Usiaho patrochu99

Najlepšym kandytaram u śviecie ŭpieršyniu pryznanaja žančyna

Imia francužanki Niny Metajer ciapier nazaŭsiody ŭpisana ŭ historyju kulinarnaha mastactva: jana stała pieršaj u historyi žančynaj, jakuju pryznali najlepšym kandytaram u śviecie.

Nina Metajer. Fota: Euronews

Tytuł «Najlepšy kandytar u śviecie ŭ 2023 hodzie» 35-hadovaja francužanka Nina Metajer atrymała na vystavie Mižnarodnaha abjadnańnia piekaraŭ i kandytaraŭ u Miunchienie. Pra heta piša Euronews.

Nina naradziłasia ŭ horadzie La-Rašel na zachadzie Francyi, vučyłasia ŭ prestyžnaj kulinarnaj škole Ferrandi ŭ Paryžy, jakaja ličycca adnoj z samych aŭtarytetnych škoł kulinarnaha mastactva ŭ śviecie i pačynaje svaju historyju ŭ 1920 hodzie.

Paśla atrymańnia adukacyi Metajer pracavała ŭ restaranie Le Meurice, a ŭ 2015 hodzie dałučyłasia da kamandy šef-kuchara Žana-Fransua Pježa, jaki chacieŭ atrymać dźvie zorki Mišlen dla svajho Grand Restaurant. Nina Metajer pracavała tam na pasadzie šef-kandytarki, a praz hod restaran atrymaŭ-taki zapavietnyja mišlenaŭskija zorki.

Uznaharoda «Najlepšy kandytar u śviecie ŭ 2023 hodzie» nie pieršaja ŭ skarboncy kandytarki. U 2016-m Nina atrymała zvańnie «Šef-kandytar hoda» pa viersii papularnaha kulinarnaha časopisa Le Chef, a ŭ 2017-m takoje ž zvańnie prysvoiŭ joj restaranny hid Gault et Millau, jaki spaborničaje pa ŭpłyvovaści z suśvietna viadomym Mišlen.

U svaim instahramie Nina vykazała padziaki svaim nastaŭnikam i kaleham pa pracy.

«Heta ŭznaharoda važnaja dla mianie tamu, što maja karjera pačałasia z vypiečki. Ja radaja pradstaŭlać Francyju i ŭnosić svoj układ u pavyšeńnie jakaści pracy piekaraŭ i kandytaraŭ pa ŭsim śviecie», — napisała žančyna.

Mižnarodnaje abjadnańnie piekaraŭ i kandytaraŭ, na vystavie jakoha Metajer atrymała ŭznaharodu, było stvorana ŭ 1931 hodzie. Z tych časoŭ arhanizacyja padtrymlivaje roznyja asacyjacyi chlebabułačnych i kandytarskich vyrabaŭ, a taksama prasoŭvaje pracu kandytaraŭ i piekaraŭ u śviecie.

Kamientary9

  • Ja tože chaču kandytara
    31.10.2023
    Chdzie takija kandytary, jopciel-mopciel? Na Dažynkach takich nie pakazujuć, i na konkursach "Sasiska pa-biełaruski" tože. Jasnavialmožnyja chto znaić? Atkiedava takija?
  • hoblen
    31.10.2023
    Vo-vo) konditiery iz žienŝin chorošije połučajuco. Nohti tam piliť. A vot fiziki-jadierŝiki sovsiem niekudyšnije, kak praviło (hłumlivo uchmylnułso)
  • matrieška
    01.11.2023
    pierdiumanokl (zdymicie ma..dy nie majtki manokl) : ź la Rašel onie-s
    z Raše.. Raše.. la Rašy... moža tamu źlapiła karyčnievuju matrošku?

«Lacieli vielmi nizka». Łukašenka pryznaŭ pralot dronaŭ nad Biełaruśsiu4

«Lacieli vielmi nizka». Łukašenka pryznaŭ pralot dronaŭ nad Biełaruśsiu

Usie naviny →
Usie naviny

Franaka Viačorku ŭklučyli ŭ śpis «terarystaŭ»18

Stała viadoma prybliznaje miesca padzieńnia rasijskaha BPŁA ŭ Kalinkavičach7

«My sieli i siadzieli, a što rabić?» U Staradarožskim rajonie try piensijanierki praviali cełuju noč u lesie1

«Dynama» startavała ŭ Lizie kanfierencyj z parazy, pryčym prapuściła na pieradapošniaj chvilinie VIDEA

Ciurkskija dziaržavy damovilisia pra adziny łacinski ałfavit. Ubaku tolki Kyrhyzstan7

Novy hiensak NATA vystupiŭ za prava Ukrainy nanosić dalnabojnyja ŭdary pa Rasii3

Prodažy aŭtamabilaŭ i elektramabilaŭ u Biełarusi bjuć histaryčnyja rekordy5

U Varšavie inšaziemcy stajali načami ŭ čarzie, kab zarehistravać aŭtamabil. Biełarus spaźniŭsia na adzin dzień i straciŭ hrošy3

U Kalinkavičach ranicaj uzarvaŭsia «šachied»?13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Lacieli vielmi nizka». Łukašenka pryznaŭ pralot dronaŭ nad Biełaruśsiu4

«Lacieli vielmi nizka». Łukašenka pryznaŭ pralot dronaŭ nad Biełaruśsiu

Hałoŭnaje
Usie naviny →