Kruty vypadkova raskryŭ sapraŭdny stan zaniapadu rehijonaŭ
-
19.11.2024«Bolšoje Pridniestrov́je» kak itoh pravlenija Łukašienko.
-
19.11.2024Aściarožna, dźviery začyniajucca. Nastupnaja stancyja - HUŁAH.
-
19.11.2024Nada zrabić kak u Rasii: uhałounikau ź ciurmy prama u karouniki, prama u boj. Štob pOtam i krouju smyli ź siebia staćji uhałounyja, asobienna kasajecca, ecich, bečebešnych. Hranicu sročna zakryć, vsiech upuskać, nikavo nie vypuskać, vrahi vakruh nas. Dapałnicielna možna padumać a vviedzienii pałačnaj siściemy: adzin dzień-adna pałačka. Vremia vybrała nas štoby my vvadzili noušystva.
-
19.11.2024Tak śmiešno zvučit - sdiełať, čtoby ludi nie ujezžali))
-
19.11.2024Na 8-10 tysiač zaniatych v ekonomikie — eto nie sriednij rajon, a rajonnyj cientr...
Poetomu ottok nasielenija nužno prinimať vo vnimanije v nieskolko raz vyšie. -
19.11.2024daviedka, zaniatych u ekanomicy ŭ siarednim rajonie akurat 8-10 tysiač. Heta ž biez uliku piensijanieraŭ, dziaciej, invalidaŭ, dekretnic i h d
-
20.11.2024V prošłom hodu zaniatych v ekonomikie było — 45,2%, čto po urovniu rajcientr.
-
19.11.2024Łukašienko postavił zadaču v každom rajonie po odnomu novomu proizvodstvu...
BT pokazyvajet v kačiestvie vypołnienija etoho poručienija «odin rajon — odin projekt» miełkij šviejnyj ciech, hdie šjut žienskije lifčiki, ili novych ciech na suŝiestvujuŝiem proizvodstvie mołočnoj produkcii... Potomu čto užie v privyčku biełorusskich činovnikov vošło sabotirovať poručienija Łukašienko, a ludiam s etim žiť. -
19.11.2024Biezobrazije. Chołopy raźbiehajutsia v druhije strany. Nie chotiat kormiť svoich fieodał. Riešienije? Prikriepiť k ziemle. Nazad v fieodalizm. Pomožiet? Niet. Vymrut i raźbiehutsia. Eta strana i hosudarstvo isčieznut. Pri piervom i pośledniem priezidientie. Mihranty nie spasut.
-
19.11.2024Štohod skaračać čynoŭnikaŭ i mienturu na 300-400 pierson, pracaŭładkoŭvać ich na vostradeficytnyja pasady, voś 300-400 i dabaviacca. Na kolki hod "kadravaha reziervu" chopić, a tam i źbiahać pierastanuć, bo nie budzie ad kaho biehčy.
-
19.11.2024"na 8—10 tysiač zaniatych u ekanomicy, pavodle infarmacyi Biełstata, adjazdžajuć 300-400 čałaviek štohod"
Heta 3-5% u hod.
Umoŭna 20-30 hod - i pracavać niama kamu, usio. Chacia kałaps pryjdzie raniej.
I Biełstat hetyja danyja nie daje? Infarmacyja ź niejkich sakretnych zvodak? -
19.11.2024pra miascovaje samakiravańnie ničoha nie čuli ?
-
20.11.20241863, narodnaje miascovaje samakiravańnie NIEMAHČYMA va ŭmovach panavańnia dziaržaŭnaj i pryvatnaj ŭłasnaści, kali narod jaje, pryvatnaj ŭłasnaści, PAZBAŬLENY. Ale jak zrabić narod "pryvatnym" ułaśnikam usiaho, što jość u dziaržavie? Adkaz prosty i daŭno viadomy - heta KALEKTYŬNAJA ŭłasnaść.
-
19.11.2024Alaksandr Łukašenka pastaviŭ šerah aktualnych zadač pierad staršyniami rajvykankamaŭ. Asnoŭnaja meta — heta spynić adtok ekanamična aktyŭnaha nasielnictva.
===================
Sam privioł k tomu, čto narod biežit iz strany, pri etom ostanavlivaťsia v svoich rieprieśsijach nie namierien. A vy priedsiedatieli ostanavlivajtie narod ot biehstva. Jeŝio 5 let pravlenija samozvanca i budiet riealnoje Pridniestrov́je. Razvalił sovchoz, razvalit i stranu. -
19.11.2024300 čałaviek ad 10000 - heta 3% štohod. Mahičnaja ličba, nikudy ad jaje nie schavacca. Ni na vybarach, ni paśla.
-
19.11.2024adzinaja intryha - kolki ž jamu namaluje karpienka
jaki na ludzi, u adroźnieńnie ad jarmošynaj, navat nie pakazvajecca
zaŭvažcie -
19.11.2024Cikava, jakim čynam staršyni rajkomaŭ buduć heta vykonvać.
Moža jurjeŭ dzień uviaduć. -
20.11.2024Jaki senns žyćcia u biełkie? Čarka škvarka dačka sračka? Nikudy nie pajedzieš, nichto nie pryjedzie, naradziŭsia pakutvaŭ pamier.
-
20.11.2024Roharachar, a što, sens žyćcia tolki ŭ tym, kab kudyści jeźdić, i pialicca na tych kto pryjazdžaje siudy? Nu dyk nie, heta nie bolš čym adzin z bakoŭ žyćcia, jaki, kaniešnie, robić jaje krychu cikaviejšaj, ale jon absalutna nie hałoŭny. Chacia, dla moładzi jon, biezumoŭna, davoli važny, i, kaniešnie, šmat kamu z maładych zaraz u "biełkie" sumnavata. Nu dyk na heta im i ŭsim maładym možna adkazać tak: pa-pieršaje - pahladzicie biez "prapahandyskich akularaŭ" na žeść, što robicca zusim pobač, ŭ našych paŭdniovych susiedziaŭ, jakija cipa "majuć mahčymaść" svabodna pajechać za miažu, - a dalej u ich budzie tolki horš; i pa-druhoje - zaraz, vidavočna, nadyjšła "epocha pieramienaŭ", pryčym va ŭsim śviecie, a heta, jak viadoma (nie my pieršyja, nie my apošnija) , nia lepšyja časy. Ale ž hetaja "epocha" projdzie, pieramieny adbuducca, i ničoha nie zastajecca jak spadziavacca i vieryć, što jany buduć da lepšaha. Nu a kab heta ŭbačyć, treba hetaha času dačakacca i paciarpieć. Tamu zaraz treba nie nyć i nie dapresavać, a znajści, čym zaniacca, kab nie sumavać - zaniatak, chobi i h.d., i niejak dapamahać u hetym ińšym.
bamžoŭ-tuniejadcaŭ adłavić
prymusić rabotać i datepe?