Hramadstva44

Łukašenka nazvaŭ užo novyja terminy pastaŭki ŭ Biełaruś jadziernaj zbroi. Jany ŭvieś čas ssoŭvajucca

Da kanca hoda ŭsia jadziernaja zbroja, pryznačanaja dla pieramiaščeńnia ŭ Biełaruś, budzie dastaŭlenaja. Pra heta Alaksandr Łukašenka zajaviŭ na sustrečy z žurnalistami zamiežnych i biełaruskich miedyja, pieradaje BiełTA.

Kompleks «Iskander». Fota: «Vajar»

«Da kanca hoda dakładna. Ale, ja dumaju, značna raniej my poŭnaściu pieramieścim bojehałoŭki, jakija pryznačanyja dla hetaha», — skazaŭ Łukašenka.

Pavodle jaho, miescy dla raźmiaščeńnia jadziernaj zbroi byli poŭnaściu hatovyja jašče miesiac tamu.

«Značnaja častka jadziernaj zbroi pieramieščanaja i znachodzicca ŭ Biełarusi», — zajaviŭ Łukašenka.

25 sakavika prezident Rasii Uładzimir Pucin upieršyniu abviaściŭ, što Rasija na prośbu Łukašenki raźmieścić u Biełarusi jadziernuju zbroju.

Tady Pucin zajaŭlaŭ, što 1 lipienia RF zakančvaje budaŭnictva śpiecyjalnaha schovišča dla taktyčnaj jadziernaj zbroi ŭ Biełarusi i što Rasija pieradała Biełarusi kompleks «Iskander», jaki moža być nośbitam jadziernaj zbroi.

Łukašenka 25 maja paviedamiŭ, što ŭsio ŭžo hatova i pieršaja zbroja ŭ Biełarusi.

«Nam treba było padrychtavać miescy zachoŭvańnia i inšaje.

My ŭsio heta zrabili, tamu pačałosia pieramiaščeńnie jadziernaj zbroi i bojeprypasaŭ», — skazaŭ jon tady. 

9 červienia ž Pucin zajaviŭ, što schoviščy dla zbroi jašče nie padrychtavany. Raźmiaščeńnie rasijskaj jadziernaj zbroi ŭ Biełarusi pačniecca adrazu paśla zaviaršeńnia 7-8 lipienia padrychtoŭki zbudavańniaŭ dla jaje, kazaŭ jon. 

Ale 16 červienia prezident Rasii, vystupajučy na Pieciarburhskim ekanamičnym forumie, raptam paviedamiŭ, što rasijskaja jadziernaja zbroja ŭžo ŭ Biełarusi.

«My viali pieramovy z našaj Sajuznaj dziaržavaj, prezidentam Łukašenkam nakont taho, što my častku hetaj taktyčnaj jadziernaj zbroi pieramieścim na biełaruskuju terytoryju. Heta adbyłosia. Pieršyja jadziernyja zarady dastaŭlenyja na terytoryju Biełarusi, ale tolki pieršyja», — zajaviŭ Pucin.

Taksama jon adznačyŭ, što da kanca leta abo hoda ŭ Biełaruś budzie dastaŭlena ŭsia zapłanavanaja jadziernaja zbroja.

Miž tym raźviedki zamiežnych krain, a taksama manitorynhavaja hrupa «Biełaruski Hajun» nie bačać śviedčańniaŭ pieramiaščeńnia jadziernaj zbroi ŭ Biełaruś.

Łukašenka ž siońnia zaŭvažyŭ, što zbroju pieramiaščali «nie pa ziamli». Jak heta adbyłosia, jon nie ŭdakładniŭ.

Kamientary4

  • Čarkaškvarka
    06.07.2023
    Heta pucin užo nazvau, hety pierakukarekau.
  • bhagawan
    06.07.2023
    mabyć tyju jadravuju zbroju viazuć z tych miescaŭ, adkul na biełaruś płanavaŭsia napad....
  • CNN
    06.07.2023
    Jasno, chočiet torhovaťsia:
    1) priess konfierienciju so vsiakimi CNN sozvał
    2) upominajet pro svojo proźviŝie diktator v tom kontiekstie čto nie očieńto on i diktator
    3) manipulirujet tiemoj raźmieŝientia JAO - to ono jesť, to jeho niet, davajtie potorhujemsia.
    4) vyvalił čieriez zabor v Jevropu ohromnoje količiestvo mihrantov - privlekajet vnimanije.
    Eti inostrannyje žurnalisty tolko pro Vahnier u nieho sprašivali? Babariko, Koleśnikova, ostalnyje zamučiennyje im nie intieriesny byli?

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj20

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarus, jaki abviaściŭ haładoŭku ŭ Kłajpiedzie, vyjšaŭ z balnicy i praciahvaje akcyju pratestu5

Ihar Sihoŭ: Padychodžu da Łukašenki i łaŭlu siabie na tym, što chaču sahnucca4

Ajcišnik paśla 3+ hadoŭ u EPAM staŭ aficyjantam. Pracu ŭ IT tak i nie znajšoŭ1

HUR Ukrainy atakavała rasijskuju bazu bieśpiłotnikaŭ u Siryi

Padazravanamu ŭ zamachu na Trampa vystavili abvinavačvańnie3

Pa śviecie raspaŭsiudžvajecca novy varyjant kavidu CHIES. Čym jon adroźnivajecca ad papiarednich1

Źlapili z taho, što ŭžo było: pačaŭ pracu novy telekanał — «Pieršy infarmacyjny»7

Ramzan Kadyraŭ vyhulaŭ pa Hroznym matacykł «Minsk»2

«Žyć budzieš, ale baby nie zachočaš». Jak u 1939 Biełaruś abjadnałasia38

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj20

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj

Hałoŭnaje
Usie naviny →