Navuka i technałohii33

Navukoŭcy znajšli na Miesiacy piačoru. Jany spadziajucca, što ŭ joj kali-niebudź pasielacca astranaŭty

Hłybinia piačory, znojdzienaj italjanskimi navukoŭcami pry dapamozie radara, składaje 100 mietraŭ.

Navukoŭcy ŭpieršyniu vyjavili na Miesiacy piačoru, jakaja tearetyčna moža być idealnym miescam dla ŭładkavańnia zasielenaj bazy na spadarožniku Ziamli, piša Bi-bi-si.

Hłybinia piačory, znojdzienaj italjanskimi navukoŭcami pry dapamozie radara, składaje minimum 100 mietraŭ. Adnak daśledčyki miarkujuć, što jana źjaŭlajecca tolki adnoj z sotniaŭ takich piačor, jakija chavajucca ŭ «jašče nie vyvučanym padziemnym śviecie» miesiaca.

Navukoŭcy Łarenca Bruconie i Leanarda Karer z Univiersiteta Trenta ŭ Italii vyjavili piačoru, vyvučajučy zdymki dobra viadomaha miesiacovaha rajona pad nazvaj Mora spakoju.

Heta Miesiacovaje mora možna ŭbačyć ź Ziamli niaŭzbrojenym vokam, i mienavita tam u 1969 hodzie ažyćciavili pieršuju ŭ historyi pasadku amierykanskija astranaŭty misii «Apałon-11».

Uvachod u piačoru znachodzicca na miesiacovaj pavierchni, a pad im raźmiaščajucca viertykalnyja ścieny.

Taja samaja piačora. Fota: NASA

Navukoŭcy miarkujuć, što piačora ŭźnikła miljony ci navat miljardy hadoŭ tamu, kali na Miesiacy pierasoŭvałasia raspalenaja łava — mienavita jana mahła prarabić u kamianiach taki tunel.

Najbližejšym padobnym fienomienam na Ziamli navukoŭcy nazyvajuć vułkaničnyja piačory na ispanskaj vyśpie Łansarote, kaža prafiesar Karer. Jon dadaje, što italjanskija navukoŭcy naviedvali hety vostraŭ padčas svaich daśledavańniaŭ.

Navukoŭcy zapadozryli, što na Miesiacy jość piačory, jašče kala 50 hadoŭ tamu. Ale tolki ŭ 2010 hodzie amierykanskaje kaśmičnaje ahienctva NASA adpraviła na Miesiacovuju arbitu aparat pad nazvaj Lunar Reconnaissance Orbiter, jaki pry dapamozie radaraŭ vyvučyŭ miescy, dzie mahli znachodzicca ŭvachody ŭ piačory.

U vyniku analizu atrymanych malunkaŭ i było zroblena ciapierašniaje adkryćcio.

«Heta dziŭna. Kali robiš takija adkryćci, to hladziš na atrymanyja zdymki i razumieješ, što ty pieršy čałaviek u historyi čałaviectva, jaki heta bačyć», — raspaviadaje Karer.

Jon dadaje, što aŭtary daśledavańnia adrazu zrazumieli, što Miesiacovaja piačora moža być dobrym miescam dla bazy astranaŭtaŭ. «Urešcie žyćcio na Ziamli pačynałasia mienavita ŭ piačorach, tak što ludzi mahli b pasialicca ŭ ich i na Miesiacy», — zaŭvažaje Karer.

Adkrytuju imi piačoru jašče treba budzie vyvučyć — i dla hetaha navukoŭcy spadziajucca vykarystoŭvać radary, kamiery abo navat robataŭ. Pakul im nie viadomaja ni dakładnaja hłybinia hetaj piačory, ni dakładny miechanizm ich uźniknieńnia.

Kamientary3

  • Žvir
    17.07.2024
    Heta ślied ad biljardnaha kija. Niekali Boh huliaŭ u biljard z Satanoju, kali jany jašče siabravali i nia nadta zadumvalisia, što buduć rabić z utvoranym imi śvietam. U jakaści šaroŭ jany vykarystoŭvali malyja plianety, kamiety dy asteroidy. Apošnija dasiul jašče liotajuć, tudy siudy. Miesiac apynuŭsia davoli miakki, i na im pazastavalisoa adtuliny, pakinutyja kijem. A inšyja ŭvohulie parazlamalisia, i ich pazamiatali padaliej, až u pojas Kojpiera, kab nie krucilisia pad rukami. Nu, potym hulcy razsvarylisia, adkinuli biljard, adzin paćaŭ huliacca ŭ lialki, a druhi jamu zaminać,.. tak i žyviem...
  • eto śviazano s intiensivnosťju osvojenija kosmosa
    21.07.2024
    V Antarktici zafiksuvali anomalnie pidviŝieńnia tiempieraturi v rozpał zimi: čim cie zahrožuje.

    https://www.unian.ua/pogoda/news/v-antarktici-zafiksuvali-anomalne-pidvishchennya-temperaturi-v-rozpal-zimi-chim-ce-zagrozhuye-12703593.html
  • Wert
    24.07.2024
    Piervym posnlitsia mask, a potom jeho syn s imieniem 12345

Siaredni zarobak za lipień «čystymi» pieravysiŭ 2000 rubloŭ

Siaredni zarobak za lipień «čystymi» pieravysiŭ 2000 rubloŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Ivaniec: Navošta ŭ padručniku pa anhlijskaj movie tekst pra Łondan?33

Prapahanda rasčachliła Pratasieviča: toj prakamientavaŭ aryšt Durava, jakoha taksama zatrymali ŭ aeraporcie16

Taliby ŭ Afhanistanie zabaranili žančynam śpiavać i čytać usłych2

Pa francuzskim pašparcie Duraŭ — Paul Du Rove. Raniej jon raskazvaŭ pra hetu historyju jak pra pieršakrasavicki žart 2

U Kramatorsku ŭ Danieckaj vobłaści paciarpieli troje žurnalistaŭ Reuters

«Pryviet, heta Pavieł Duraŭ. Skiń zorki na advakata». Aryšt Durava sparadziŭ vielizarnuju kolkaść miemaŭ3

Maskoŭski bankir vykinuŭ žonku i niemaŭla z akna na 16-m paviersie. Jany zahinuli20

«Kali paznavali ŭ Minsku ŭ kramach, kazali: jak, vy tut?!» Kupałaviec Dźmitryj Jesianievič raskazaŭ pra svajo zatrymańnie14

Chutki jabłyčny štrudziel sa słajonaha ciesta

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Siaredni zarobak za lipień «čystymi» pieravysiŭ 2000 rubloŭ

Siaredni zarobak za lipień «čystymi» pieravysiŭ 2000 rubloŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →