Navuka i technałohii

Tvorca pieršych u śviecie hienna-madyfikavanych dziaciej raspavioŭ pra ich stan

«Ich los vyklikaje nie tolki vialikija nadziei, ale i surjoznuju turbotu».

Fota: Mark Schiefelbein, AP

Nana i Łułu — dźvie dziaŭčynki-dvajniaty i pa sumiaščalnictvie pieršyja dzieci ŭ śviecie sa štučna źmienienymi hienami. Jany naradzilisia jašče ŭ 2018 hodzie rašeńniem kitajskaha bijołaha Che Cziankuja, jaki svaim učynkam litaralna šakavaŭ uvieś zvyčajny i navukovy śviet.

Niadaŭna navukoviec vyrašyŭ padzialicca infarmacyjaj ab tym, jak žyvuć i jak siabie adčuvajuć dzieci praź piać hadoŭ paśla ekśpierymientu, dziakujučy jakomu dziaŭčynki ad naradžeńnia vałodajuć imunitetam suprać VIČ-infiekcyi.

Jaho słovy 7 lutaha pryviała hazieta South China Morning Post.

«U ich narmalnaje, mirnaje i spakojnaje žyćcio. Dziaŭčynki ŭ hety momant ščaśliva žyvuć sa svajoj novaj siamjoj. Jany hetaha zasłuhoŭvajuć, i my pavinny heta šanavać», — skazaŭ Che Cziankuj.

Bijołah adznačyŭ, što adčuvaje mocnaje zachapleńnie i adnačasova z hetym surjoznaje chvalavańnie za ich dabrabyt i budučyniu, jak byccam «sapraŭdny tata ŭ adnosinach da svaich maleńkich dziaciej».

Jon taksama zajaviŭ, što vielmi nie choča navukovaha ŭmiašańnia ŭ ich žyćcio, bo «ščaście dziaciej i ich siemjaŭ na pieršym miescy».

Pry hetym šmatlikija krytyki jaho ekśpierymientu ŭ adkrytuju abvinavačvali navukoŭca ŭ nieetyčnaści i niehumannaści, bo hety ŭčynak, jak minimum, nie ŭličvaŭ mierkavańnie samich dziaciej, jakija ŭ toj čas jašče nie byli ŭ stanie samastojna vyrašyć svoj los.

A jak maksimum, hety vopyt, uličvajučy adsutnaść na toj momant dastatkovych navukovych viedaŭ u hetaj śfiery, byŭ «zanadta paśpiešlivym», čym padvierhnuŭ žyćcio dziaŭčynak surjoznaj niebiaśpiecy i vysokaj ryzycy ŭźniknieńnia niepradbačanych patałohij. 

Za svoj ekśpierymient Che Cziankuj jašče ŭ 2019 hodzie byŭ asudžany ŭ Kitai na vializny štraf i try hady turmy pa artykule «Niezakonnaja miedycynskaja praktyka».

Pra sam ekśpierymient i jaho nastupstvy dla navukoŭca my ŭžo pisali raniej. Dadadzim tolki toje, što bijołah całkam adbyŭ pakarańnie i ŭ 2022 hodzie vyjšaŭ na volu. Na hety momant jon usio jašče znachodzicca ŭ Kitai i praciahvaje svaju navukovuju dziejnaść.

Čytajcie jašče:

U Kitai paśpiachova kłaniravali vysokapradukcyjnuju parodu karoŭ

Navukoŭcy zmahli spynić praces stareńnia ŭ myšej i navučylisia kiravać hetym pracesam. A što nakont ludziej? 

Čamu 3000 hadoŭ tamu čałaviečy mozh byŭ bolšy 

Kamientary

Taksistam u Minsku paviedamili, što ŭ dzień vybaraŭ nie budzie internetu13

Taksistam u Minsku paviedamili, što ŭ dzień vybaraŭ nie budzie internetu

Usie naviny →
Usie naviny

U Hruzii za paŭtara hoda siem hramadzian Biełarusi skončyli žyćcio samahubstvam6

«Tolki nie maŭčycie!» — kryk Mukavozčyka ŭ pustyni. Bo mastaka i litaratara musić niešta čaplać10

Biełaruski film trapiŭ u konkurs Bierlinale. Pra što jon?1

Jak ciapier vyhladaje palitźniavoleny Juraś Ziankovič. Jon nie ŭ robie, a ŭ cyvilnym kaściumie17

Pamior kinarežysior Devid Linč9

Były rasijski aliharch Husinski zajaviŭ, što zhaleŭ i žyvie na $20 tysiač na miesiac8

Łukašenka pabłažliva vykazaŭsia pra mihrantaŭ z Uschodu. Prapahandysty adrazu pracytavali, a paśla schamianulisia12

«Słodyč» prydumaŭ svajo zadańnie dla «Hulni ŭ kalmara». Vyśvietliłasia, što šmat biełarusaŭ daŭno tak hulajuć4

Kamanda Trampa razhladaje varyjanty jak źmiakčeńnia, tak i ŭzmacnieńnia sankcyj adnosna Rasii3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Taksistam u Minsku paviedamili, što ŭ dzień vybaraŭ nie budzie internetu13

Taksistam u Minsku paviedamili, što ŭ dzień vybaraŭ nie budzie internetu

Hałoŭnaje
Usie naviny →