Śviet11

Byłaja dyrektarka «Biełsata» vydała zajavu ŭ suviazi z abvinavačańniami ŭ rastratach. Patrabuje «spynieńnia paklopu» i prabačeńniaŭ

U svajoj zajavie Ahnieška Ramašeŭska-Huzy rašuča pratestuje suprać raspaŭsiudžańnia kiraŭnictvam Polskaha telebačańnia (TVP) infarmacyi, što nibyta pad jaje kiraŭnictvam na «Biełsacie» byli rastraty srodkaŭ i vystaŭlalisia padroblenyja rachunki-faktury za IT-pasłuhi.

Byłaja dyrektarka «Biełsata» Ahnieška Ramašeŭskaja-Huzy. Fota: Biełsat

Byłaja dyrektarka «Biełsata» śćviardžaje, što nie razumieje pachodžańnia nazyvanaj «rastračanaj» sumy ŭ 7 miljonaŭ złotych (kala 1 młn 770 tys. dalaraŭ) i

robić dapuščeńnie, što heta moža być ahulnaja suma koštu IT-pasłuh za niekalki hadoŭ dla prajektavańnia, stvareńnia, abarony i absłuhoŭvańnia veb-partałaŭ, jakija maje Biełsat TV. 

Usio heta, jak zajaŭlaje top-mieniedžarka, apłačvałasia ŭ adpaviednaści z ahulnymi pracedurami TVP, a rašeńni, jak praviła, prymalisia kiraŭnictvam «Biełsata» nie adnaasobna.

Patrebnyja na hetyja mety vydatki nibyta štohod zakładalisia ŭ aficyjny biudžet kanała, da taho ž jany adlustroŭvalisia ŭ štohadovych spravazdačach i rachunkach, jakija padavalisia «Biełsatam» Ministerstvu zamiežnych spraŭ.

Pry hetym Ahnieška Ramašeŭskaja-Huzy źviartaje ŭvahu na toje, što sierviery TVP ciapier padajuć pad naciskam DDoS-atak, u toj čas jak sajty, źviazanyja z «Biełsatam», pieražyvali takija ataki praktyčna kožny tydzień na praciahu mnohich hadoŭ, i «im udałosia zachavać bieśpierapynnaść svaich dziejańniaŭ i nie stracić resursy». 

Infarmatyka, jak śćviardžaje top-mieniedžarka, «nie była samym mocnym bokam kampanii TVP», tamu ŭvieś čas atakavanaja IT-struktura «Biełsata» i była ŭžo šmat hadoŭ tamu pieraviedzienaja na źniešnija sierviery, bo na stvareńnie ŭłasnaj sistemy, ustojlivaj da atak, hrošaj nie davali.

Pry hetym usio heta siabie apraŭdvała, bo źviazanyja z «Biełsatam» sajty «akazalisia nadzvyčaj ustojlivymi da sprobaŭ uzłomu i napadaŭ», bo «byli pabudavanyja pa śpiecyjalnaj aŭtarskaj sistemie raźmierkavanaj architektury».

U suviazi z hetym Ramašeŭskaja-Huzy nie razumieje, «jak možna ličyć, što niama nijakich prykmiet vykanańnia IT-pasłuh», i ličyć, što «pa bolšaj častcy hetyja pasłuhi mieli kankretnuju metu, bačnuju niaŭzbrojenym vokam». 

Zychodziačy z hetaha, byłaja dyrektarka «Biełsata» patrabuje «spynić paklop na mianie i maich kalehaŭ i zamach na majo dobraje imia», a taksama apublikavać adpaviednyja prabačeńni «ŭ tym ža miescy, dzie było paviedamleńnie ab «padačy ŭ prakuraturu paviedamleńnia ab złačynstvie».

Kamientary1

  • Acab
    11.07.2024
    Spadarynia nie daŭmiejecca, adkul ŭzialisia hrošy? Adabranyja ŭ padatkaabkładanych

«Učora byŭ niepubličny dzień, vielmi ciažki» — Łukašenka zajaviŭ, što vioŭ pieramovy z pradstaŭnikami Zachadu

«Učora byŭ niepubličny dzień, vielmi ciažki» — Łukašenka zajaviŭ, što vioŭ pieramovy z pradstaŭnikami Zachadu

Usie naviny →
Usie naviny

Ci hatovy Kavaleŭski vieści pieramovy ź Viktaram Łukašenkam?36

ES uzmocnić kantrol na miažy ź Biełaruśsiu i Rasijaj

Minčuk pastaviŭ u spalni byłoj žonki schavanuju kamieru i pierasłaŭ intymnyja videa jaje rodnym i siabram2

Dalar apuściŭsia za płanku 3,3 rubla

U licei ŭ Breście ŭspyška kišačnaj infiekcyi — u balnicu trapili 14 dziaciej

U Homieli źjaviŭsia prajekcyjny piešachodny pierachod. Što heta takoje?

«Źlataŭ na Bali — zrabiŭ usio, što treba». Jak rełakanty jeździać na lačeńnie ŭ inšyja krainy4

U kaściole ŭ Francyi znajšli daŭno stračanuju karcinu Batyčeli1

Biełarus Dźmitryj Šepieleŭ straciŭ pracu na rasijskim telebačańni4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Učora byŭ niepubličny dzień, vielmi ciažki» — Łukašenka zajaviŭ, što vioŭ pieramovy z pradstaŭnikami Zachadu

«Učora byŭ niepubličny dzień, vielmi ciažki» — Łukašenka zajaviŭ, što vioŭ pieramovy z pradstaŭnikami Zachadu

Hałoŭnaje
Usie naviny →