Śviet2020

Łukašenka na samicie ADKB nakryčaŭ na Pašyniana: Čaho vy vajujecie? Siadźcie vy ŭdvuch, damoŭciesia, i chaj Rasija aśviacić

Pa siońniašniaj reakcyi Łukašenki na pytańni armianskaha premjera vidać, nakolki ciapierašniaja eskałacyja ŭzbrojenaha kanfliktu ŭ Nahornym Karabachu i patrabavańnie Armienii, kab ADKB umiašałasia ŭ jaho na baku adnaho ź jahonych členaŭ, niasvoječasovaja, a tamu dyskamfortnaja dla Minska i Maskvy.

Jak vynikaje z chvilinnaha vystupleńnia Łukašenki, Pašynian zapatrabavaŭ ad sajuźnikaŭ dakładnaj acenki situacyi i vyraznaha akreśleńnia svajoj pazicyi. «Vy što, nie viedajecie našu pazicyju? My chočam, kab pamiž dźviuma susiednimi dziaržavami kanflikt byŭ urehulavany mirnym šlacham», — razdražniona adkazaŭ Łukašenka. 

Druhoje pytańnie, pastaŭlenaje Pašynianam, tyčyłasia darožnaj karty, jakuju sajuźniki mieli b prapanavać pa «adnaŭleńni terytaryjalnaj cełasnaści Armienii». Tut Łukašenka ŭvohule pryniaŭ vielmi rezki ton, źbiŭšysia ledź nie nie kryk: «Jakuju darožnuju kartu? Ja vam na heta adrazu adkazvaju: siadźcie ź Ilchamam Alijevym, kali treba, paprasicie prezidenta Rasii i prymicie rašeńnie. Nie prymiecie siońnia — budzie ž horš, vy sami razumiejecie. Nam nie patrebny hety kanflikt. Voś vy dva pytańni pastavili, jany bolš čym dziŭnyja, Nikoł Vavajevič». 

Pierad tym jon vykazaŭsia pra vajnu ŭ Karabachu: «Chłopcy, vy za što vajujecie? Vy za što vajujecie ŭ hetych harach na 2 tysiačy mietraŭ vyšynioj? Zahubili try sotni čałaviek, try sotni čałaviek zahinuła — tam dzie ludzi nie žyvuć, dzie navat kozy nie chodziać. Čaho vy vajujecie? Siadźcie vy ŭdvaich, damoŭciesia, i chaj Rasija aśviacić hetuju damovu. Ale vy ž nie chočacie. Niejkaja tut hulnia».

Varta adznačyć, što dla Armienii ŭvieś sens znachodžańnia ŭ ADKB i inšych postsavieckich intehracyjnych strukturach, abjadnanych vakoł Rasii, — vyklučna spadziavańnie na toje, što Rasija razam ź inšymi členami ADKB, kali što, dapamoža joj i abaronić u vypadku abvastreńnia kanfliktu z Azierbajdžanam za Nahorny Karabach, jaki ciahniecca ŭžo bolš za 30 hadoŭ. Nijakich inšych rezonaŭ być mienavita ŭ hetaj kampanii ŭ armian niama. I kali Rasija ŭ hetaj dapamozie adkryta admaŭlaje — a Łukašenka jaŭna vykazvaje nie tolki svaju ŭłasnuju pazicyju — to ad armianskaha kiraŭnictva možna čakać hieapalityčnaj pieraaryjentacyi. Prynamsi, takoj, jakaja mahčymaja ŭ tych składanych umovach, u jakich znachodzicca ŭ svaim rehijonie Armienija.

Viadoma, ciapierašniaja pazicyja Pucina i Łukašenki zusim nie ad praźmiernaha miralubstva i prychilnaści da mirnych mietadaŭ vyrašeńnia prablem. Rasija akurat vielmi šmat zrabiła dla taho, kab hety kanflikt nie vyrašaŭsia dziesiacihodździami i atručvaŭ adnosiny ŭ rehijonie, bo ličyła, što heta ŭ jaje intaresach. Niavyrašanaść karabachskaha kanfliktu dazvalała Kramlu ćviorda trymać Armieniju ŭ śfiery svaich upłyvaŭ. Ale ciapier u Pucina ruki mocna źviazanyja va Ukrainie, i niepasredna ŭłazić va ŭmovach niedachopu siłaŭ na hetym žyćciova važnym dla jaho froncie jašče i ŭ kanflikt na Paŭdniovym Kaŭkazie jon nie moža sabie dazvolić.

Łukašenka ž u dadzienym vypadku vykazvaje pramym tekstam toje, što nie moža hetak ža sama skazać jahony palityčny patron, ad jakoha jon znachodzicca ŭ poŭnaj zaležnaści. Paraza Pucina va Ukrainie moža ź vialikaj dolaj vierahodnaści vyklikać krach abodvuch režymaŭ. U takoj situacyi nie dziŭna, čamu «niasvoječasovyja» armianskija prablemy tak razdražniajuć Łukašenku. Tym bolš što jon daŭno maje palityčnyja kantakty z prezidentam Azierbajdžana Ilchamam Alijevym, i karyści ad ich kudy bolš, čym ad adnosin z Pašynianam. Bo Azierbajdžan, pa-pieršaje, značna bahaciejšy. A pa-druhoje, adnosiny z Alijevym kudy praściej budavać na asnovie salidarnaści aŭtarytaryjaŭ.

Kamientary20

  • Hety henaha pichnuŭ, heny pavaliŭsia
    28.10.2022
    A Rasieja nie susiedka z Ukrainaj? Adnym adno kaža, druhim - druhoje, trećcim - što z Rasiejaj da kanca. Lapała, a nie kiraŭnik dziaržavy (samapryznačany).
  • Aleks
    28.10.2022
    Čto jeŝie ožidať ot chama? Sočuvstvuju vsiem (kromie pu i jemu podobnych), kto vynuždien imieť dieło s etim suŝiestvom.
  • a.hto.tam.idze
    28.10.2022
    Nasiemrač, dziŭnaje pytańnie. Čamu heta struktura, jakaja stvarałasia dla achovy terytaryjalnaj cełasnaści čalcoŭ musić zajmacca pytańniami terytaryjalnaj cełasnaści Armienii?
    Kali b, naprykład, Ukraina abchapiła by kavałak Paleśsia, Łukašenka taksama b pajšoŭ ź Zialenskim damaŭlacca?

Biełyja dy čyrvonyja kvietki i mora śloz. Jak u Vilni sustrakali Palinu Šarendu-Panasiuk29

Biełyja dy čyrvonyja kvietki i mora śloz. Jak u Vilni sustrakali Palinu Šarendu-Panasiuk

Usie naviny →
Usie naviny

Stryžak nazvaŭ, kolki zvarotaŭ pryjšło ŭ BYSOL praz uzłom «Biełaruskaha Hajuna»2

Na trasie Minsk — Brest ciahnik źbiŭ mikraaŭtobus

Cichanoŭskaja: «Apošni raz ja čuła hołas muža čatyry hady tamu». Siarhiej Cichanoŭski znachodzicca ŭ režymie inkamunikada 700 dzion13

Praź śpiešku CRU źliło imiony svaich maładych supracoŭnikaŭ, na jakich palujuć kitajskija śpiecsłužby7

Biełaruskaja palityčnaja emihrantka lacieła ŭ Hruziju na samalocie, jaki ekstranna pasadzili ŭ Iranie9

Biełarusku biez tłumačeńnia pryčyn źniali z rejsa ŭ minskim aeraporcie i adpravili ŭ RUUS6

Sprava Paŭła Durava dojdzie da suda nie raniej čym praz hod

45-hadovuju minčanku asudzili pa troch palityčnych artykułach. Voś u čym jaje vinavacili1

Samy sapraŭdny kot pracuje ŭ biełaruskim muziei FOTAFAKT1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełyja dy čyrvonyja kvietki i mora śloz. Jak u Vilni sustrakali Palinu Šarendu-Panasiuk29

Biełyja dy čyrvonyja kvietki i mora śloz. Jak u Vilni sustrakali Palinu Šarendu-Panasiuk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić