Ułada

Zapracavała novaja anłajn-inicyjatyva — «Schod». Tłumačym, što heta takoje i dla čaho patrebnaja

U pačatku hoda ŭ internecie źjaviŭsia sajt «Schod». Dla čaho jon isnuje i jakich metaŭ dabivajucca stvaralniki? Pasprabujem patłumačyć u pytańniach i adkazach.

Chto stvaralniki?

Nieviadoma, jany nie nazyvajuć siabie.

Jakaja meta?

Dać mahčymaść hramadzianam Biełarusi abirać pradstaŭnikoŭ svaich intaresaŭ. U ideale pa ŭsioj krainie takich ludziej pavinna nabracca 328 čałaviek. I ŭžo na miascovym uzroŭni, ličać arhanizatary, jany zmohuć vieści dyjałoh z uładami. Darečy, stvaralniki padkreślivajuć, što ni da jakoj palityčnaj siły jany nie naležać.

Ci zachočuć hetaha ŭłady?

Mabyć, budzie zaležać ad palityčnaj kanjunktury. Na siońnia nie bačna, što jany zacikaŭlenyja ŭ pieramovach, ale, mahčyma, situacyja źmienicca. Dy i sama ideja, kažuć arhanizatary, naležyć uładam, jakija sami nieadnarazova kazali: «Farmirujcie svaich pradstaŭnikoŭ — budziem vieści dyjałoh».

Što z hetaha moža atrymacca?

Inicyjatary spadziajucca, što delehatam «Schodu» ad imia naroda atrymajecca vykazvać nabalełyja prablemy i vieści luby dyjałoh z uładami. Mabyć, u vypadku realizacyi možam atrymać niekalki dziasiatkaŭ, a ŭ lepšym vypadku niekalki sotniaŭ, mocnych rehijanalnych lidaraŭ. Praŭda, pry ciapierašnich umovach heta moža pryvieści da padvyšanaha intaresu da hetych ludziej z boku siłavikoŭ.

Jak stać delehatam?

Nieabchodna na sajcie zapoŭnić ankietu, a taksama zapisać videazvarot, dzie buduć ahučanyja prablemnyja momant dla peŭnaha rehijona, kali zbor zajavak budzie zavieršany, to ludzi zmohuć prahałasavać za taho pretendenta, jaki im spadabaŭsia najbolš, praz vajbier ci telehram z uklučanaj hieałakacyjaj.

Heta buduć alternatyŭnyja deputaty?

Stvaralniki kažuć, što jany ni ŭ jakim razie nie chočuć zamianiać saboj orhany ŭłady. A tolki šukajuć ludziej zdolnych jakraz z uładaj razmaŭlać pa balučych pytańniach.

Ci stanie płatforma papularnaj?

Viadoma, zaležyć ad samich ludziej, jakija adhuknucca pryniać udzieł u takim «hałasavańni», ci nie. Na heta momant viadoma, što zajaŭki stać delehatami «Schodu» padali bolš za 200 čałaviek z 150 akruh. Nie tak i šmat, zdajecca, ale ŭ siońniašnich palityčnych realijach takoje «bałatavańnie» źjaŭlajecca aktam mužnaści.

Chto choča być delehatam?

Najbolš ludziej sa śfiery pramysłovaści, budaŭnictva i IT adpaviedna 24, 16 i 15 čałaviek. Dalej iduć markietynh, ekanomika i navuka — 13, 11 i 10. Samamu stałamu 70 hadoŭ, samamu maładomu — 22. Jasnaja sprava, što ŭ lidarach vyłučeńnia Minsk i Minskaj vobłaść. Hałasavańnie pačniecca ŭ lutym.

Kamientary

Va Ukrainie zahinuła 24-hadovaja biełaruskaja dobraachvotnica Maryja Zajcava20

Va Ukrainie zahinuła 24-hadovaja biełaruskaja dobraachvotnica Maryja Zajcava

Usie naviny →
Usie naviny

Hetyja pradukty mohuć źnizić ryzyku raźvićcia raku toŭstaj kiški — samaha raspaŭsiudžanaha ŭ Biełarusi1

«Čamu pad vyhladam trochpakajovych kvater stali pradavać dvuchpakajovyja?» Błohierka krytykuje rynak nieruchomaści9

Za ŭdzieł u pratestach sudziać vykładčycu Univiersiteta fizkultury3

Padličyli miedyjanny zarobak. Roŭna pałova biełarusaŭ atrymlivaje na ruki mienš za $4545

Tramp pryznačyŭ zornych śpiecpasłańnikaŭ u Halivudzie. Siarod ich Meł Hibsan12

Śledčyja zmahli znajści zabojcu mytnika, cieła jakoha znajšli ŭ Homieli ŭ 2002 hodzie6

Palitźniavolenaha Jurasia Ziankoviča zdymali, padobna, u hateli «Jeŭropa»5

U Hruzii za paŭtara hoda siem hramadzian Biełarusi skončyli žyćcio samahubstvam7

«Tolki nie maŭčycie!» — kryk Mukavozčyka ŭ pustyni. Bo mastaka i litaratara musić niešta čaplać12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Va Ukrainie zahinuła 24-hadovaja biełaruskaja dobraachvotnica Maryja Zajcava20

Va Ukrainie zahinuła 24-hadovaja biełaruskaja dobraachvotnica Maryja Zajcava

Hałoŭnaje
Usie naviny →