Kino11

Što adbyvajecca ŭ biełaruskim kiniematohrafie? Sabrali cikavyja stužki, jakija možna pahladzieć u kinateatrach ci doma

Temy viery, kachańnia, ałkahalizmu, prahi pomsty, palityki — sabrali ŭ adnym miescy vartyja ŭvahi stužki, jakija zdymalisia biełaruskimi tvorcami, apošnim časam.

U centry ŭvahi — śviatary

Kiniematahrafisty Maksim Maksimaŭ i Andrej Lipaŭ užo niekalki hod zdymajuć poŭnamietražnyja stužki ŭ Biełarusi. Niahledziačy na ŭsie składanaści, heta ich pryncypovaja pazicyja: zdymać na radzimie i zadziejničać u pracesie biełaruskich akcioraŭ.

U tvorčaj bijahrafii majecca sumiesny z režysioram Mitryjem Siamionavym-Alejnikavym film «Zabaronienaja zona» pra kampaniju maładych ludziej, jakija apynulisia niepadalok ad Čarnobyla i trapili ŭ žorstkuju zavarušku (film na siońnia dastupny ŭ siecivie).

Apošniaja zavieršanaja praca «Pustaja carkva» raspaviadaje pra maładoha śviatara, jaki pryjazdžaje ŭ pravincyjnaje miastečka i pačynaje mianiać žyćcio jaho nasielnikaŭ (nie biez składanaściaŭ, viadoma).

Stužka cikavaja chacia b zornym naboram akcioraŭ. Śviatara hraje Maksim Brahiniec z RTBD. Taksama ŭ filmie zadziejničanyja Anton Žukaŭ, Maryja Paddubnaja, narodnaja artystka Biełarusi, jakaja praciahvaje hrać u Kupałaŭskim teatry, Zinaida Zubkova. Zaśviaciŭsia tut i Alaksandr Ždanovič, viadomy šyrokaj aŭdytoryi jašče jak Malavanyč.

«Našaj Nivie» raspaviali, što ŭmovy prakatu jašče abmiarkoŭvajucca, kamanda anansuje naviny ŭ svaich sacsietkach.

A voś dastupnyja dla prahladu źniatyja Andrejem Leskinym «Leki dla Viery», taksama kalarelihijnaj tematyki. Hety film kinakrytyki nazyvajuć pravasłaŭnaj dramaj. U centry historyi tut znoŭ — śviatar i vykliki, jakija kidaje jamu žyćcio. U žonki Michaiła znachodziać ankałohiju, i dla taho, kab vylečyć kachanuju, mužčyna, akramia słužbaŭ, pačynaje pracavać jak dalnabojščyk. Praŭda, žonka, na žal, usio adno pamiraje.

U hałoŭnych rolach źnialisia viadomyja rasijskija i biełaruskija akciory — Pavieł Charłančuk-Južakoŭ, Makar Zaparožski, Valeryja Młynar.

Raskryvajučy temu ałkaholnaj zaležnaści

Na nastupnuju stužku ŭžo možna naŭprost zaraz schadzić u VOKA CINEMA by Silver Screen u «Dana Mall» — biełaruski film «Abnoŭka» režysiorki Iryny Brel u prakacie da 13 lipienia.

U centry ŭvahi — historyja kachańnia syna da maci. Hałoŭnaja hierainia Luda sprabuje dać rady ałkaholnaj zaležnaści i viarnucca da narmalnaha žyćcia, znajści pracu, zaviazać ź minułym i być razam z synam. Niečakany pavarot daje toje, što jaje syn akazvajecca zamknionym adzin u kvatery na dva tydni.

Film, darečy, hruntujecca na realnych padziejach, što adbylisia ŭ adnym ź biełaruskich haradoŭ bolš za 12 hadoŭ tamu, što tolki dadaje cikaŭnaści.

I, kaniečnie, nie biez paznavalnych akcioraŭ: naprykład, Kryściny Drobyš, Paliny Kaciašovaj, Hienadzia Traćciakova, Andreja Dabravolskaha i inšych. 

Zabojstva maci i praha pomsty

U siecivie možna znajści adzin z apošnich filmaŭ biełaruskaj režysiorki Alaksandry Butar — «Mišeń» (jana, naprykład, raniej pracavała nad praciaham kultavaj stužki «Biełyja rosy»). Praŭda, miarkujecca, što heta — pirackija kopii, jakija mahli trapić u internet paśla fiestyvalnaha prahladu na «Akno ŭ Jeŭropu»

Adno tolki apisańnie siužeta tut intryhuje: «Dziaŭčynka ŭ malenstvie stała śviedkaj zabojstva maci. Pry hetym na miescy złačynstva sa zbrojaj u rukach jana zaśpieła ŭłasnaha baćku. Zamiest tłumačeńniaŭ i apraŭdańniaŭ baćka ŭ toj ža dzień «pazbaviŭsia» ad jaje — zdaŭ u dziciačy dom. Trynaccać hadoŭ jana vynošvała płan pomsty. A kali vyjšła na volu, adpraviłasia na pošuki baćki sa zbrojaj u rukach». 

Kachańnie pamiž dačkoj aŭtaryteta i synam prakurorki

Jašče adzin poŭnamietražny film biełaruskaj vytvorčaści, jakija paśla prakatu ŭ kinateatrach možna adšukać u internecie — heta «Vitajem u siamji» Uładzimira Zinkieviča (aŭtara našumiełaha «Spajs Bojz»). 

Kamiedyjnaja drama raspaviadaje historyju Leanida Ivanaviča — miascovaha kryminalnaha aŭtaryteta, u dačku jakoha niečakana zakachaŭsia syn prakurora. Čym usio heta skončycca, možacie daviedacca sami, biez spojleraŭ.

Refleksii z nahody biełaruskich pratestaŭ

Pra stužki, pryśviečanyja pratestam-2020 hoda, my ŭžo pisali raniej. Ale budzie niališnim nahadać, što ŭ hetym rečyščy na dadzieny momant majecca.

Pa-pieršaje, stužka Alaksieja Pałujana «Kuraž», dzie padziei vybaraŭ 2020-ha hoda ciesna pieraplatajucca ź losam akcioraŭ Svabodnaha teatra.

Pa-druhoje, siurrealistyčnaje vykazvańnie na temu žniŭnia ad režysiorki Sašy Kułak pad nazvaj «Mara». Pa-treciaje, stužka «Kali kvietki nie maŭčać» aŭtarstva Andreja Kuciły, jakaja pačałasia ź vielmi pryvatnaj historyi — na Akreścina apynułasia siastra Andreja. 

Nu i, biezumoŭna, źniaty adnym kadram paŭtarahadzinny hulniavy repartaž MINSK Barysa Huca, jaki pačaŭ u traŭni svoj prakat za miažoj z Estonii, dzie i zdymaŭsia.

A što «Biełaruśfilm?»

A što z «Biełaruśfilmam», možacie spytać vy. Nu, naprykład, znoŭ kino pra vajnu. 8-sieryjny sieryjał, drama «Połymia pad piepłam» Ivana Paŭłava zdymaŭsia sumiesna ź Ministerstvam abarony i byŭ prezientavany roŭnieńka ŭ «hod histaryčnaj pamiaci». Stužka pakazvaje tuju pracu pa humanitarnym raźminavańni terytoryi krainy, jakaja pačałasia z aficyjnym skančeńniem Druhoj suśvietnaj vajny.

 Čytajcie taksama:

«Hety dzień vy zapomnicie, bo ledźvie nie złavili Kapitana Džeka Vierabja!» Džoni Dep viartajecca ŭ franšyzu pra pirataŭ?

Indyjskaje kino, rasijskija ahitki, ale jość i redkija załacinki. Jakaja situacyja ciapier u kinateatrach 

Kamientary1

  • Kinołah
    08.07.2022
    Tym časam biełaruskija režysiory zdymajuć svajo kino ŭ Polščy
    https://youtu.be/le7OKL6wZqo?t=770

Voś kolki bajcoŭ Pucin pakłaŭ za dva hady šturmaŭ Vuhladara8

Voś kolki bajcoŭ Pucin pakłaŭ za dva hady šturmaŭ Vuhladara

Usie naviny →
Usie naviny

U letnich patopach u Minsku vinavata taksama budaŭnictva mietro2

«Dobraachvotna i svabodna pakinuŭ Biełaruś». Bałharyja admoviła biełaruskamu ŁHBT-aktyvistu ŭ atrymańni statusu ŭciekača2

U vyniku krušeńnia rasijskaha viertalota ŭ Pakistanie zahinuŭ biełarus1

U Biełarusi zakrylisia pryvatnyja damy sastarełych. Što prapanujuć ułady?3

Biełarus z ZŠA raskazaŭ, jak biełarusy pieraadolvajuć nastupstvy maštabnaha ŭrahanu i jak dapamahajuć inšym

Navukoŭcy vyraścili vymierłaje biblejskaje dreva ź siemieni, jakoje pralažała tysiaču hadoŭ1

Spoŭniłasia 100 hadoŭ eks-prezidentu ZŠA Džymi Karteru2

Biełaruskaja mastačka z 12-hadovym synam na emihracyi trapiła ŭ biadu

U Minsku znoŭ možna rehistravać IP

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Voś kolki bajcoŭ Pucin pakłaŭ za dva hady šturmaŭ Vuhladara8

Voś kolki bajcoŭ Pucin pakłaŭ za dva hady šturmaŭ Vuhladara

Hałoŭnaje
Usie naviny →