Kamientary da artykuła

Što zdarycca z vašym ciełam, kali štodzień jeści hrušy

  • Fłor
    02.09.2022
    Padkažycie lepš, jak chutka j nadziejna dapamahčy ihrušy, vylekavać jaje ad "iržy" ? Bardosskaja sumieś, padobna, nie efiektyŭnaja.
  • Red.
    02.09.2022
    Fłor, ja asabista pierasprabavaŭ roznyja sposaby, nivodzin nie pracuje. Zdajecca, vyroščvańnie hrušaŭ u zonach, dzie zaviałasia rža, mahčymaje tolki kali brać ustojlivyja da jaje sarty. 
  • swert
    02.09.2022
    jeśli každyj dień jesť hruši, to vy možietie stať vzryvoopasnym ot napołnivšich vas hazov...))
  • Fłor
    02.09.2022
    Red., jasna, dziakuj. Mnie adzin tutejšy padkazaŭ zrabić tak: uvosieni, kali listota spadzie, a ŭstojlivyja marazy jašče nie nadyšli, padhadać momant bolš-mienš suchoha nadvorja, dy dobra spyrskać dreva, hallo j kamiel, žaleznym kuparosam, a ŭviesnu, kali pupyryški jašče nie ŭskrylisia, prajścisia ŭsio ž bardoskaj. Zrazumieła ž, usio apaŭšaje, chvoraje liście pavinna być dbajna sabranaje z usiaho ŭčastka i spalena ci vyvieziena. Hetuju praceduru daviadziecca paŭtarać štohod. Pasprabuju, jana ŭ mianie adna j vielmi pryhožaja, treba ratavać.
  • Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
    02.09.2022
    Što zdarycca z vašym ciełam, kali štodzień jeści hrušy


    Padkažycie, dzie rastuć takija hrušy, što ich jaduć uletku i ŭzimku i zastajucca ludzi maładymi?
  • polski maładzilny jabłyčak i bajki sa ślepa
    02.09.2022
    Juzik sa stancyi Kruleŭščyna, nu ŭ Polščy napeŭna... a dzie jašče? kažuć, što zaraz z-za takoj kolkaści chimii ŭ praduktach i inš. trupy nie razłahajucca. nu ale heta peŭna bajki
  • Maksim Dizajnier
    03.09.2022
    Fłor

    Śniesi buldozierom svoj dieprieśsivnyj rodovoj saraj vmiestie s hrušiej, postroj i posadi vsie zanovo
  • ihruša
    03.09.2022
    Maksim Dizajnier, nu vo-piervych, eto nie jeho rodovoj saraj. a hruša, kak i jabłonia, chorošo v banie ili kaminie horit.
    chotieła skazať eto jeŝie včiera, no postjeśniałaś)
    p.č. tut vot i Red. słovno iz bani vylez...
  • Fłor
    03.09.2022
    Maksim Dizajnier, prykładna tak i zrabiŭ, ale chvarobie (iržy) pofik. Les pobač, a hetaja pošaść raspaŭsiudžvajecca z chvojevych drevaŭ dy jadłoŭca jašče. Hruša - dreva vysakarodnaje, uraźlivaje, heta vam nie matčyn burak ź lecišča, jakim vy tut vychvalalisia...
  • Maksim Dizajnier
    04.09.2022
    Fłor

    Nu, ja pisał nie konkrietno pro buraki. A pro to, čto miestnyje choziajuški bravirujut svojej choziajstviennosťju, a sami ot leni, vmiesto rynka, chodiat pokupať śviekłu v prikorytnyje hipiery. K słovu buraki s otcovskoj dači - hadosť niesuśvietnaja v prošłom hodu była. V etom - čuť łučšie. Poetomu ja očień skieptičieski otnošuś i k "svoim" produktam. Vo-piervych, v ohorodničiestvo-sadovodstvo nado  vkładyvať dušu, a nie prosto siemiena v ziemlu brosať i "pachať", kak bolšinsto. Vo-vtorych, tam takaja ziemla možiet byť, na kotoroj 10 let jeŝie ničieho sažať nielzia, ili banalno nie v kusno. Poetomu priedpočitaju bazary, i vieriť na słovo.
  • Maksim Dizajnier
    04.09.2022
    polski maładzilny jabłyčak i bajki sa ślepa,

    Vy poka v Minskie ot podjezda do ostanovki vdol šośsie idietie, bolšie otravy połučajetie, čiem ot polskich jabłok. Zdieś žie u každoho duračka po 2 mašiny v siemje.
  • Fłor
    04.09.2022
    Maksim Dizajnier, viditie li, takov jesť nie objaśnimyj paradoks, čto vy ,Maksim Dizajnier, možietie pisať pro čto uhodno - u vas vsio ravno pro buraki połučitsia, i pro tiech, kto ich(buraki) varit. Už povieŕtie na słovo...
  •