Ekanomika77

Čynoŭnik prahavaryŭsia, jak pamirajuć zavody pry Łukašenku

Padčas narady z novapryznačanymi kiraŭnikami rajonaŭ i pradpryjemstvaŭ Alaksandru Łukašenku paviedamili pra prablemy z zahružanaściu na Maładziečanskim zavodzie mietałakanstrukcyj. Vyrašyć prablemu nie dapamohuć navat rasijskija zakazy — kali ich udasca atrymać.

Fota: skrynšot ź videa

Na naradzie 25 vieraśnia pierad Łukašenkam u tym liku spravazdačyŭsia ŭžo były staršynia Maładziečanskaha rajvykankama Juryj Horłaŭ. Jaho zabrali na pavyšeńnie — inśpiektaram, pradstaŭnikom Łukašenki pa Homielskaj vobłaści (pieršy vypadak, kali hetuju pasadu zojmie rasijanin).

Horłaŭ ahučyŭ niekalki niazručnych faktaŭ.

Čynoŭnik pačynaŭ z pazityvu — što pa vynikach pieršych siami miesiacaŭ hetaha hoda rajon vykonvaje ŭsie asnoŭnyja pakazčyki sacyjalna-ekanamičnaha raźvićcia, što ŭ horadzie i rajonie dziejničaje 37 vialikich pradpryjemstvaŭ. Taksama jon nie zabyŭsia dadać, što hramadska-palityčnaja abstanoŭka ŭ rehijonie «stabilnaja». Heta eŭfiemizm, jaki vykarystoŭvajecca łukašystami i aznačaje, što pratestaŭ nie było.

Łukašenka nie dačakaŭšysia kanca pramovy, spytaŭ u Horłava, jakoje pradpryjemstva ŭ Maładziečnie ciapier samaje prablemnaje.

Takim, pa słovach Horłava, źjaŭlajecca Maładziečanski zavod mietałakanstrukcyj (MZMK). Jaho hałoŭnaja prablema — nizkaja zahružanaść.

«Uličvajučy, što pradpryjemstva moža vyrablać 700 ton mietałakanstrukcyj u miesiac, siońnia mahutnaściej Maładziečanskaha rajona i Minskaj vobłaści niedastatkova. Unosili prapanovu, kab zadziejničać heta pradpryjemstva ŭ pramysłovaści respubliki», — pačaŭ tłumačyć čynoŭnik. Majecca na ŭvazie — kab zamovy na im raźmiaščali z usioj krainy, a nie tolki z adnoj vobłaści.

Łukašenka zadaŭsia pytańniem, jak tak atrymlivajecca, što popyt «u respublicy» jość, a pradpryjemstva nie zahružana.

Były staršynia Maładziečanskaha rajvykankama, a ciapier pamočnik Łukašenki Juryj Horłaŭ. Fota: skrynšot ź videa

U apraŭdańnie były staršynia Maładziečanskaha rajvykankama skazaŭ, što takich pradpryjemstvaŭ (ź nizkaj zahružanaściu) pa krainie — niekalki dziasiatkaŭ.

Pry hetym, jak vyhladaje, Horłaŭ nie hublaje pazityvu.

Čynoŭnik paviedamiŭ, što na pradpryjemstvie ŭžo idzie praca nad prajektam z rasijanami. Zavod, pa jaho słovach, płanuje ŭžo sioleta adpravić partyju ekśpierymientalnych kantejnieraŭ dla pieravozki zvadkavanaha pryrodnaha hazu.

Pa słovach čynoŭnika, kali ŭ zavoda ŭdasca atrymać zakazy z Rasii na takuju pradukcyju, to pradpryjemstva zmoža być zahružanym na 60—70 % svaich mahutnaściej.

MZMK. Fota: skrynšot ź videa

Nakolki ciapier zahružany MZMK, dakładna nie viadoma. Ale vyhladaje, što našmat mieniej, kali čynoŭnik ahučvaje zahruzku ŭ 60—70% jak pazityŭny prahnoz.

Zatrymki z zarpłatami i zabastoŭka

Prablemy ŭ MZMK źjavilisia daloka nie ŭčora.

U 2015 hodzie praz zatrymki zarpłat 8 červienia na zavodzie zdaryłasia stychijnaja zabastoŭka rabočych.

Pahavaryć ź imi pryjazdžaŭ tahačasny staršynia Minskaha abłasnoha vykankama Siamion Šapira. Jak paviedamlali tady ŚMI, dziakujučy strajku rabočym udałosia dabicca vypłaty zatrymanych zarobkaŭ. Na toj momant na MZMK pracavała bolš za 1100 čałaviek, što źjaŭlajecca istotnaj ličbaj dla 90-tysiačnaha Maładziečna.

Tym nie mienš, pradpryjemstva ad prablem nie pazbaviłasia i praciahvała pracavać sa stratami.

Dyrektar u turmie

Čarhovy raz pra MZMK u ŚMI zahavaryli praz kryminalnyja spravy, jakija byli zaviedzienyja na hienieralnaha dyrektara zavoda i jaho namieśnika pa ekanomicy i finansach. U žniŭni 2017 hoda hiendyrektara prysudzili da 8 hadoŭ pazbaŭleńnia voli ŭ kałonii ŭzmocnienaha režymu. Namieśnika da 6 hadoŭ pazbaŭleńnia voli z adbyvańniem pakarańnia ŭ kałonii ahulnaha režymu.

Ilustracyjny zdymak. Fota: «Naša Niva»

Praŭda, tyja złačynstvy nie byli źviazanyja ź ich pracaj na MZMK. Jany byli ździejśnienyja jašče ŭ 2015 hodzie padčas ich pracy ŭ AAT «Budmaš» u Minsku. Adnak viadoma stała pra ich tolki tady, kali jany ŭžo zajmali pasady na Maładziečanskim zavodzie mietałakanstrukcyj.

Bankructva

Letam 2018 hoda zavod inicyjavaŭ praceduru bankructva. Tady paviedamlałasia, što ciaham troch apošnich hadoŭ (z 2015 hoda) zavod pracuje sa stratami.

Jak vynikała sa spravazdačnaści MZMK, vyručka pradpryjemstva ŭ 2017 hodzie vyrasła da 22 młn rubloŭ, što na 9,1 młn bolš u paraŭnańni z 2016-m, čystyja straty źnizilisia z 7,5 młn da 4 młn rubloŭ. «Hrašovyja pastupleńni nie dazvalajuć vykonvać apłatnyja abaviazacielstvy i abaviazacielstvy, jakija vynikajuć z pracoŭnych i źviazanych ź imi adnosin»,— havaryłasia ŭ materyjałach suda.

Kredytorskaja zapazyčanaść MZMK na momant padačy dakumientaŭ u sud składała 30,1 młn rubloŭ, tady jak aktyvy — 18,3 młn. U dačynieńni da zavoda było raspačata 414 vykanaŭčych vytvorčaściaŭ na sumu 14,9 młn biełaruskich rubloŭ i 24,9 młn rasijskich.

Departamient pa sanacyi i bankructvie Minekanomiki kanstatavaŭ, što niepłaciežazdolnaść MZMK maje ŭstojlivy charaktar.

Praz tarhi pradavałasia majomaść zavoda.

Praz try hady, u 2021-m, termin sanacyi Maładziečanskaha zavoda mietałakanstrukcyj padoŭžyli da 1 lipienia 2026 hoda. 

Usia nadzieja na Rasiju?

Pra toje, što MZMK šukaje klijentaŭ z RF, zajaŭlali jašče ŭ krasaviku hetaha hoda.

Havaryłasia, što ŭ bližejšyja miesiacy płanujecca vychad na rasijski rynak. Nibyta jašče viasnoj dla zakazčyka z Rasii na Maładziečanskim zavodzie mietałakanstrukcyj padrychtavali techničnyja dakumienty. Cikava, što tady kazali pra abmierkavańnie płanaŭ vytvorčaści dla poŭnaj zahružanaści pradpryjemstva.

Ilustracyjny zdymak. Fota: Getty Images/Henrik Sorensen

Jak bačym pa ŭčorašniaj zajavie, ciapier pra pierśpiektyvy poŭnaj zahružanaści pradpryjemstva, jakoje znachodzicca ŭ stanie bankructva, i havorki nie idzie. 

Ciapier na zavodzie adkryta 20 vakansij. Šukajuć, naprykład, mašynistaŭ kranaŭ i ślesaraŭ pa ramoncie i absłuhoŭvańni pierahruzačnych mašyn na zarobak 800-850 rubloŭ, ślesaraŭ pa zborcy mietałakanstrukcyj i elektrazvarščykaŭ na 1500 rubloŭ, hałoŭnaha buchhałtara (jamu abiacajuć 1000 rubloŭ).

Maładziečanski zavod mietałakanstrukcyj źjaŭlajecca adnym z najbujniejšych u SND vytvorcaŭ vyrabaŭ dla budindustryi. Zavod pracuje z 29 śniežnia 1968 hoda.

Čytajcie taksama:

Pamočnikam Łukašenki ŭ Homielskaj vobłaści staŭ rasijanin

Kolki nabližany da Łukašenki biznesmien budzie zarablać na abaviazkovaj dezynfiekcyi transpartu na miažy

Kamientary7

  • daviedka
    26.09.2023
    Jeśli eto piervyj słučaj naznačienija pomoŝnikom rośsijanina, to kto tohda po dołžnosti i roždieniju Jura Karajev?
  • Kotya
    26.09.2023
    Mnohije druhije hos zavody dotatirujutsia častnikami - ich bOlšimi procientami na kriedit, a tak žie ros krieditami dla kukašienko. 
  • Porkała
    26.09.2023
    NN, samu nie pišacie ab jaho ŭkazie, jaki dazvoliŭ nie vvpłočvać amartyzacyju na asnoŭnyja srodki?
    Hetyja zavody zaraz prajadajuć svaje asnoŭnyja srodki, zahružanyja jany tolki častkova, rasiejskimi zamovami (vajenpram u asnoŭnym). Durniejšyja rabaciahi ščaślivyja - hrošy płociać, rabić amal što nie treba, piensam pradlajuć kantrakty (bo pracavać niama kamu) - tak dobra jašče nikoli nie było!
    Tyja chto trochu razumniejšy - źjazdžajuć.

«Dla Kijeva było b lepš, kab Biełarusi nie isnavała naohuł». Vialikaja razmova z ukrainskim palitołaham Jaŭhienam Mahdam30

«Dla Kijeva było b lepš, kab Biełarusi nie isnavała naohuł». Vialikaja razmova z ukrainskim palitołaham Jaŭhienam Mahdam

Usie naviny →
Usie naviny

Charys i Tramp iduć nos u nos, vynik vybaraŭ ciažka pradkazać, a jany vyznačalnyja dla našaha rehijona20

Śviatłana Cichanoŭskaja pierasiakłasia ź Iłanam Maskam FOTAFAKT15

Krychu pachaładaje i zadaždžyć

Biełarusa, jaki kinuŭ dva «kaktejli Mołatava» ŭ karaleŭski pałac u Osła, prysudzili da šaści miesiacaŭ turmy4

Rasijskaja armija pačała šturm Vuhladara9

Jak Ukraina zładziła zasadu na rasijskija samaloty z dapamohaj rakiet savieckich časoŭ

U Čadzie zatrymali biełarusa

Były viadučy «Zony Ch» raskazaŭ pra svoj samy vialiki zarobak: $6000 za miesiac1

«Na žal, Flibusta na hetym, mabyć, skončyłasia». Na sajcie anłajn-biblijateki źjaviłasia abjava, što jaje ŭładalnik pamiraje7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Dla Kijeva było b lepš, kab Biełarusi nie isnavała naohuł». Vialikaja razmova z ukrainskim palitołaham Jaŭhienam Mahdam30

«Dla Kijeva było b lepš, kab Biełarusi nie isnavała naohuł». Vialikaja razmova z ukrainskim palitołaham Jaŭhienam Mahdam

Hałoŭnaje
Usie naviny →