Pamior aŭstryjski piśmieńnik i historyk Marcin Połak. Jon pisaŭ i pra Biełaruś
17 studzienia 2025 hoda va ŭzroście 80 hadoŭ u Vienie pamior viadomy aŭstryjski piśmieńnik i historyk Marcin Połak. Usie jahonyja knihi byli tak ci inakš pryśviečanyja prablematycy Centralnaj i Uschodniaj Jeŭropy, u tym liku — losam uschodniejeŭrapiejskaha jaŭrejstva. Zakranałasia ŭ ich i biełaruskaja prablematyka.

Marcin Połak naradziŭsia 23 maja 1944 hoda ŭ Bad-Chale (Vierchniaja Aŭstryja)
Jon vyvučaŭ słavistyku i ŭschodniejeŭrapiejskuju historyju ŭ Vienie, a ŭ pieryjad z 1987 pa 1998 hod byŭ karespandentam časopisa Der Spiegel u Vienie i Varšavie.
U Marcina Połaka była składanaja asabistaja historyja. Jon byŭ pazašlubnym synam člena nacysckaj partyi z 1931 hoda, šturmbanfiurara SS Hiercharda Basta, jaki słužyŭ u ajnzachrupie H u Słavakii, zatym kiravaŭ zonderkamandaj 7a i zonderkamandaj 11a ŭ Savieckim Sajuzie i aktyŭna ŭdzielničaŭ u departacyi i masavym źniščeńni habrejaŭ. Jahony baćka žyŭ paśla vajny pa falšyvych dakumientach i pad vydumanym imiem, a paśla byŭ zabity pravadnikom kala pieravała Brenier pry sprobie pierajści aŭstryjska-italjanskuju miažu, kab emihravać u Arhiencinu.
Sam Połak nie tolki nie zamoŭčvaŭ hety traŭmatyčny fakt ź siamiejnaj historyi, ale i refleksavaŭ nad im. U 2004 hodzie jon navat vydaŭ knihu «Miortvy ŭ bunkiery. Apovied pra majho baćku».
«Ad indyvidualnaha, navat pryvatnaha, da vialikaha cełaha i nazad: Marcin Połak nikoli nie išoŭ pa hałoŭnych darohach pamiaci, jaho cikavili abychodnyja šlachi. Jaho cikavili vypadkovyja znachodki, frahmienty dakumientaŭ, časta staryja fotazdymki i paštoŭki, jakija vyklikajuć bolš pytańniaŭ, čym dajuć adkazaŭ», — napisaŭ u svaim niekrałozie Hierbiert Orlinhier, kiraŭnik vydaviectva Zsolnay Verlag, u jakim vychodzili mnohija knihi Połaka.
Adna ź jahonych knih, pad nazvaj «Zatušavanyja krajavidy», była vydadziena ŭ 2018 hodzie vydaviectvam «Inbiełkult» pa-biełarusku. Hetaja kniha pryśviečanaja prablemnym aśpiektam kultury pamiaci ŭ hramadstvach Uschodniaj i Centralnaj Jeŭropy. U joj aŭtar źviartaŭ uvahu na toje, što ŭ Biełarusi, Ukrainie, Słavienii, Polščy, Aŭstryi i inšych krainach isnuje biaskoncaja kolkaść masavych pachavańniaŭ, nie ŭšanavanych jak śled. Bolš za toje, mnohija masavyja mahiły, dzie lažać cieły achviar, zabitych biez suda i śledstva kamunistyčnymi abo nacysckimi katami, navat nie paznačanyja ŭ publičnaj prastory.

Pryhožyja krajavidy hetych krain chavajuć u sabie ślady masavych zabojstvaŭ, jakija vypadkova možna vyjavić navat i siońnia. Pakul pamiać pra hetych achviar nie budzie viernuta, a miescy ich pachavańniaŭ nie buduć uviekaviečanyja, hetaja strašnaja, kryvavaja historyja moža davać recydyvy i ŭ našyja dni, ličyŭ Marcin Połak.
Siarod inšaha Połak zajmaŭsia pierakładami na niamieckuju movu sa słavianskich moŭ. U tym liku jon pierakładaŭ z polskaj knihi vychadca ź Pinska, viadomaha trevieł-žurnalista Ryšarda Kapuścinskaha. Byŭ šmat razoŭ uznaharodžany, u tym liku Centralnajeŭrapiejskaj litaraturnaj premijaj Angelus (2007), Lejpcyhskaj knižnaj premijaj za jeŭrapiejskaje ŭzajemarazumieńnie (2011), Dziaržaŭnaj aŭstryjskaj premijaj za kulturnuju publicystyku (2018).
Kamientary