Mierkavańni19

«My rychtujemsia da vajny, ja ab hetym havaru ščyra». Jak razumieć hetyja słovy Łukašenki?

U čas pajezdki ŭ Hrodna Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što Biełaruś nie choča vajavać, ale nibyta rychtujecca da vajny. «Naša Niva» spytała ŭ jaho bijohrafa Valera Karbaleviča, što značać takija zajavy z vusnaŭ palityka.

Alaksandr Łukašenka ŭ formie zasłuchvaŭ dakłady vajskoŭcaŭ. Fota: skrynšot ź videa

Valer Karbalevič adrazu adznačaje, što heta całkam u styli Łukašenki — u adnym i tym ža vystupie vykazvać supiarečlivyja i časam uzajemavyklučalnyja tezisy.

«Tak i ŭ hetym vypadku jon kaža, što, z adnaho boku, my rychtujemsia da vajny, a ź inšaha — my za mir va ŭsim śviecie, bo my ŭvohule mirnyja ludzi i ni z kim vajavać nie źbirajemsia».

Karbalevič bačyć u hetym manipulacyju.

«U takim vypadku kožnaja aŭdytoryja voźmie toje, što choča. Prychilniki Łukašenki źviernuć uvahu na jaho miralubivyja słovy pra toje, što my za mir. Jany buduć ličyć jaho harantam miru i stabilnaści ŭ Biełarusi. U toj čas, jak jahonyja apanienty — naadvarot začepiacca za hetuju frazu i nazavuć jaho prychilnikam vajny», — tłumačyć palitołah.

Susiednija krainy, na dumku Karbaleviča, taksama reahujuć na padobnyja zajavy: naściarožvajucca i vystupajuć z dypłamatyčnymi notami.

Vykazvańni pra vajnu — elemient mabilizacyi prychilnikaŭ, dziaržaŭnaha aparatu i siłavych struktur.

«Adbyvajecca farmavańnie madeli «krepaści ŭ abłozie». Vakoł vorahi, unutry vorahi, tamu dziela taho, kab vyžyć, treba ŭsim mabilizavacca. Adsiul i iduć pastajannyja vučeńni, pravierki hatoŭnaści vajskovych padraździaleńniaŭ, pastajannyja zbory, stvareńnie terabarony i h. d.»

Takuju madel analityk nazyvaje aptymalnaj dla ŭtrymańnia ŭłady.

Karbalevič ličyć, što, robiačy takija supiarečlivyja zajavy, u Łukašenki atrymlivajecca adrasavać ich da roznych aŭdytoryj, u tym liku ŭ Rasii.

«Maŭlaŭ, hladzicie, my tut abaraniajem miežy Sajuznaj dziaržavy, tamu heta pavinna być adpaviedna aceniena, u tym liku ŭ materyjalnym płanie», — ličyć Valer Karbalevič.

Čytajcie taksama:

Biełarusy bolš nie zmohuć adnosna biaśpiečna jeździć u Biełaruś praz Rasiju?

«Viadoma, my nie vyklučajem». Va USU adreahavali na słovy Łukašenki pra padrychtoŭku da vajny

Hihin vytłumačyŭ zajavy Łukašenki ŭ Ašmianach: Biełaruś nie budzie napadać na Polšču. Rasija, mahčyma, taksama nie budzie

Kamientary19

  • Mafkees
    03.04.2024
    [Red. vydalena]
  • Rusher
    03.04.2024
    A vojevať to za čto? Za jeho dvorcy? Ili za "proćvietanije" kotoroje 30 let užie idiot?
  • daviedka
    03.04.2024
    My nadiejemsia na chudšieje, poetomu hotovimsia k vojnie, imienno tak i nikak inačie nado ponimať słova Łukašienko.

Čynoŭniki prydumali niezvyčajny sposab utrymać školnikaŭ ad pastupleńnia za miažu

Čynoŭniki prydumali niezvyčajny sposab utrymać školnikaŭ ad pastupleńnia za miažu

Usie naviny →
Usie naviny

Budsłaŭ 2024. Što treba viedać, źbirajučysia na fest, jaki adkryvajecca siońnia

Lejbarysty ŭpeŭniena pieramahajuć na vybarach u Brytanii

«Śvietły, Božy čałaviek». Čamu ŭłady nakinulisia na śviatara Juchnieviča z Šumilina3

Ryžankoŭ: Bačyŭ, niechta tam pisaŭ pra niejkija pravy čałavieka. U AAN da Biełarusi pretenzij niama14

UEFA dyskvalifikuje tureckaha abaroncu za nacyjanalistyčny žest na Jeŭra-20241

Polskija turysty na «mašynie Funcika» prajechalisia pa Biełarusi i raschvalili jaje na ŭsie łady. Što im tak spadabałasia?2

Polšča choča pryciahnuć pamiežnikaŭ ź Finlandyi, Hiermanii i Hrecyi dla abarony miažy ź Biełaruśsiu2

Jak abaranić svaje hrošy ŭ ekzatyčnaj pajezdcy? Raić homielski padarožnik, jaki pabyvaŭ amal u 650 haradach śvietu1

«Heta pytańnie času, ale treba saśpieć». Pucin zahavaryŭ pra adziny parłamient i valutu Biełarusi i Rasii22

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Čynoŭniki prydumali niezvyčajny sposab utrymać školnikaŭ ad pastupleńnia za miažu

Čynoŭniki prydumali niezvyčajny sposab utrymać školnikaŭ ad pastupleńnia za miažu

Hałoŭnaje
Usie naviny →