Kamientary da artykuła

Chistkaje stanovišča. Pad Minskam razvalvajecca rekanstrujavany Kurhan Słavy

  • Litvin
    15.06.2023
    Raz, dva, try, čatyry, vosiem,
    hrošy my pilić nie brosim 
  • I voś jano
    15.06.2023
    Kurhan Słavy jość metafara łukašenkaŭskaje Biełarusi: paciomkinskaja vioska, jakaja źniešnie vyhladaje ŭražliva, a nasamreč hnije j razvalvajecca.
  • maleńkaja architektarka ciemry
    16.06.2023
    zadumka leśvicy mastacku dobraja. usia sprava ŭ vykanańni - peŭna možna było lepš pradumać kanstruktyŭ..
    byli tam niekalki hod tamu. niekatoryja prystupki sapraŭdy chistalisia, ale heta padałosia navat zabaŭnym - niby pa kłavišach idzieš.. zaraz kaniečnie, miarkujučy pa fota, stan kudy pahoršaŭ. kaśmietyčny ramont tut peŭna nie dapamoža, roŭna, jak i aharodža - navošta jana, kali prystupki pravalvajucca? kab nie skacilisia z hary? dyk tam nie taki vialiki ŭchił, kab skacicca..
    aharodža sapsuje tolki kancepcyju, jakaja ŭ miemaryjalnych kompleksach ci nie hałoŭnaja.. 

    nu ale.. a moža tak i treba?
    Chatyń ža amal spahanili ŭžo.. Muziej VAV jašče raniej pieraŭtvaryli ŭ salut
  • Rusist sa stažam
    24.06.2023
    maleńkaja architektarka ciemry,
    1. skacicca možna lohka, tym bolš, kali idzie hrupa dziaciej.
    2. Dy i kancepcyja tam.... "Na sievierie dikom stoit odinoho na hołoj vieršinie sosna" ? Ci "A v tieriem tot vysokij niet choda nikomu"?
    Vyhladaje, što aŭtar byŭ peŭny ŭ adsutnaści naviedvalnikaŭ hetaha miemaryjała.
  • ŝšhnńnie
    17.06.2023
    vnutri kotoroho mozaičnaja nadpiś «Armii Sovietskoj, Armii-osvoboditielnicie — słava!»,
    https://d3kcf2pe5t7rrb.cloudfront.net/ru/319106
    I snova prokoł. :)
    V fievrale 1946 hoda Krasnaja armija stała Sovietskoj.
  • Rusist sa stažam
    24.06.2023
    ŝšhnńnie, nie prakoł. Pavodle rasijskaj tradycyi vykarystoŭvajecca mienavita nazva apošniaha momantu. Sama armija ciapier rasijskaja, raniej było Savieckaja, jašče raniej Rabočie-Kriesťjanskaja Krasnaja, jašče raniej russkaja, ale sutnaść, mety i mietady nie źmianialisia. Ciapier va Ukrainie bačym toje ž samaje, što było u Bierlinie 45-ha ci na Biełarusi, ŭ Noŭharadzie, Kazani, kali prychodziła armija Ivana Hroznaha, Aleksieja Michajłaviča Tišajšieho ci Piatra Pieršaha. Armija taja ž samaja, a nazvu kultyvujecca tolki sučasnyja. Tak vyjaŭlajuć viernaść sučasnamu caru, jaki zvyčajna zabiŭ svajho papiarednika, pra što lepiej nie ŭzhadvać.
    Tamu łahična, što "Sovietskaja Armija pobieditielnica", a tuju pieramohu śviatkujuć ŭ trykalornyym ściaham, za jaki prosta rasstrelvali biez varyjantaŭ u časy Savieckaj Armii. Heta dla ŭsich narmalnych ludziej nibyta paradoksy, a dla rasiejcaŭ heta łohika - łohika zachavańnia impieryi.
  •