Lisy nyrajuć u śnieh z hałavoj, kab złavić zdabyču. Čamu jany nie traŭmujucca?
U śniežnyja zimy myšy i inšyja hryzuny chavajucca ŭ tunelach pad pavierchniaj śniehu. Ale lisa, kab złavić ich, schilaje hałavu z boku ŭ bok, prysłuchoŭvajučysia da krokaŭ svajoj achviary, i ździajśniaje dziorzkuju ataku z pavietra.

U hetym truku lisa vysoka padskokvaje i nyraje tvaram u śnieh. Jak jana nie traŭmujecca pry hetym?
Jak tłumačać navukoŭcy, doŭhija mordy hetych lisic (vid nazyvajecca «lis zvyčajny», ci Vulpes vulpes) bolš vuzkija, čym u inšych vidaŭ, i tamu prachodziać skroź śnieh, jak nož skroź masła.
Jak piša The Washington Post, kab pravieryć heta, navukoŭcy praskanavali čarapy bolš čym dziasiatka vidaŭ lisic i vialikich kotak, razdrukavali 3D-madeli mordaŭ i kinuli ich u śnieh u łabaratoryi, a datčyki na kožnaj madeli zamieryli siłu ŭdaru.
Vyjaviłasia, što padčas nyrańnia lisica vostrym nosam rassoŭvaje śnieh, jak vadkaść, a nie ŭščylniaje jaho, što pamianšaje siłu ŭdaru i zvodzić da minimumu vierahodnaść atrymańnia traŭmy.
Naprykład, dla rysiaŭ, u jakich nasy šyrejšyja, taki truk byŭ by bolš traŭmatyčnym.
Tak doŭhaja morda lisaŭ dapamahaje im hłybiej zakopvacca ŭ śnieh i raniej i chutčej dabiracca da zdabyčy.
Kamientary