Ułada11

Pradprymalniki ŭchopiacca za sałominku na Kamaroŭskim bałocie

Mienharvykankam dazvoliŭ pradprymalnikam pravieści 19 listapada mitynh na Banhałory. Heta faktyčna apošni šaniec dziełavych ludziej zajavić pra svaje prablemy, uviedzienyja prezydenckim ukazam. Z 1 studzienia im niamožna budzie brać na pracu nikoha, aproč sužoncaŭ i dziaciej.

Minharvykankam dazvoliŭ pradprymalnikam pravieści 19 listapada 2007 hoda mitynh u staličnym parku Družby narodaŭ na płoščy Banhałor. Zajaŭku na jaho praviadzieńnie 1 listapada padali aktyvisty respublikanskaha hramadskaha abjadnańnia «Pierśpiektyva».

Jak paviedamiŭ BiełaPAN staršynia savieta RHA «Pierśpiektyva» Anatol Šumčanka, meta mitynhu — stvareńnie ŭmoŭ dla aktyŭnaha i šyrokaha dyjałohu pamiž dziaržaŭnymi orhanami ŭłady i pradprymalnickimi strukturami Biełarusi ŭ metach palapšeńnia ekanamičnych umoŭ dla raźvićcia pradprymalnickaha patencyjału ŭ krainie.

A.Šumčanka nahadaŭ, što asnoŭnyja prablemy pradprymalnikaŭ siońnia źviazany ź dziejańniem ukaza prezidenta № 760. Zhodna z hetym dakumientam z 1 studzienia 2008 hoda indyvidualnyja pradprymalniki (IP) nie mohuć pryciahvać najomnych rabotnikaŭ, za vyklučeńniem členaŭ siamji i blizkich svajakoŭ. Pry hetym zastajecca ŭ sile abmiežavańnie kolkaści rabotnikaŭ u IP da troch čałaviek.

«Mitynh 19 listapada — heta faktyčna apošni šans sioleta dla pradprymalnikaŭ publična zajavić ab svaich prablemach. Hetyja prablemy pavinny być bačny praź los kožnaha čałavieka, jaki pryjdzie na mitynh. Ad taho, nakolki naš hołas budzie pa‑sapraŭdnamu mocnym i hučnym, budzie zaležać, ci pačujuć nas orhany dziaržaŭnaj ułady i ci pojduć jany, narešcie, na niejkija ŭstupki pradprymalnickamu ruchu», — zajaviŭ lider RHA «Pierśpiektyva».

Pavodle jaho słoŭ, pradprymalniki majuć namier dabivacca pieramoŭnaha pracesu z vyšejšym kiraŭnictvam krainy.

«Kali ŭłada nie ŭśviedamlaje nieabchodnaść hetaha, napieradzie nas čakaje kanfrantacyja i rost napružanaści ŭ pradprymalnickaj supolnaści. Pry takim raźvićci padziej prajhraje ŭsia kraina», — dadaŭ A.Šumčanka.

Jon patłumačyŭ, što razmova ŭ hetym vypadku idzie ab raźvićci cieniavoha siektara ekanomiki, a taksama roście sacyjalnaj napružanaści ŭ suviazi sa skaračeńniem i zvalnieńniem ludziej, jakija pracujuć u IP.

Nahadajem, aktyvisty RHA «Pierśpiektyva» pravodzili mitynh na płoščy Banhałor u Minsku 10 vieraśnia. Tady na akcyju ŭ padtrymku patrabavańniaŭ pradprymalnikaŭ pryjšło kala tysiačy čałaviek.

BiełaPAN

Hladzi jašče:
Perspektyva bury
Łukašenka sastupiŭ cisku handlaroŭ, ale tolki častkova

Kamientary1

Siłaviki ŭzialisia za karystalnikaŭ tvitara — dziasiatki akaŭntaŭ zvyčajnych biełarusaŭ stali «ekstremisckimi»7

Siłaviki ŭzialisia za karystalnikaŭ tvitara — dziasiatki akaŭntaŭ zvyčajnych biełarusaŭ stali «ekstremisckimi»

Usie naviny →
Usie naviny

Były niamiecki ministr schudnieŭ na 30 kiłahramaŭ i adpraviŭ vopratku va Ukrainu

Što z vyjezdam ź Biełarusi pa stanie na ranicu suboty?

Jak chutka zasalić hryby (kab uzimku jany byli jak śviežyja)2

U Biełarusi novaje ekstremisckaje farmavańnie — «Škoła lidarstva dla žančyn»2

Sieryjalnyja zabojcy: spravu bratoŭ Mienendes 35-hadovaj daŭniny razhledziać znoŭ z-za sieryjała Netflix4

«Vyrašyš uciačy — pałamaju nohi». Były palitviazień raskazaŭ ab pracy na chimii pa 18 hadzin na dzień4

Pamočniki Paleściny stali favarytami Nobieleŭskaj premii miru. Jak tak atrymałasia?6

Pomnik Francysku Skarynu ŭ Kalininhradzie pieranieśli na inšaje miesca4

U Demakratyčnaj Respublicy Konha na voziery pierakuliłasia sudna. Achviar moža być sotni3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Siłaviki ŭzialisia za karystalnikaŭ tvitara — dziasiatki akaŭntaŭ zvyčajnych biełarusaŭ stali «ekstremisckimi»7

Siłaviki ŭzialisia za karystalnikaŭ tvitara — dziasiatki akaŭntaŭ zvyčajnych biełarusaŭ stali «ekstremisckimi»

Hałoŭnaje
Usie naviny →