Sport33

Padymać futboł daručać ahraryju-hiraviku — «Trybuna»

22 sakavika ŭ Domie futboła projdzie spravazdačna-vybarnaja kanfierencyja, dzie nazavuć imia taho, chto budzie kiravać hetym vidam sportu nastupnyja niekalki hadoŭ. I «Trybunie» ŭžo viadoma, chto ź vialikaj dolaj vierahodnaści ŭznačalić ABFF.

Adnosna taho, chto moža ŭznačalić adnu z samych klučavych spartyŭnych fiederacyj u Biełarusi, daŭno chodzić šmat čutak i viersij. Nazyvalisia imiony i Siarhieja Kavalčuka, i Siarhieja Rumasa, i Ihara Pietryšenki, i ciapierašniaha staršyni Uładzimira Bazanava.

A na pačatku sakavika, zhodna sa statutam fiederacyi, skončyŭsia pryjom zajavak na ŭdzieł u vybarach. 65-hadovy Bazanaŭ choć i vyłučany, ale, vidać, usio ž pakinie pasadu. Pa infarmacyi «Trybuny», albo za niekalki dzion da vybaraŭ, albo niepasredna ŭ dzień kanfierencyi jon maje namier adklikać svaju kandydaturu, a ŭzamien atrymaje pasadu pieršaha namieśnika fiederacyi. A paśla hetaha adzinym kandydatam zastaniecca toj čałaviek, jaki i stanie kiraŭnikom.

Hetaja kandydatura ŭźnikła vielmi niečakana — 62-hadovy čynoŭnik Mikałaj Šarśnioŭ. Pra toje, što jon praktyčna sa stapracentnaj vierahodnaściu budzie novym staršynioj ABFF, «Trybunie» paviedamili niekalki krynic, jakija nie źviazanyja pamiž saboj.

Uradženiec vioski Pryhuzki Aršanskaha rajona — patomny i prafiesijny ahraryj, jon u 1983 hodzie skončyŭ zaainžynierny fakultet Viciebskaj dziaržaŭnaj akademii vieterynarnaj miedycyny pa śpiecyjalnaści «Zaatechnija». Paśla try dziesiacihodździ pracavaŭ na kiraŭničych pasadach u kałhasach i inšych ahrapradpryjemstvach, zajmaŭ čynoŭnickija pasady siaredniaha źviana ŭ ahrarnaj śfiery, uznačalvaŭ «Biełptuškapram» i «Minabłptuškapram», z 2012-ha pa 2014-y źjaŭlaŭsia hienieralnym dyrektaram 1-j Minskaj ptuškafabryki.

U vieraśni 2014-ha Šarśnioŭ byŭ pryznačany pamočnikam Łukašenki pa Viciebskaj vobłaści, a litaralna praź niekalki miesiacaŭ staŭ staršynioj Viciebskaha abłvykankama, dzie pracavaŭ da kanca 2021-ha. Ukazam Łukašenki jon byŭ adpraŭleny ŭ adstaŭku ŭ adzin dzień sa staršynioj režymnaj CVK Lidzijaj Jarmošynaj.

Paśla hetaha Šarśniova adpravili ŭ Akademiju navuk, dzie jon dahetul zajmaje pasadu načalnika hałoŭnaha ŭpraŭleńnia inviestycyjna-vytvorčaj dziejnaści i administracyjna-haspadarčych pytańniaŭ.

Da futboła niepasrednaha dačynieńnia Šarśnioŭ dahetul nie mieŭ, ale raniej mieŭ pośpiechi ŭ hiravym sporcie, dy i da hetaha času ŭdzielničaje ŭ spabornictvach pa žymie štanhi ležačy i padymańni hiry. U 2017 hodzie jon navat ustanaviŭ rekord Biełarusi dla svajho ŭzrostu ŭ žymie štanhi ležačy. Bolš za toje — u listapadzie 2019-ha Šarśnioŭ u składzie zbornaj Biełarusi ŭdzielničaŭ u čempijanacie śvietu pa hiravym sporcie, jaki prachodziŭ u Hrodnie, dzie padniaŭ 32-kiłahramovy snarad 53 razy za adnu chvilinu i staŭ z rekordam spabornictvaŭ čempijonam śvietu ŭ svajoj uzrostavaj katehoryi.

Prychod Šarśniova ŭ ABFF — nibyta, inicyjatyva źvierchu. Adtul, kažuć, pryjšło rasparadžeńnie znajści čynoŭniku «bolš hodnuju pasadu, čym ciapier u NAN».

Adnosna inšych pasad u ABFF, prahnazujecca, što siabar Bazanava Juryj Viarhiejčyk stracić pasadu pieršaha namieśnika staršyni i skancentrujecca na pracy staršynioj fiederacyi futboła Minska, jakim «abrany» ŭ krasaviku 2022 hoda. 

A adnym z namieśnikaŭ Šarśniova nibyta płanujuć zrabić byłuju futbolnuju zorku Alaksandra Hleba, jaki zaśviedčyŭ siabie ŭ apošnija hady jak niepachisnaha prychilnika režymu. Pakul, praŭda, zapłanavana, što Hleb budzie vykonvać bolš pradstaŭničyja funkcyi. «Stanie havoračaj hałavoj», — kažuć krynicy «Trybuny», heta značyć, budzie pradstaŭlać ABFF na roznych mierapryjemstvach unutry krainy i za jaje miežami.

Miesca dla Hleba nibyta maje vyzvalić 73-hadovy Michaił Vierhiajenka, a voś eks-supracoŭnik achovy Łukašenki Michaił Botnikaŭ zastaniecca Šarśniovu ŭ spadčynu ad bazanaŭskich časoŭ.

Taksama ŭ ścienach ABFF aktyŭna chodziać razmovy pra toje, što źmienicca i pres-sakratar fiederacyi. Hetuju pasadu ŭžo daŭno zajmaje 34-hadovy Alaksandr Alejnik, čyj baćka Siarhiej Alejnik z 13 śniežnia 2022 hoda ŭznačalvaje Ministerstva zamiežnych spraŭ Łukašenki.

Z vysokaj dolaj vierahodnaści Alejnik-syn paśla vybaraŭ u fiederacyi pojdzie na pavyšeńnie — stanie hienieralnym sakratarom ABFF. Ciapier hetuju pasadu zajmaje 39-hadovy Siarhiej Žardziecki.

Kamientary3

  • Abu
    09.03.2023
    Nu, para lišnich hiraŭ na nohi biełaruskamu futbołu ŭžo nie zmoža zrabić situacyju horšaj, čym jana jość zaraz.
  • Josik
    09.03.2023
    Kali krepkija chaziajstviniki biarucca za spravu - čakaj vynik nulavy. Za zbornuju pavinny hulać nie za hrošy. A u nas hulać niama kamu, najaddaniejšyja nie hulcy, tak, pichni pavalusia.
  • daviedka
    09.03.2023
    Druhoj kriepkij ahrarij-choziajstvieńnik Siemion Šapiro kak-to podnimał chokkiej, a užie potom była sieť «Vitalur»...

Kolki razoŭ na dzień treba jeści i jak šmat vady pić? Adkaz vas moža ździvić4

Kolki razoŭ na dzień treba jeści i jak šmat vady pić? Adkaz vas moža ździvić

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija pradbačyła ŭvarvańnie ŭ Kurskuju vobłaść za niekalki miesiacaŭ. Ale praduchilić jaho nie atrymałasia2

Na polskaj miažy staić bolš za 1000 fur

Litoŭskamu siabru Ksienii Lebiedzievaj dali dzieviać hadoŭ turmy za špijanaž na karyść biełaruskaha KDB4

Čakajucca pieršyja zamarazki

Pasolstva ZŠA ŭ Biełarusi zreahavała na film ź Jurasiom Ziankovičam1

U Viciebsku zatrymali minskaha błohiera-prykalista Bulbanews, u jakoha 600 tysiač padpisčykaŭ u instahramie3

Na jakich mastakoŭ «Vosieńskaha sałona 2024» źviarnuć uvahu

Vielmi dziŭny hryb vyras u Biełaviežskaj puščy2

Małady chłopiec pierajechaŭ u viosku, zavioŭ kurej z kozami i staŭ zorkaj tyktoku

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kolki razoŭ na dzień treba jeści i jak šmat vady pić? Adkaz vas moža ździvić4

Kolki razoŭ na dzień treba jeści i jak šmat vady pić? Adkaz vas moža ździvić

Hałoŭnaje
Usie naviny →