Zdaroŭje

Piać pryčyn, čamu varta pierasieści na rovar

Leta — najlepšy čas dla taho, kab bolš zajmacca sportam, u tym liku i pasprabavać jazdu na viełasipiedzie. Heta cudoŭnaja mahčymaść adkryć dla siabie novyja maršruty, a zaadno i palepšyć stan ułasnaha zdaroŭja. Voś piać padstaŭ, čamu varta pierasieści na rovar.

Fota: pixabay.com

Pakłapacicca pra serca

Rehularnaja jazda na rovary — dobry sposab źnizić ryzyku chvarob, jakija raźvivajucca pry małaruchomym ładzie žyćcia. Pa svajoj pryrodzie jazda na rovary — heta aerobnaja treniroŭka, to-bok padčas jaje ŭmacoŭvajecca sardečna-sasudzistaja i dychalnaja sistemy arhanizma. Jość navat danyja, što rehularnaja jazda na rovary (30 kiłamietraŭ na tydzień) moža źnizić ryzyku sardečnych chvarob amal na 50%, piša onet.pl.

Umacavać svaje kostki i sustavy

Šukajecie biaśpiečny, cikavy i małatraŭmatyčny vid sportu dla luboha ŭzrostu? Źviarnicie ŭvahu na jazdu na viełasipiedzie. Nahruzka z supracivam, da jakoj i naležyć hety sport, źjaŭlajecca adnym ź lepšych sposabaŭ pavysić ščylnaść kostak i źnizić ryzyku asteaparozu. Jazdu na rovary rekamiendujuć navat ludziam z osteaartrozam kalennaha sustava, bo jana nie nahružaje paškodžanyja chvarobaj kaleni, moža paskoryć ich adnaŭleńnie i źnizić niepryjemnyja simptomy artrozu.

Skinuć lišniuju vahu

Niezaležna ad taho, chočacie vy skinuć vahu ci padtrymać jaje na stabilnym uzroŭni, jazda na rovary — dobry sposab spalić niepatrebnyja kałoryi. U zaležnaści ad intensiŭnaści treniroŭki i vahi spartsmiena za paŭhadziny viełašpacyru možna spalić da 300 kałoryj! Pry hetym vy nahružajecie nie tolki muskuły śpiny i jahadzic, ale i ŭmacoŭvajecie pajaśničny adździeł pazvanočnika, muskuły žyvata i plačej.

Palepšyć svoj psichičny stan

Varta pamiatać, što jazda na rovary karysnaja nie tolki dla našaha cieła, ale i dla psichiki. Zaraz, kali navokał stolki stresaŭ, ludzi časta šukajuć sposab rassłabicca i adciahnuć svaju uvahu ad prablem, i jazda na viełasipiedzie ŭ hetym vielmi dapamahaje. Toje zadavalnieńnie, jakoje vy atrymajecie padčas viełašpacyru, dapamoža supakoić rozum i źnizić ryzyku depresii i inšych psichičnych zachvorvańniaŭ.

Zrabić krok nasustrač ekałohii

Aŭtamabili — pryčyna mnostva škodnych vykidaŭ: adna mašyna, pa danych amierykanskaha Upraŭleńnia pa achovie navakolnaha asiarodździa, vykidaje ŭ atmaśfieru 4,6 ton vuhlakisłaha hazu ŭ hod! Jeŭrapiejskaja fiederacyja viełasipiedystaŭ padličyła, što jazda na rovary ŭ siarednim u 13 razoŭ mienš škodnaja dla ekałohii, čym jazda na mašynie.

Ci sapraŭdy dla zdaroŭja karysna prachodzić 10 tysiač krokaŭ štodzień? Nie, tolki 7500

Hadami štodzień visieŭ na turniku i vyras na 8 santymietraŭ. Realna?

Kamientary

«Vyrašyš uciačy — pałamaju nohi». Były palitviazień raskazaŭ pra pracu na chimii pa 18 hadzin na dzień

«Vyrašyš uciačy — pałamaju nohi». Były palitviazień raskazaŭ pra pracu na chimii pa 18 hadzin na dzień

Usie naviny →
Usie naviny

Voś u jakich rajonach Minska moža znoŭ pahoršać jakaść vady2

Uspyška virusa Marburh moža pieraraści ŭ novuju pandemiju. Što heta za chvaroba?3

Čerhi z aŭtobusaŭ na miežach Biełarusi znoŭ źnikli

Vielmi mocny pažar na naftabazie ŭ Piermskim krai Rasii

Byvaj, Jeŭropa! Biełarusy kančatkova pierasadžvajucca na kitajskija aŭto20

Na Nobieleŭskuju premiju miru sioleta pretenduje 286 kandydataŭ

Viadučaja Bi-bi-si vypadkova adpraviła pytańni Borysu Džonsanu pierad intervju. Intervju pryjšłosia admianić1

Haniec ź Irana jechaŭ papiaredzić Nasrału, što Izrail źbirajecca taho zabić. Abodva zahinuli ŭ bunkiery2

U čatach Kalinkavičaŭ raspaŭsiudžvajecca VIDEA, jakoje zafiksavała padzieńnie bieśpiłotnika12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vyrašyš uciačy — pałamaju nohi». Były palitviazień raskazaŭ pra pracu na chimii pa 18 hadzin na dzień

«Vyrašyš uciačy — pałamaju nohi». Były palitviazień raskazaŭ pra pracu na chimii pa 18 hadzin na dzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →