Milej: «Zachodni śviet u niebiaśpiecy, bo jon idzie da sacyjalizmu»
Takuju radykalnuju zajavu na Suśvietnym ekanamičnym forumie ŭ Davosie zrabiŭ usiaho krychu bolš za hod tamu abrany na pasadu prezident Arhienciny Chaŭjer Milej. Čamu jon tak ličyć?
«Siońnia ja tut, kab skazać: Zachad u niebiaśpiecy. Tyja, chto pavinien abaraniać kaštoŭnaści Zachadu, akazvajucca kaaptavanymi bačańniem śvietu, jaki niaŭmolna viadzie da sacyjalizmu, a značyć, da biednaści. (…) Kalektyvisckija ekśpierymienty nie vyrašać prablemy, jakija chvalujuć nasielnictva Ziamli. Naadvarot, jany źjaŭlajucca ich pryčynaj», — zajaviŭ na Suśvietnym ekanamičnym forumie ŭ Davosie prezident Arhienciny Chaŭjer Milej, viadomy jak «anarchakapitalist» i libiertaryjaniec.
Kapitalizm — vyratavalnaje koła dla čałaviectva
Milej davodzić, što «kapitalizm svabodnaha pradprymalnictva źjaŭlajecca nie tolki mahčymaj sistemaj dla pieraadoleńnia suśvietnaj biednaści, ale i adzinaj — maralna pažadanaj — sistemaj, jakaja zdolnaja heta zrabić».
U jakaści dokazu jon źviartaje ŭvahu na historyju ekanamičnaha prahresu. Da 1800 hoda suśvietny VUP na dušu nasielnictva zastavaŭsia amal niaźmiennym, za vyklučeńniem kanca XV stahodździa z adkryćciom Amieryki. Hrafik rostu vyhladaŭ jak chakiejnaja kluška — amal plaskaty da XIX stahodździa i rezka ŭzros paśla jaho.
Z ukaranieńniem kapitalizmu ekanamičny rost staŭ ekspanientnym. Tempy rostu ŭ XIX stahodździ składali 0,66% u hod, što aznačała padvajeńnie VUP za 107 hadoŭ. U XX i XXI stahodździach tempy paskaralisia, dasiahajučy 3% u hod, što dazvalała padvoić VUP na dušu nasielnictva za 23 hady.
Paśla pramysłovaj revalucyi suśvietny VUP na dušu nasielnictva pavialičyŭsia bolš jak u 15 razoŭ, vyrvaŭšy 90% ludziej ź biednaści. Kali ŭ 1800 hodzie 95% ludziej žyli ŭ biednaści, to da 2020 hoda hety pakazčyk źniziŭsia da 5%.
«Vysnova vidavočnaja: kapitalizm svabodnaha pradprymalnictva jak ekanamičnaja sistema nie źjaŭlajecca pryčynaj našych prablem, jon źjaŭlajecca adzinym instrumientam, jaki my majem, kab pakłaści kaniec hoładu, biednaści i halečy va ŭsim śviecie», — davodzić Milej.
Čym drenny sacyjalizm
Pa pohlad Mileja, prychilniki sacyjalnaj spraviadlivaści śćviardžajuć, što jana altruistyčnaja, ale nasamreč heta niespraviadlivaja kancepcyja, zasnavanaja na prymusie praz padatki. Padatki nie źjaŭlajucca dobraachvotnymi, i čym vyšejšy padatkovy ciažar, tym mienš svabody.
Sacyjalnaja spraviadlivaść praduhledžvaje, što ekanomika — heta piroh, jaki možna padzialić. Ale na samaj spravie bahaćcie stvarajecca praz rynkavy praces, u jakim kapitalisty adkryvajuć novyja mahčymaści. Kali dziaržava pieraškadžaje hetamu pracesu, davodzić Milej, jana razburaje stymuły dla pradprymalnikaŭ i zapavolvaje ekanamičny rost.
Krainy, dzie pavažajucca ekanamičnaja svaboda i pravy ŭłasnaści, značna bahaciejšyja i paśpiachoviejšyja za tyja, dzie hetyja pryncypy nie realizujucca (ich Milej nazyvaje «represavanyja»). Ludzi z samymi nizkimi dachodami ŭ svabodnych krainach žyvuć lepš, čym 90% nasielnictva ŭ krainach, dzie jość abmiežavańni.
U svabodnych krainach u 25 razoŭ mienš biednych u standartnym farmacie i ŭ 50 razoŭ mienš u ekstremalnym farmacie. Akramia taho, ludzi ŭ svabodnych krainach žyvuć na 25% daŭžej, čym hramadzianie «represavanych» krain.
«Kapitalist — heta sacyjalny dabračynca, jaki nie prysvojvaje čužoje bahaćcie, a ŭnosić svoj układ va ŭsieahulny dabrabyt. Karaciej kažučy, paśpiachovy pradprymalnik — heta hieroj», —
ličyć prezident Arhienciny i adznačaje, što madel Arhienciny budučyni zasnavanaja na fundamientalnych pryncypach libiertaryjanstva: abaronie žyćcia, svabody i ŭłasnaści.
Čamu Zachad u niebiaśpiecy
Milej śćviardžaje, što rynak — heta nie prosta hrafik popytu i prapanovy, a miechanizm, u jakim ludzi svabodna abmieńvajucca tavarami i pasłuhami. Jon ličyć, što paniaćcie «pravału rynku» — heta aksiumaran (vobraznaje spałučeńnie paniaćciaŭ, jakija supiarečać adzin adnamu), bo rynak nie moža być niaŭdałym, kali niama dziaržaŭnaha ŭmiašańnia. Kali jość prablemy, to pryčyna ich u prymusie, jaki moža ažyćciaŭlać tolki dziaržava.
Sproby palepšyć rynak z dapamohaj dziaržaŭnaha ŭmiašańnia, zasnavanyja na nieakłasičnaj madeli, tolki pryvodziać da ekanamičnych prablem i padryvajuć rost. Kali nieakłasičnyja ekanamisty sutykajucca ź niaŭdačami svajoj madeli, jany sprabujuć jaje vypravić, ale heta adkryvaje šlach da sacyjalizmu i biednaści. Pamianšeńnie prybytku, rehulavańnie manapolij i inšyja miery, nakiravanaje na «pravał rynku», źniščajuć stymuły dla rostu i viaduć da paharšeńnia ekanamičnaj situacyi.
Novy paradak dnia sacyjalistaŭ
Pavodle bačańnia Mileja, sacyjalisty, sutyknuŭšysia z pravałam svaich ekanamičnych madelaŭ, źmianili svoj paradak dnia, pakinuŭšy za śpinaj kłasavuju baraćbu i pierajšoŭšy da novych sacyjalnych kanfliktaŭ, takich jak baraćba pamiž mužčynami i žančynami i kanflikt čałavieka z pryrodaj.
Libiertaryjanstva, adznačaje Milej, užo ŭstanaŭlivaje roŭnaść pamiž pałami, a voś radykalny fieminizm, naadvarot, pryvodzić da bolšaha ŭmiašańnia dziaržavy ŭ ekanomiku i stvareńnia niepatrebnych biurakratyčnych pasad ci ŭ vyhladzie ministerstva pa spravach žančyn, ci mižnarodnych arhanizacyj, jakija prasoŭvajuć hety paradak dnia.
Śćviardžajučy, što čałaviek škodzić pryrodzie, sacyjalisty, davodzić prezident Arhienciny, padtrymlivajuć niebiaśpiečnyja idei, takija jak kantrol nad nasielnictvam i aborty.
Hetyja idei pranikli ŭ zachodniaje hramadstva praz srodki masavaj infarmacyi, kulturu, univiersitety i mižnarodnyja arhanizacyi.
«Kali my nie budziem zmahacca z hetymi idejami, to adziny mahčymy los — heta toje, što ŭ nas budzie ŭsio bolš dziaržavy, bolš rehulavańnia, bolš sacyjalizmu, bolš biednaści, mienš svabody i, adpaviedna, nižejšy ŭzrovień žyćcia», — davodzić Milej.
Zachad viarnuŭsia da sacyjalizmu
Prezident Arhienciny śćviardžaje, što Zachad ruchajecca ŭ bok sacyjalizmu, chacia heta moža zdacca absurdnym, kali abapiracca tolki na tradycyjnaje vyznačeńnie sacyjalizmu, jakoje maje na ŭvazie dziaržaŭny kantrol nad srodkami vytvorčaści. Adnak u sučasnych umovach hetaje vyznačeńnie patrabuje abnaŭleńnia.
Siońnia dziaržavam nie treba niepasredna kantralavać vytvorčaść, kab umiešvacca ŭ žyćcio ludziej. Z dapamohaj takich instrumientaŭ, jak emisija hrošaj, daŭhavyja abaviazacielstvy, subsidyi i rehulavańnie cenaŭ možna kiravać losami miljonaŭ.
Takim čynam, mnohija palityčnyja prapanovy ŭ zachodnich krainach, niezaležna ad ich nazvy — kamunizm, sacyjalizm, sacyjał-demakratyja, nieakiejnsijanstva, papulizm, nacyjanalizm ci hłabalizm — pa sutnaści źjaŭlajucca kalektyvisckimi i imknucca da ŭzmacnieńnia dziaržaŭnaha kantrolu va ŭsich śfierach žyćcia.
«Usie jany abaraniajuć madel, supraćlehłuju toj, jakaja pryviała čałaviectva da najbolš uražalnaha prahresu ŭ jaho historyi», — ličyć Milej, zaklikajučy krainy Zachadu «viarnucca na šlach roskvitu».
Prezident Arhienciny pryvodzić svaju krainu ŭ jakaści prykładu taho, jak krainy, bahatyja pryrodnymi resursami i z adukavanym nasielnictvam, mohuć sutyknucca z ekanamičnym kracham, kali abmiažujuć svabodu rynku, kankurencyju, pryvatnuju ŭłasnaść i svabodny handal.
U kancy svajho vystupleńnia Milej źviarnuŭsia da pradprymalnikaŭ:
«Nie dajcie siabie zapałochać ni palityčnaj kaście, ni parazitam, jakija žyvuć na srodki dziaržavy. Nie paddavajciesia palityčnamu kłasu, jaki choča tolki ŭviekaviečyć siabie va ŭładzie i zachavać svaje pryvilei.
Vy — hramadskija dabračyncy. Vy — hieroi. Vy — stvaralniki nievierahodnaha pieryjadu roskvitu, jaki my kali-niebudź pieražyvali. Nie dazvalajcie nikomu kazać vam, što vašyja ambicyi amaralnyja. (…) Nie paddavajciesia na avansy dziaržavy. Dziaržava — heta nie rašeńnie. Dziaržava — heta sama prablema».
Kamientary
nu točna anarchist )