Navuka i technałohii

Prahrama dla aŭdyjažurnalistyki ciapier moža stvarać padkasty z dapamohaj štučnaha intelektu

Curio — startap, jaki, vykarystoŭvaje technałohiju ŠI dla stvareńnia piersanalizavanych aŭdyjaepizodaŭ na asnovie vašych padkazak. 

Vyjava: Curio

Siońnia ŭ kampanii Curio jość u najaŭnaści vialiki katałoh vysakajakasnaha kantentu, licenzavanaha viadomymi vydańniami: The Wall Street Journal, The Guardian, The Atlantic, The Washington Post, Bloomberg, New York Magazine i inšymi — ahułam bolš za 30 vydańniaŭ. Cikava, što The New York Times nie ŭvachodzić u ich lik, bo siońnia kampanija zapuściła ŭłasnuju prahramu dla aŭdyjažurnalistyki.

Svoj katałoh kampanija vykarystała dla navučańnia svajoj ža madeli ŠI, jakaja pracuje na asnovie technałohii OpenAI. Karystalniki mohuć zadavać virtualnamu pamočniku Rio pytańni, pra jakija jany žadajuć daviedacca bolš, a Rio zrobić śpiecyjalny aŭdyjaepizod, jaki budzie ŭklučać, jak zajaŭlajecca, tolki pravierany faktami kantent, a nie «halucynacyi» štučnaha intelektu.

Kampanija Curio, zasnavanaja ŭ 2016 hodzie, pieršapačatkova mieła prapanavać (pa padpiscy) dostup da abranaj biblijateki žurnalisckich materyjałaŭ, pieraviedzienych u aŭdyjafarmat. Dla hetaha kampanija ŭstupiła ŭ partniorstva ź dziasiatkami miedyjaarhanizacyj, kab licenzavać ich kantent. Potym hetyja materyjały raskazvajucca akciorami i zapampoŭvajucca ŭ prahramu Curio.

Hety padychod adroźnivajecca ad inšych kankurentaŭ u halinie aŭdyjanavin (naprykład, Pocket, dzie karystalniki zachoŭvajuć artykuły, kab prasłuchać ich paźniej), pakolki źmieściva Curio čytajuć realnyja ludzi, a nie hałasy, stvoranyja ŠI. Z pačatku svajho isnavańnia startap sabraŭ užo dakładna bolš za 15 miljonaŭ dalaraŭ inviestycyj, jak paviedamlaje TechCrunch.

Ciapier kampanija ličyć, što dadavańnie ŠI moža stać dobrym prykładam jaho vykarystańnia ŭ toj čas, kali isnujuć abhruntavanyja zakłapočanaści z nahody taho, što čat-boty mohuć padavać iłžyvuju infarmacyju abo ŭvohule vydumlajuć fakty, kali nie viedajuć, jak zhienieravać pravilny adkaz — toje, što nazyvajecca «halucynacyjaj». Jak śćviardžajuć stvaralniki, štučny intelekt Curio nie prapanuje vam ničoha «vydumanaha», bo jon prosta abjadnoŭvaje aŭdyjaklipy z usiaho svajho katałoha ŭ adkaz na zapyty karystalnikaŭ.

Kampanija miarkuje, što vy možacie vykarystoŭvać funkcyju ŠI z dapamohaj padkazak nakštałt: «Raskažy mnie pra mahčymaść miru va Ukrainie», «Jakaja budučynia ježy?», «Raskažy mnie pra stol doŭhu ZŠA» ci «U mianie jość 40 chvilin, paviedami mnie pra štučny intelekt».

Na žal, ŠI nie moža padzialicca infarmacyjaj ab apošnich navinach, bo jamu patrabujecca čas, kab pieravieści navinavyja artykuły ŭ ahučanyja epizody. Chutčej prahramu možna vykarystoŭvać dla bolš padrabiaznaha vyvučeńnia roznych tem. Dla stvareńnia piersanalizavanaha aŭdyjaepizodu dla vas, Curio apracuje bolš za 5000 hadzin aŭdyja. U vyniku karystalnik atrymaje svajho rodu padkast na zadanuju temu.

Varta adznačyć, što padpiska na Curio nie nadta tannaja: 24,99 dalara na miesiac (abo 14,99 pry apłacie za hod napierad). Adnak pakul funkcyja ŠI biaspłatnaja dla vykarystańnia. Kampanija kaža: heta dla taho, kab Rio trapiŭ da jak maha bolšaj kolkaści ludziej i zmoh vučycca. Naprykład, jon imkniecca zrazumieć, jakoj daŭžyni karystalniki addajuć pieravahu pry stvareńni piersanalizavanych epizodaŭ, choć ciapier jon schilajecca da bolš karotkich artykułaŭ.

Mahčymaści dzialicca svaimi epizodami ź inšymi abo atrymlivać prapanovy na asnovie pytańniaŭ inšych karystalnikaŭ pakul niama, ale mohuć źjavicca ŭ budučyni. Siońnia kampanija maje klijenckuju bazu ŭ tysiačy padpisčykaŭ i bolš za miljony spampovak prahramy, ale źjaŭleńnie ŠI moža padšturchnuć da rostu kolkaści karystalnikaŭ: tak, da kanca hoda kampanija prahnazuje pryciahnuć 100 000 płatnych padpisčykaŭ.

Kamientary

U jakich čatach siadzieŭ hubazikaviec Artur Hajko i što tam pisaŭ? 11

U jakich čatach siadzieŭ hubazikaviec Artur Hajko i što tam pisaŭ? 

Usie naviny →
Usie naviny

Hramadzianin Biełarusi atrymaŭ realny termin za sprobu padpału biełaruskaj ambasady ŭ Vilni12

Turcyja naniesła ŭdary pa celach na poŭnačy Siryi i Iraka4

Kaho Łukašenka pastavić na vybary kandydatami-spojlerami?18

Snapkoŭ pachvaliŭsia, što biełarusy ciapier zarablajuć rekordna šmat. Padličyli, jak źmianilisia zarobki biełarusaŭ za 10 hadoŭ z ulikam inflacyi dalara9

Z Hazy hetaj nočču evakuiravali biełarusku z tryma dziećmi2

Prajekt, pa jakim źniščyli histaryčnyja kazarmy ŭ Hrodnie, uznaharodzili ŭ naminacyi «architekturnaja spadčyna»10

Akazvajecca, Biełaruś nie davała terytoryi dla napadu na Ukrainu. Łukašenka śćviardžaje, što heta było niešta inšaje30

«Hałoŭnaje, kab nie było havorki, što baćki ŭvohule nie isnuje»: Vasil Drańko-Majsiuk adreahavaŭ na intervju svajoj byłoj žonki Valaryny Kustavaj50

Kamandzir «Achmata»: rasijskija vajskoŭcy ździejśnili 187 złačynstvaŭ u Kurskaj vobłaści, u tym liku zabojstvy i zhvałtavańni3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U jakich čatach siadzieŭ hubazikaviec Artur Hajko i što tam pisaŭ? 11

U jakich čatach siadzieŭ hubazikaviec Artur Hajko i što tam pisaŭ? 

Hałoŭnaje
Usie naviny →