Śviet77

Kitajskaja kavidnaja katastrofa: kitajskija vakcyny słabyja, zachodnich Kitaj nie zakuplaŭ

Špitali ŭ Kitai pierapoŭnienyja, krematoryi nie spraŭlajucca z napłyvam pamierłych. Heta pačałosia, kali kraina pasłabiła ŭmovy karancinu.

Fota: AP Photo / Ng Han Guan

Usio, jak u łukašenkaŭskaj Biełarusi 2020 i 2021 hadoŭ: pierapoŭnienyja balnicy, pierapoŭnienyja krematoryi. Adnak aficyjna zusim małaja kolkaść chvorych i śmierciaŭ. I zhortvańnie prahramy masavaha testavańnia, jakaja fanatyčna realizoŭvałasia raniej. U apošnim — vialikaje adroźnieńnie ad Biełarusi. Kali Łukašenka ad pačatku rabiŭ vyhlad, što prablemy niama, to kamunistyčnyja ŭłady Kitaja, naadvarot, razumieli ŭsiu surjoznaść virusa — moža być, tamu, što jon vybuchnuŭ u horadzie, dzie mieścicca kitajskaja bakteryjałahičnaja łabaratoryja. 

Adnak paśla taho jak narod uzvyŭ ad źvierskich karancinaŭ, partyja adstupiła. I tady vyjaviłasia inšaja prablema: u adroźnieńnie ad krain Zachadu, Kitaj vielmi słaba vakcynavaŭ svajo nasielnictva.

Zhodna z aficyjnymi danymi, u listapadzie 2022 hoda tolki 40% ludziej, jakim 80 hadoŭ i bolš, zrabili dźvie pryščepki i adnu revakcynacyju, piša BBC. Miž tym staryja ludzi najbolš uraźlivyja da virusa. 

Kali kitajskaje kiraŭnictva pravodziła vakcynacyju, jano addavała pieravahu pracazdolnamu nasielnictvu. Jano nie testavała vakcyny na pažyłych ludziach i zajaviła, što nie moža skazać, nakolki biaśpiečnyja vakcyny dla pažyłych.

Kiraŭnik kitajskaj ekśpiertnaj hrupy pa karanavirusie, prafiesar Lan Vańniań kaža, što heta adšturchnuła mnohich ludziej rabić pryščepki. Jon dadaje, što ŭ vialikaj kolkaści pažyłych jość fonavyja zachvorvańni, tamu ludzi miarkujuć, što vakcynacyja im tolki naškodzić.

Kitajskija ŭłady paviedamlajuć, što meta na kaniec studzienia — heta vakcynacyja 90% ludziej, starejšych za 80 hadoŭ. Adnak adnoj tolki vakcynacyi budzie niedastatkova dla spynieńnia rostu kolkaści zachvorvańniaŭ na karanavirus. Na dumku ekśpiertaŭ, taki rezki temp pavieličeńnia kolkaści chvorych moža być z-za taho, što nasielnictva Kitaja było «začyniena» tak doŭha, što ludzi nie atrymali «hibrydny imunitet». Jany nie atrymali imunitetu ni praz vakcynacyju, ni praz zaražeńnie ad inšych ludziej.

Kitaj u asnoŭnym užyvaje vakcyny ŭłasnaha vyrabu: CoronaVac, zroblenuju kampanijaj Sinovac, i Sinopharm. U abodvuch vypadkach vykarystoŭvajucca častki miortvaha virusa, kab COVID uździejničaŭ na arhanizm i stymulavaŭ imunnuju sistemu da vypracoŭki antyciełaŭ. Adnak daśledavańni pakazali, što takija vakcyny mienš efiektyŭnyja za mRNA (matryčnaja rybanukleinavaja kisłata) vakcyny, takija jak Pfizer i Moderna, što raspaŭsiudžany ŭ zachodnich krainach.

Daśledavańnie, apublikavanaje ŭ śniežni minułaha hoda, pakazała, što vakcyny z mRNA pracujuć lepiej za kitajskija dla praduchileńnia zachvorvańnia ŭ ludziej, starejšych za 60. Takija vakcyny trenirujuć imunnuju sistemu atakavać białok virusa, jaki paškodžvaje kletki arhanizma. Jany zabiaśpiečvajuć bolš nadziejnuju achovu ad chvaroby i śmierci.

Kitaj śćviardžaje, što vyrabiŭ kala pałovy ŭsich suśvietnych zapasaŭ vakcyny suprać COVID. Ale ŭrad nie daŭ dazvołu na vykarystańnie mRNA-vakcyny zamiežnaj vytvorčaści ŭ macierykovym Kitai.

Niamieckaja kampanija BioNTech, jakaja supracoŭničała z Pfizer u vytvorčaści vakcyny suprać COVID, taksama supracoŭničała z šanchajskaj kampanijaj Fosun Pharma ŭ vyrabie toj ža vakcyny na asnovie mRNA. Heta było dastupna hramadzianam Hiermanii, jakija žyvuć u Kitai, a taksama ŭ Hankonhu i Makaa. Adnak u ciapierašni čas jana nie dastupnaja dla rynku macierykovaj častki Kitaja.

Paviedamlajecca, što Kitaj raspracoŭvaje ŭłasnyja vakcyny suprać mRNA, i, choć adna ź ich była ŭchvalenaja dla ekstrannaha prymianieńnia ŭ Indaniezii, u Kitai jana nie vykarystoŭvajecca.

Jeŭrasajuz zajaviŭ, što hatovy pieradać Kitaju reštki svaich zapasaŭ vakcyn.

Adnak u adkaz na hetuju prapanovu aficyjnaja pradstaŭnica Kitaja Maa Nin skazała, što ŭ Kitaja ŭžo jość dastatkovy zapas vakcyn.

«Situacyja z COVID u Kitai pradkazalnaja i znachodzicca pad kantrolem», — zajaviła jana na pres-kanfierencyi 3 studzienia.

Kamientary7

  • Barmalej
    08.01.2023
    Kakaja katastrofa? U nich ludiej 2 milliarda. Jeśli umriet ot kovida 10 millionov oni dažie etoho nie zamietiat.  Problema v tom čto oni raznosiat zarazu po vsiemu miru, a pravitielstva druhich stran nie vvodiat zapriet na vjezd iz Kitaja.
  • Mafkees
    08.01.2023
    Jeśli na konciert k kobzonu budut otpravlaťsia po millionu kitajciev v dień,to korporativ prodlitsia około 5let . Mnie kažietsia čto eto too much dažie dla adskoho kobzončika.
  • Vir
    08.01.2023
    Mažliva prabliema ū jakasnasci vakcynaū, a mažliva ū mientalie samich kitajcaū. Bo nie vykonvajuc` jany zachisnych rekamiendacyjaū (chacia i paviedamliajecca, sto ū ich žorstki nahliad). 
    Maski na padbaroddziach, kamunikujuc` "tvar u tvar", jaduc` siedziačy hurtom i tryndziac` pry hetym tak, sto taja ježa liacic` u tvar surazmoūcam. Dadajcie siudy pieranasielienasc`, ihnor zvyčajnaj, stodzionnaj hihijeny... Karaciej, adznačaju, sto za aposnija 10 hadoū zmienaū kitajskaje hramadztva nie zviedala, usio, jak zvyčajna, zboļsaha svinstva... Trymajciesia ich padaliej...

U licei ŭ Breście ŭspyška kišačnaj infiekcyi — u balnicu trapili 14 dziaciej

U licei ŭ Breście ŭspyška kišačnaj infiekcyi — u balnicu trapili 14 dziaciej

Usie naviny →
Usie naviny

Jak «kašalok» Łukašenki Zajcaŭ zarablaje na prodažy luksavaha adzieńnia

Ułady Paŭnočnaj Karei pierastali vykarystoŭvać kalandar čučche2

U kramie zaŭvažyli biełaruskich rakaŭ amal za 90 rubloŭ. Čamu jany takija darahija?

U Hiermanii zhareła pažarnaja častka, jakuju adkryli ŭ studzieni. U joj nie było pažarnaj sihnalizacyi5

Sudziać hulca ŭ pokier, jaki ŭdzielničaŭ u čempijanacie Biełarusi — mierkavana, za padtrymku Ukrainy1

6000 dalaraŭ navaru za adnapakajoŭku ŭ starym domie. Try historyi, jak pradavali kvatery ŭ Minsku ŭ 2024 hodzie

Historyk Cimoch Akudovič razvažaje, jak pryciahvać ludziej da biełaruskaści i čym tut karysnyja ruskamoŭnyja prajekty12

Zialenski: Ukraina albo ŭstupić u NATA, albo budzie mieć jadziernuju zbroju22

Rasiju zapadozryli ŭ maštabnaj falsifikacyi ekanamičnaj statystyki10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U licei ŭ Breście ŭspyška kišačnaj infiekcyi — u balnicu trapili 14 dziaciej

U licei ŭ Breście ŭspyška kišačnaj infiekcyi — u balnicu trapili 14 dziaciej

Hałoŭnaje
Usie naviny →