Mierkavańni

Jahor Lebiadok: Usio bolš zaŭvažnaja sproba adnavić vobraz Łukašenki jak žychara nieba, a nie radavoha čynoŭnika

Jak prapahanda pierajšła da stvareńnia kultu asoby Alaksandra Łukašenki, piša u Facebook vajskovy ekśpiert Jahor Lebiadok. Pryvodzim jaho dopis.

Siońnia adzin prapahandyst zadaŭsia «čaćviortym» pytańniem: «Ci vartyja my takoha lidara, jak Alaksandr Łukašenka?»

Nu, kali jon pad «my» mieŭ na ŭvazie kamandu prapahandystaŭ i adeptaŭ, to dobra. A kali narod (što chutčej za ŭsio, bo jak vyśvietliłasia ź jaho pramovy, narodu treba dziakavać bohu za 1994 hod), to rekamienduju čytačam troški pahuhlić, u jakoj krainie i kali padobnyja słovy hučali ŭ dačynieńni da «lidara» i naroda, jaki akazauŭsia niedastojnym i moža pamierci.

Nie lanujeciesia, pahuhlicie, bo hety hod — hod histaryčnaj pamiaci. I jana nam patrebnaja ciapier usio bolš!

Nu i ciapier usio bolš zaŭvažnaja sproba adnavić vobraz A. Łukašenki jak žychara nieba, a nie radavoha čynoŭnika.

Vobraz jaho byŭ zrynuty ŭ 2020 hodzie navat siarod adeptaŭ (i «sychodź» u tvar na MZKC, i pra śmierć zahavaryŭ, i inšyja jaho ž zajavy i dziejańni).

Z pačatku 2021 hoda farmavali prosta imidž «zachavaŭ krainu» i maŭlaŭ, davajcie pieravierniem staronku.

U apošni čas — pierachod na kult asoby: zajavy vajskoŭcaŭ, u kožnym ź jakich zhadka, pierachod ad dastatkovaści niepraciŭleńnia da poŭnaj łajalnaści, jakaja ŭpirajecca ŭsiaho tolki ŭ asobu, «mierč pieršaha», i h. d.

A adsutnaść mižnarodnaha pryznańnia i kantaktaŭ, pierachod ad źniešniaj vajenna-palityčnaj samastojnaści pad patranaž RF, vidavočny navat viertykali ŭłady, buduć stymulavać jašče bolšuju napampoŭku vobraza jak ratavalnika ad pahroz, jakija stvarajuć usie vakoł, tamu, maŭlaŭ, i niama kantaktaŭ mižnarodnych, a taksama jak asoby, ad jakoj zaležyć usio ščaście biełarusaŭ, i inšaha być nie moža ŭ pryncypie.

Da masavaha aficyjozu ź mitynhami z partretami, jak pry Saso Džuhašvili, chutčej za ŭsio, nie dojdzie — prablema i nabrać takija mitynhi, i ŭžo zanadta vidavočnym stanie, kudy kocimsia (choć nie ździŭlusia, kali da leta heta budzie),

ale napampoŭvać buduć — va ŭstanovach adukacyi, roznych arhanizacyjach, nu i TB, naturalna.

Viadomy vajskovy ahladalnik Jahor Lebiadok šukaje pracu. Minułuju jon straciŭ paśla paskvila Mukavozčyka

Kamientary

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»38

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»

Usie naviny →
Usie naviny

Partuhalija pačnie vydavać humanitarnyja vizy. Ich zmohuć atrymać i biełarusy

Paŭnočnakarejskija vojski ŭžo na terytoryi Ukrainy — The Washington Post

«Kvadrobierstva ŭ Biełarusi isnuje daŭno». Najlepšyja tvity tydnia8

Biełarusy adpačyli ŭ Jeŭropie, patraciŭšy pa 200 jeŭra na čałavieka za 12 dzion1

Tusk choča pastrožyć mihracyjnuju palityku ŭ Polščy, ale aktyŭna pryciahvać pracoŭnyja resursy6

«Usio zaležyć ad čałavieka, jaki pravodzić dopyt». Biełaruska padzialiłasia dośviedam prachodžańnia filtracyi na miažy5

Try malaŭničyja prysiadzibnyja parki, jakija varta naviedać uvosień2

Za apošnija dva dni na biełaruskich mieteastancyjach zafiksavana 11 rekordaŭ ciapła

Rasijanie raskazali, jak namučylisia na biełaruskaj miažy22

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»38

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»

Hałoŭnaje
Usie naviny →