnyja treniroŭki mohuć fatalna naškodzić zdaroŭju
Vysokaintensiŭnyja fizičnyja nahruzki ŭ staraści palapšajuć pamiać
«Sport u tabletcy». Navukoŭcy raspracavali preparat, jaki «zamianiaje» fizičnyja praktykavańni
Kamientary