Mierkavańni3030

Milej: «Zachodni śviet u niebiaśpiecy, bo jon idzie da sacyjalizmu»

Takuju radykalnuju zajavu na Suśvietnym ekanamičnym forumie ŭ Davosie zrabiŭ usiaho krychu bolš za hod tamu abrany na pasadu prezident Arhienciny Chaŭjer Milej. Čamu jon tak ličyć?

Javier Milei Chaŭjer Milej Chav́jer Milej
Prezident Arhienciny Chaŭjer Milej vystupaje na Suśvietnym ekanamičnym forumie ŭ Davosie. 17 studzienia 2025 hoda. Fota: Getty Images

«Siońnia ja tut, kab skazać: Zachad u niebiaśpiecy. Tyja, chto pavinien abaraniać kaštoŭnaści Zachadu, akazvajucca kaaptavanymi bačańniem śvietu, jaki niaŭmolna viadzie da sacyjalizmu, a značyć, da biednaści. (…) Kalektyvisckija ekśpierymienty nie vyrašać prablemy, jakija chvalujuć nasielnictva Ziamli. Naadvarot, jany źjaŭlajucca ich pryčynaj», — zajaviŭ na Suśvietnym ekanamičnym forumie ŭ Davosie prezident Arhienciny Chaŭjer Milej, viadomy jak «anarchakapitalist» i libiertaryjaniec.

Kapitalizm — vyratavalnaje koła dla čałaviectva

Milej davodzić, što «kapitalizm svabodnaha pradprymalnictva źjaŭlajecca nie tolki mahčymaj sistemaj dla pieraadoleńnia suśvietnaj biednaści, ale i adzinaj — maralna pažadanaj — sistemaj, jakaja zdolnaja heta zrabić».

U jakaści dokazu jon źviartaje ŭvahu na historyju ekanamičnaha prahresu. Da 1800 hoda suśvietny VUP na dušu nasielnictva zastavaŭsia amal niaźmiennym, za vyklučeńniem kanca XV ​​stahodździa z adkryćciom Amieryki. Hrafik rostu vyhladaŭ jak chakiejnaja kluška — amal plaskaty da XIX stahodździa i rezka ŭzros paśla jaho.

Z ukaranieńniem kapitalizmu ekanamičny rost staŭ ekspanientnym. Tempy rostu ŭ XIX stahodździ składali 0,66% u hod, što aznačała padvajeńnie VUP za 107 hadoŭ. U XX i XXI stahodździach tempy paskaralisia, dasiahajučy 3% u hod, što dazvalała padvoić VUP na dušu nasielnictva za 23 hady.

Paśla pramysłovaj revalucyi suśvietny VUP na dušu nasielnictva pavialičyŭsia bolš jak u 15 razoŭ, vyrvaŭšy 90% ludziej ź biednaści. Kali ŭ 1800 hodzie 95% ludziej žyli ŭ biednaści, to da 2020 hoda hety pakazčyk źniziŭsia da 5%.

«Vysnova vidavočnaja: kapitalizm svabodnaha pradprymalnictva jak ekanamičnaja sistema nie źjaŭlajecca pryčynaj našych prablem, jon źjaŭlajecca adzinym instrumientam, jaki my majem, kab pakłaści kaniec hoładu, biednaści i halečy va ŭsim śviecie», — davodzić Milej.

Čym drenny sacyjalizm

Pa pohlad Mileja, prychilniki sacyjalnaj spraviadlivaści śćviardžajuć, što jana altruistyčnaja, ale nasamreč heta niespraviadlivaja kancepcyja, zasnavanaja na prymusie praz padatki. Padatki nie źjaŭlajucca dobraachvotnymi, i čym vyšejšy padatkovy ciažar, ​​tym mienš svabody.

Sacyjalnaja spraviadlivaść praduhledžvaje, što ekanomika — heta piroh, jaki možna padzialić. Ale na samaj spravie bahaćcie stvarajecca praz rynkavy praces, u jakim kapitalisty adkryvajuć novyja mahčymaści. Kali dziaržava pieraškadžaje hetamu pracesu, davodzić Milej, jana razburaje stymuły dla pradprymalnikaŭ i zapavolvaje ekanamičny rost.

Krainy, dzie pavažajucca ekanamičnaja svaboda i pravy ŭłasnaści, značna bahaciejšyja i paśpiachoviejšyja za tyja, dzie hetyja pryncypy nie realizujucca (ich Milej nazyvaje «represavanyja»). Ludzi z samymi nizkimi dachodami ŭ svabodnych krainach žyvuć lepš, čym 90% nasielnictva ŭ krainach, dzie jość abmiežavańni.

U svabodnych krainach u 25 razoŭ mienš biednych u standartnym farmacie i ŭ 50 razoŭ mienš u ekstremalnym farmacie. Akramia taho, ludzi ŭ svabodnych krainach žyvuć na 25% daŭžej, čym hramadzianie «represavanych» krain.

«Kapitalist — heta sacyjalny dabračynca, jaki nie prysvojvaje čužoje bahaćcie, a ŭnosić svoj układ va ŭsieahulny dabrabyt. Karaciej kažučy, paśpiachovy pradprymalnik — heta hieroj», —

ličyć prezident Arhienciny i adznačaje, što madel Arhienciny budučyni zasnavanaja na fundamientalnych pryncypach libiertaryjanstva: abaronie žyćcia, svabody i ŭłasnaści.

Javier Milei Chaŭjer Milej Chav́jer Milej
Prezident Arhienciny Chaŭjer Milej na Suśvietnym ekanamičnym forumie ŭ Davosie. 17 studzienia 2025 hoda. Fota: Getty Images

Čamu Zachad u niebiaśpiecy

Milej śćviardžaje, što rynak — heta nie prosta hrafik popytu i prapanovy, a miechanizm, u jakim ludzi svabodna abmieńvajucca tavarami i pasłuhami. Jon ličyć, što paniaćcie «pravału rynku» — heta aksiumaran (vobraznaje spałučeńnie paniaćciaŭ, jakija supiarečać adzin adnamu), bo rynak nie moža być niaŭdałym, kali niama dziaržaŭnaha ŭmiašańnia. Kali jość prablemy, to pryčyna ich u prymusie, jaki moža ažyćciaŭlać tolki dziaržava.

Sproby palepšyć rynak z dapamohaj dziaržaŭnaha ŭmiašańnia, zasnavanyja na nieakłasičnaj madeli, tolki pryvodziać da ekanamičnych prablem i padryvajuć rost. Kali nieakłasičnyja ekanamisty sutykajucca ź niaŭdačami svajoj madeli, jany sprabujuć jaje vypravić, ale heta adkryvaje šlach da sacyjalizmu i biednaści. Pamianšeńnie prybytku, rehulavańnie manapolij i inšyja miery, nakiravanaje na «pravał rynku», źniščajuć stymuły dla rostu i viaduć da paharšeńnia ekanamičnaj situacyi.

Novy paradak dnia sacyjalistaŭ

Pavodle bačańnia Mileja, sacyjalisty, sutyknuŭšysia z pravałam svaich ekanamičnych madelaŭ, źmianili svoj paradak dnia, pakinuŭšy za śpinaj kłasavuju baraćbu i pierajšoŭšy da novych sacyjalnych kanfliktaŭ, takich jak baraćba pamiž mužčynami i žančynami i kanflikt čałavieka z pryrodaj.

Libiertaryjanstva, adznačaje Milej, užo ŭstanaŭlivaje roŭnaść pamiž pałami, a voś radykalny fieminizm, naadvarot, pryvodzić da bolšaha ŭmiašańnia dziaržavy ŭ ekanomiku i stvareńnia niepatrebnych biurakratyčnych pasad ci ŭ vyhladzie ministerstva pa spravach žančyn, ci mižnarodnych arhanizacyj, jakija prasoŭvajuć hety paradak dnia.

Śćviardžajučy, što čałaviek škodzić pryrodzie, sacyjalisty, davodzić prezident Arhienciny, padtrymlivajuć niebiaśpiečnyja idei, takija jak kantrol nad nasielnictvam i aborty.

Hetyja idei pranikli ŭ zachodniaje hramadstva praz srodki masavaj infarmacyi, kulturu, univiersitety i mižnarodnyja arhanizacyi.

«Kali my nie budziem zmahacca z hetymi idejami, to adziny mahčymy los — heta toje, što ŭ nas budzie ŭsio bolš dziaržavy, bolš rehulavańnia, bolš sacyjalizmu, bolš biednaści, mienš svabody i, adpaviedna, nižejšy ŭzrovień žyćcia», — davodzić Milej.

Javier Milei Chaŭjer Milej Chav́jer Milej
Prezident Arhientyny Chaŭjer Milej na Suśvietnym ekanamičnym forumie ŭ Davosie. 17 studzienia 2025 hoda. Fota: Getty Images

Zachad viarnuŭsia da sacyjalizmu

Prezident Arhienciny śćviardžaje, što Zachad ruchajecca ŭ bok sacyjalizmu, chacia heta moža zdacca absurdnym, kali abapiracca tolki na tradycyjnaje vyznačeńnie sacyjalizmu, jakoje maje na ŭvazie dziaržaŭny kantrol nad srodkami vytvorčaści. Adnak u sučasnych umovach hetaje vyznačeńnie patrabuje abnaŭleńnia.

Siońnia dziaržavam nie treba niepasredna kantralavać vytvorčaść, kab umiešvacca ŭ žyćcio ludziej. Z dapamohaj takich instrumientaŭ, jak emisija hrošaj, daŭhavyja abaviazacielstvy, subsidyi i rehulavańnie cenaŭ možna kiravać losami miljonaŭ.

Takim čynam, mnohija palityčnyja prapanovy ŭ zachodnich krainach, niezaležna ad ich nazvy — kamunizm, sacyjalizm, sacyjał-demakratyja, nieakiejnsijanstva, papulizm, nacyjanalizm ci hłabalizm — pa sutnaści źjaŭlajucca kalektyvisckimi i imknucca da ŭzmacnieńnia dziaržaŭnaha kantrolu va ŭsich śfierach žyćcia.

«Usie jany abaraniajuć madel, supraćlehłuju toj, jakaja pryviała čałaviectva da najbolš uražalnaha prahresu ŭ jaho historyi», — ličyć Milej, zaklikajučy krainy Zachadu «viarnucca na šlach roskvitu».

Prezident Arhienciny pryvodzić svaju krainu ŭ jakaści prykładu taho, jak krainy, bahatyja pryrodnymi resursami i z adukavanym nasielnictvam, mohuć sutyknucca z ekanamičnym kracham, kali abmiažujuć svabodu rynku, kankurencyju, pryvatnuju ŭłasnaść i svabodny handal.

U kancy svajho vystupleńnia Milej źviarnuŭsia da pradprymalnikaŭ:

«Nie dajcie siabie zapałochać ni palityčnaj kaście, ni parazitam, jakija žyvuć na srodki dziaržavy. Nie paddavajciesia palityčnamu kłasu, jaki choča tolki ŭviekaviečyć siabie va ŭładzie i zachavać svaje pryvilei.

Vy — hramadskija dabračyncy. Vy — hieroi. Vy — stvaralniki nievierahodnaha pieryjadu roskvitu, jaki my kali-niebudź pieražyvali. Nie dazvalajcie nikomu kazać vam, što vašyja ambicyi amaralnyja. (…) Nie paddavajciesia na avansy dziaržavy. Dziaržava — heta nie rašeńnie. Dziaržava — heta sama prablema».

Kamientary30

  • pisajuščaja ŭmka
    29.01.2025
    Dziaržava — heta nie rašeńnie. Dziaržava — heta sama prablema»

    nu točna anarchist )
  • heta
    29.01.2025
    ź Vikipiedykam na kanapie ?
  • leha
    29.01.2025
    nu pahladzim, što tam budzie z toj arhiencinaj, ale pakul heta adziny papulist, jaki mnie padajecca tałkovym. tramp zdarovaha čałavieka 😁

Z 1 lutaha ZŠA ŭvodziać vysokija myty suprać tavaraŭ z Kitaja, Kanady i Mieksiki21

Z 1 lutaha ZŠA ŭvodziać vysokija myty suprać tavaraŭ z Kitaja, Kanady i Mieksiki

Usie naviny →
Usie naviny

U Maskvie 11-hadovaja dziaŭčynka zabiła babulu, bo joj nie dazvolili pajści na prahułku2

Jaki horad u Biełarusi samy soniečny?34

U Hrodnie zaŭvažyli pieršaha matylka1

«Zaŭsiody z uśmieškaj». Byłaja źniavolenaja raskazała pra homielskuju žurnalistku Łarysu Ščyrakovu

U Šviecyi asudzili mužčynu, jaki pjany kiravaŭ dronam. Takoje ŭpieršyniu ŭ historyi

U Baranavickim rajonie žančynu, vierahodna, zahryźli žyvioły

Prydniastroŭje damoviłasia z Małdovaj ab pastaŭkach hazu biez Rasii2

Lan Veńfen — tajemny zasnavalnik DeepSeek, jaki pieraviarnuŭ śviet štučnaha intelektu6

550 rubloŭ za adzin artykuł. Kolki prapahandysty ŭ SB zarabili na ačarnieńni Bialackaha, Daškieviča i Zołatavaj6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Z 1 lutaha ZŠA ŭvodziać vysokija myty suprać tavaraŭ z Kitaja, Kanady i Mieksiki21

Z 1 lutaha ZŠA ŭvodziać vysokija myty suprać tavaraŭ z Kitaja, Kanady i Mieksiki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić