Hramadstva1818

Minski zavod vinaŭ adkazaŭ Rasii na «šmurdziak» — pastaŭki vina ŭ RF spyniajucca

Minski zavod vinahradnych vin zajaviŭ ab namiery spynić pastaŭki vina ŭ Rasiju i prakamientavaŭ zajavu pradstaŭnikoŭ rasijskaha vinarobnaha rynku adnosna jakaści svajoj pradukcyi, piša RBK.

 Ilustracyjny zdymak. Fota: «Naša Niva»

«Asnoŭny abjom vinarobnaj pradukcyi realizujecca na ŭnutranym rynku Respubliki Biełaruś. Pastaŭka vinaŭ u adras rasijskich dystrybutaraŭ ažyćciaŭlajecca ŭ testavym režymie i ŭ małavažnych abjomach, bo vytvorčyja mahutnaści pradpryjemstva abmiežavanyja. Akramia taho, uličvajučy mytnyja pošliny pry ŭvozie jeŭrapiejskich vinamateryjałaŭ u Respubliku Biełaruś i rost koštaŭ na ich, MZVV płanuje spynić vytvorčaść vinaŭ na ekspart u Rasijskuju Fiederacyju», — zajavili ŭ MZVV. 

Taksama ŭ kampanii prakamientavali zajavy pradstaŭnikoŭ rasijskaj vinarobnaj haliny ab tym, što pradukcyja MZVV nie maje prava nazyvacca vinom. 

U kampanii adznačyli, što zakup vinahradnych vinamateryjałaŭ, bałkavaha vina ź vinarobnych rehijonaŭ i krain, a taksama ich transparciroŭka i raźliŭ vina zjaŭlajucca zvyčajnaj suśvietnaj praktykaj vytvorčaści vinahradnych vin. Anałahičnuju praktyku z takoj syraviny ŭžyvajuć na MZVV. 

«MZVV stroha vykonvaje patrabavańni zakanadaŭstva ab intelektualnaj ułasnaści ŭ tych vypadkach, kali dla markiroŭki pastaŭlenaj pradukcyi vykarystoŭvajucca zarehistravanyja tavarnyja znaki. Prava na ich vykarystańnie, źniešni vyhlad i orhanaleptyčnyja charaktarystyki ŭzhadniajucca z pravaŭładalnikami. Usia pradukcyja MZVV vyrablajecca zhodna ź dziejučym narmatyŭnym aktam i adpaviadaje techničnym rehłamientam», — padkreślivajecca ŭ paviedamleńni. 

Jak paviedamlaŭ «Kommiersant», rasijskija ałkaholnyja dystrybutary atrymali prava ŭvozić u krainu vina ad MZVV. Pry hetym nazvy pradukcyi, jakaja zavozicca ŭ Rasiju, padobnyja da najmieńniaŭ vinaŭ, jakija vyrablajucca na Zachadzie. 

Ekśpierty vykazali zdahadku, što Minski zavod moža vystupać łahistyčnym plačom pamiž jeŭrapiejskimi vytvorcami i rasijskimi spažyŭcami vin. Heta źviazana z tym, što zavod, raźmieščany ŭ Biełarusi, «nikoli nie słaviŭsia» svajoj pradukcyjaj.

 

@nashaniva Vino biełaruskaha raźlivu — šmurdziak? Raźbirajemsia! #našaniva #politika #minsksiejčas #biełaruśnovosti #novostibiełarusi #biełaruś ♬ Comedy Scenes - Comical, stupid, odd, lovely (Drumless)(1441321) - Ponetto

Raniej kiraŭnik Asacyjacyi vinahradaraŭ i vinarobaŭ Rasii Alaksiej Płotnikaŭ zaklikaŭ adznačać vino, impartavanaje praź Biełaruś, znakam «nie zjaŭlajecca vinom». Pavodle słoŭ Płotnikava, kali na MZVV raźlivajuć vino, jakoje impartujecca z krain, jakija nie ŭvachodziać u JEAES, to takija pastaŭki padryvajuć dziaržaŭnuju palityku Rasii ŭ halinie vinahradarstva i vinarobstva. 

Kiraŭnik vinnaha doma «Abrau-Dziursa» Barys Citoŭ zajaŭlaŭ, što pastaŭki ŭ Rasiju pradukcyi MZVV — heta adnaŭleńnie kanała zbytu na ajčynnym rynku pradukcyi ź impartnaha bałka. «Taho samaha vinamateryjału, jaki va ŭžytku atrymaŭ mianušku «šmurdziak», — skazaŭ Citoŭ.

Kamientary18

  • Vialiki chleŭ na Uschodzie ad Biełarusi
    11.07.2024
    Nu što ałkašnia, daźviździeliś? Zaraz budziecie žyć biez šmurdziaka, iznoŭ smaktať bajaryšnik i škłomoj, haspadar bolš tanna-smačnaha nie pryviazie ;(.
  • Šmurdiak
    11.07.2024
    Da, my hordyje budiem traviť biełorusov
  • Kitaj napoit vaniek diešievym stiekłomojem
    11.07.2024
    V RF na piervom miestie po potriebleniju bojaryšnik i vsiakij surrohatnyj stiekłomoj, tam vina (pričiem libyje) nikto v hłubinkie nie pokupajet. Ničieho Kitaj napoit vaniek diešievym stiekłomojem.

«Čamu nie spytaje ŭ siabie: kali ja jezdžu ŭ Hiermaniju i zabiraju ŭsie ŭznaharody, čamu nie vyjšaŭ na kantakt ź niemcami?» Da kaho źviarnuŭsia Łatuška?22

«Čamu nie spytaje ŭ siabie: kali ja jezdžu ŭ Hiermaniju i zabiraju ŭsie ŭznaharody, čamu nie vyjšaŭ na kantakt ź niemcami?» Da kaho źviarnuŭsia Łatuška?

Usie naviny →
Usie naviny

Kubrakoŭ zahadaŭ paskoryć vydaču pašpartoŭ. Abiacajuć pracavać kruhłasutačna5

Abmienieny rasijski špijon jak minimum dva razy prychodziŭ u ofis da Łatuški8

Były polski ministr: Rasijanina Rubcova Polšča pavinna była addać za Pačobuta9

Ajcišnika, jaki viarnuŭsia ź Vilni ŭ Minsk, zatrymali za danaty i ŭdzieł u płanie «Pieramoha»9

«Dastali, a jana załataja». Pakupniku «Jeŭraopta» doraha abyšłasia tuška kurycy

U Mazyry paśla daždžu razvaliłasia leśvica, jakaja złučaje dva rajony. Hod tamu jaje ramantavali

Na sustrečy z Łukašenkam u pieršy šerah pastavili prostuju siamju — padpałkoŭnika pahraničnych vojskaŭ i inśpiektarku z mytni6

Instytut litaraturaznaŭstva nastrojeny zmahacca z maciukami i maje dla hetaha mietady4

Były dypłamat Macukievič: Režymu nie ciažka vyzvalić usich palitźniavolenych na praciahu 48 hadzin. Heta vialiki pravał apazicyi16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Čamu nie spytaje ŭ siabie: kali ja jezdžu ŭ Hiermaniju i zabiraju ŭsie ŭznaharody, čamu nie vyjšaŭ na kantakt ź niemcami?» Da kaho źviarnuŭsia Łatuška?22

«Čamu nie spytaje ŭ siabie: kali ja jezdžu ŭ Hiermaniju i zabiraju ŭsie ŭznaharody, čamu nie vyjšaŭ na kantakt ź niemcami?» Da kaho źviarnuŭsia Łatuška?

Hałoŭnaje
Usie naviny →