Śviet55

Bolš za 30 tapielcaŭ ad pačatku hoda. Čamu ŭkrainskaja pamiežnaja raka Cisa zabiraje žyćci?

Pamiežnaja raka stała miescam hibieli dziasiatkaŭ ukraincaŭ. Čamu jana takaja niebiaśpiečnaja?

Raka Cisa. Fota: dpsu.gov.ua

Tolki za adzin dzień, jak paviedamlajuć ukrainskija pamiežniki, raka Cisa, jakaja padzialaje Ukrainu i Rumyniju, vyniesła cieły šaści čałaviek. A ŭsiaho z pačatku hoda raka zabrała žyćci 32 čałaviek.

U pieravažnaj bolšaści vypadkaŭ heta ŭkraincy, jakija imknucca nielehalna pakinuć krainu. Cisa ŭžo atrymała nazvu «raki śmierci».

Cisa — heta samaja vialikaja raka Zakarpaćcia, jakaja maje daŭžyniu amal tysiaču kiłamietraŭ (966 km). Šyrynia raki na ŭčastkach z susiednimi Rumynijaj i Vienhryjaj dasiahaje 80 mietraŭ, a hłybinia — 2,5 mietra.

Raka płytkaja tolki z boku Ukrainy. Z druhoha boku jana hłybokaja. Da taho ž raka stanovicca vielmi niebiaśpiečnaj, kali mianiajecca ŭzrovień vady. Tak, viasnoju jana papaŭniajecca tałymi vodami, jakija ŭ jaje traplajuć z hor.

Akramia taho, jak tłumačyć  śpikier Dziaržaŭnaj pahraničnaj słužby Ukrainy Andrej Dziemčanka, jak i ŭsie hornyja reki, Cisa niepradkazalnaja. U asobnych miescach jana vyznačajecca mocnym ciačeńniem. Na joj sustrakajucca varonki, jakija zaciahvajuć ludziej, ci namytyja ravy, u jakich moža znachodzicca rozny druz, naprykład, kareńni drevaŭ ci biarvieńni. Začapiŭšysia za ich, čałaviek moža i nie vykaraskacca.

Fota: zahidnuy.kordon / Facebook

Jak pišuć ukrainskija vydańni, u pamiežnych rajonach dziejničajuć sapraŭdnyja złačynnyja hrupoŭki. Na ich pracujuć miascovyja žychary, jakija dapamahajuć uchilistam znajści šlach da raki praź niekalki ŭzroŭniaŭ achovy. Jašče da vajny hetyja ściežki vykarystoŭvali kantrabandysty.

Jak śćviardžajecca, supravadžeńnie da miesca la raki kaštuje ad 3 tysiač dołaraŭ. Čałavieku davodziać, što raka niehłybokaja i ŭsio biaśpiečna.

Ukrainskija žurnalisty sa spasyłkaj na krynicy ŭ pravaachoŭnych orhanach pišuć, što ŭ mai, u suviazi z pryniaćciem novaha zakonu ab mabilizacyi, sproby niezakonna pierasiačy miažu robiacca ŭsio čaściejšymi. Adpaviedna vyrasła i kolkaść achviar. Z pačatku miesiaca na rachunku raki ich užo vosiem.

Kamientary5

  • Vład
    20.05.2024
    V Ukrainie takaja žie diktatura  kak v Biełarusi ili v Rośsii. Ludiej sčitajut za kriepostnych!
  • Vład
    20.05.2024
    [Red. vydalena]
  • Pravdorub 54
    20.05.2024
    Vład, sładkij Vładik, idi voźmi v ruki čto-niť tiažieleje stakana!
    V stranie vojna! Ty na zarpłatie ili diejstvitielno tup?

Prapahandystka ANT Natalla Stelmach źmianiła imia na Naci Ryšna i zarablaje ŭ Mieksicy na šamanach i narkatyčnych hrybach49

Prapahandystka ANT Natalla Stelmach źmianiła imia na Naci Ryšna i zarablaje ŭ Mieksicy na šamanach i narkatyčnych hrybach

Usie naviny →
Usie naviny

Mabilnym apierataram zabaranili ciškom padklučać płatnyja pasłuhi

Machlary ad imia mytni «pradajuć» praz Instagram kanfiskat1

«Dyjamient, try razy vymyła prachody». Pravadnica čyhunki pryviała ŭ zachapleńnie pasažyraŭ5

Patrušaŭ zajaviŭ­, što Ukraina i Małdova mohuć «spynić isnavańnie», a pieramovy pa Ukrainie pavinny vieścisia z ZŠA bieź ES26

U Hrodnie zdajuć u arendu budynak byłoha vyćviareźnika2

U polskim finale adboru na «Jeŭrabačańnie» prahučyć pieśnia na padlaskaj havorcy4

Hetaja dziaŭčyna vyjšła ŭ centry Hrodna z płakatam «Nie vajnie». Jana raskazała, što pieražyła paśla31

Pryncesa Uelskaja Ketryn paviedamiła, što ŭ jaje pačałasia remisija1

Prezidenta Paŭdniovaj Karei aryštavali — choć i nie ź pieršaj sproby2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prapahandystka ANT Natalla Stelmach źmianiła imia na Naci Ryšna i zarablaje ŭ Mieksicy na šamanach i narkatyčnych hrybach49

Prapahandystka ANT Natalla Stelmach źmianiła imia na Naci Ryšna i zarablaje ŭ Mieksicy na šamanach i narkatyčnych hrybach

Hałoŭnaje
Usie naviny →