Hramadstva1212

«Płakali tannyja krupy i zuby!» Što žychary Dźvinska kažuć pra mahčymaje zakryćcio pamiežnaha punkta na miažy ź Biełaruśsiu

Łatvija rychtujecca zakryć adzin z dvuch pahranpunktaŭ na miažy ź Biełaruśsiu — u Silene (ź biełaruskaha boku Urbany) — dla baraćby ź nielehalnaj mihracyjaj. Prajekt rychtuje MUS, ale terminy pakul nieviadomyja, piša Delfi.lv.

Punkt propusku «Silene». Fota: tuda-suda.by

Dla žycharoŭ pamiežnaj zony heta drennaja navina — biełarusy, jakija žyvuć u Łatvii, karystalisia punktam, kab naviedvać mahiły, a niebahatyja žychary Dźvinska i Vierchniadźvinskaha kraju Łatvii — kab kupić tannyja pradukty, bienzin, lačyć i pratezavać zuby. Dalnabojščyki taksama nie chavajuć niezadavolenaści — čerhi la adzinaha pakinutaha punkta vyrastuć. Dy i znachodziacca Paternijeki (ź biełaruskaha boku Hryharoŭščyna) daloka — plus 200 km tudy i nazad.

«Bienzin u Biełarusi tańniejšy ŭdvaja-utraja. Krupy — kapiejki. Hrečka — inšaja. Pa mnie, dyk smačniejšaja. Jajki nie skažu, što tańniejšyja, ale jany ž tam sapraŭdnyja, pa standarcie jakaści źniesienyja… A hałoŭnaje — dzie nam ciapier zuby lačyć? Naša dziaržava pra heta padumała?!» — pieraličvaje śpis strat ad zakryćcia punkta Silene žycharka Dźvinska.

Da Novaha hoda hramadzianie i niehramadzianie Łatvii mohuć bieź vizy jeździć u Biełaruś. Niahledziačy na nieadnarazovyja papiaredžańni łatvijskaha MZS, što ŭ situacyi vajny Rasii z Ukrainaj i niepasrednaha ŭdziełu ŭ joj Alaksandra Łukašenki padarožžy hetyja niebiaśpiečnyja, ruch praz pahranpunkt Silene davoli aktyŭny.

Načalnik pahranpunkta Silene padpałkoŭnik Siarhiej Krasoŭskis paviedamiŭ Łatvijskamu radyjo, što ŭ vieraśni ŭ hetym miescy miažu pierasiakali ŭ siarednim 160 hruzavych aŭtamabilaŭ i 290 lehkavych aŭtamabilaŭ za sutki, u siarednim 900 čałaviek. Asnoŭnyja pryčyny pierasiačeńnia miažy — naviedvańnie svajakoŭ, šopinh i miedycynski turyzm.

Ciapier u Łatvii dziejničajuć dva lehalnyja punkty pamiežnaha kantrolu na darohach (Silene i Paternijeki) i adzin na čyhuncy (Indra). Try punkty pierasiačeńnia miažy, jakija zakrylisia jašče ŭ pandemiju, tak i nie adkrylisia — «praz ahresiŭnyja pavodziny Biełarusi pry adpraŭcy imihrantaŭ u Łatviju».

Krasoŭskis pryznaŭ, što patok aŭtamabilaŭ pavialičyŭsia ŭ žniŭni, kali zakrylisia mnohija pamiežnyja punkty na miažy Biełarusi z Polščaj i Litvoj. Kali zakryjuć Silene, to lehkavym aŭtamabilam i hruzapieravozčykam pryjdziecca mieć spravu z doŭhimi čerhami.

Nahadajem, što na biełaruska-litoŭskaj miažy zastalisia čatyry punkty propusku, na polskaj zastaŭsia adzin punkt propusku dla lehkavych aŭtamabilaŭ.

Kamientary12

  • Eŭrazastabiłam plavać na biełarusaŭ
    15.09.2023
    Jak kazaŭ Čerčyl: kali žadaješ rasčaravacca ŭ demakratyi, to parazmaŭlaj z brytancam.
    Čarkaskvaračniki , jakija vyraśli pry savietach adnolkavyja va ŭsiech krainach
  • Druhi pozirk
    15.09.2023
    A čaho nie pišacie pra Brasłaŭ? Brasłaŭ pieratvarajecca ŭ tupik, navošta stolki zapravak, chto budzie zapraŭlacca va Urbanach, chto budzie kuplać tavary ŭ vialikich kramach, što budzie z małym biźniesam? A Daŭhaŭpiłs tolki vyjhraje, bo mienš buduć jeździć ŭ Biełaruś, bolš hrošaŭ buduć tracić na miescy.
  • Kotya
    15.09.2023
    Kakoj-to sovok v hołovach, jeŝie dumajut čto u nas kačiestvieńnieje 😂

Łukašenka zajaviŭ, što siam‘ja moža bačycca z Kaleśnikavaj i što jana ničym nie adroźnivajecca ad «miljona» inšych palitviaźniaŭ12

Łukašenka zajaviŭ, što siam‘ja moža bačycca z Kaleśnikavaj i što jana ničym nie adroźnivajecca ad «miljona» inšych palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Łatuška vykazaŭsia pra ideju viarnuć zachodnich pasłoŭ u Biełaruś13

14-hadovuju hrodzienskuju školnicu asudzili na 10 hadoŭ kałonii za adzin hram narkotykaŭ11

Šoŭmien Arciom Rybakin pierakvalifikavaŭsia ŭ brokiera pa nieruchomaści5

Na poŭdni Biełarusi siońnia byli vielmi jarkija zachody sonca FOTY4

U Maładziečnie ŭstalavali aporu ŁEP, jakaja pastaviła rekord2

Stvaralnik «Flibusty», padobna, pajšoŭ z žyćcia praz eŭtanaziju7

Chto hety niezvyčajny ahraryj, jakoha ŭznaharodzili na «Dažynkach»?7

«Łukašenka — mańjak ułady, palityčny źvier» — były ambasadar Polščy3

Turcyja zabłakavała pastaŭki amierykanskaj elektroniki rasijskamu VPK2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka zajaviŭ, što siam‘ja moža bačycca z Kaleśnikavaj i što jana ničym nie adroźnivajecca ad «miljona» inšych palitviaźniaŭ12

Łukašenka zajaviŭ, što siam‘ja moža bačycca z Kaleśnikavaj i što jana ničym nie adroźnivajecca ad «miljona» inšych palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →