Śviet

Pamior aŭstryjski piśmieńnik i historyk Marcin Połak. Jon pisaŭ i pra Biełaruś

17 studzienia 2025 hoda va ŭzroście 80 hadoŭ u Vienie pamior viadomy aŭstryjski piśmieńnik i historyk Marcin Połak. Usie jahonyja knihi byli tak ci inakš pryśviečanyja prablematycy Centralnaj i Uschodniaj Jeŭropy, u tym liku — losam uschodniejeŭrapiejskaha jaŭrejstva. Zakranałasia ŭ ich i biełaruskaja prablematyka.

Marcin Połak naradziŭsia 23 maja 1944 hoda ŭ Bad-Chale (Vierchniaja Aŭstryja)

Jon vyvučaŭ słavistyku i ŭschodniejeŭrapiejskuju historyju ŭ Vienie, a ŭ pieryjad z 1987 pa 1998 hod byŭ karespandentam časopisa Der Spiegel u Vienie i Varšavie.

U Marcina Połaka była składanaja asabistaja historyja. Jon byŭ pazašlubnym synam člena nacysckaj partyi z 1931 hoda, šturmbanfiurara SS Hiercharda Basta, jaki słužyŭ u ajnzachrupie H u Słavakii, zatym kiravaŭ zonderkamandaj 7a i zonderkamandaj 11a ŭ Savieckim Sajuzie i aktyŭna ŭdzielničaŭ u departacyi i masavym źniščeńni habrejaŭ. Jahony baćka žyŭ paśla vajny pa falšyvych dakumientach i pad vydumanym imiem, a paśla byŭ zabity pravadnikom kala pieravała Brenier pry sprobie pierajści aŭstryjska-italjanskuju miažu, kab emihravać u Arhiencinu.

Sam Połak nie tolki nie zamoŭčvaŭ hety traŭmatyčny fakt ź siamiejnaj historyi, ale i refleksavaŭ nad im. U 2004 hodzie jon navat vydaŭ knihu «Miortvy ŭ bunkiery. Apovied pra majho baćku».

«Ad indyvidualnaha, navat pryvatnaha, da vialikaha cełaha i nazad: Marcin Połak nikoli nie išoŭ pa hałoŭnych darohach pamiaci, jaho cikavili abychodnyja šlachi. Jaho cikavili vypadkovyja znachodki, frahmienty dakumientaŭ, časta staryja fotazdymki i paštoŭki, jakija vyklikajuć bolš pytańniaŭ, čym dajuć adkazaŭ», — napisaŭ u svaim niekrałozie Hierbiert Orlinhier, kiraŭnik vydaviectva Zsolnay Verlag, u jakim vychodzili mnohija knihi Połaka.

Adna ź jahonych knih, pad nazvaj «Zatušavanyja krajavidy», była vydadziena ŭ 2018 hodzie vydaviectvam «Inbiełkult» pa-biełarusku. Hetaja kniha pryśviečanaja prablemnym aśpiektam kultury pamiaci ŭ hramadstvach Uschodniaj i Centralnaj Jeŭropy. U joj aŭtar źviartaŭ uvahu na toje, što ŭ Biełarusi, Ukrainie, Słavienii, Polščy, Aŭstryi i inšych krainach isnuje biaskoncaja kolkaść masavych pachavańniaŭ, nie ŭšanavanych jak śled. Bolš za toje, mnohija masavyja mahiły, dzie lažać cieły achviar, zabitych biez suda i śledstva kamunistyčnymi abo nacysckimi katami, navat nie paznačanyja ŭ publičnaj prastory.

Pryhožyja krajavidy hetych krain chavajuć u sabie ślady masavych zabojstvaŭ, jakija vypadkova možna vyjavić navat i siońnia. Pakul pamiać pra hetych achviar nie budzie viernuta, a miescy ich pachavańniaŭ nie buduć uviekaviečanyja, hetaja strašnaja, kryvavaja historyja moža davać recydyvy i ŭ našyja dni, ličyŭ Marcin Połak.

Siarod inšaha Połak zajmaŭsia pierakładami na niamieckuju movu sa słavianskich moŭ. U tym liku jon pierakładaŭ z polskaj knihi vychadca ź Pinska, viadomaha trevieł-žurnalista Ryšarda Kapuścinskaha. Byŭ šmat razoŭ uznaharodžany, u tym liku Centralnajeŭrapiejskaj litaraturnaj premijaj Angelus (2007), Lejpcyhskaj knižnaj premijaj za jeŭrapiejskaje ŭzajemarazumieńnie (2011), Dziaržaŭnaj aŭstryjskaj premijaj za kulturnuju publicystyku (2018).

Kamientary

Biełyja dy čyrvonyja kvietki i mora śloz. Jak u Vilni sustrakali Palinu Šarendu-Panasiuk29

Biełyja dy čyrvonyja kvietki i mora śloz. Jak u Vilni sustrakali Palinu Šarendu-Panasiuk

Usie naviny →
Usie naviny

Stryžak nazvaŭ, kolki zvarotaŭ pryjšło ŭ BYSOL praz uzłom «Biełaruskaha Hajuna»2

Na trasie Minsk — Brest ciahnik źbiŭ mikraaŭtobus

Cichanoŭskaja: «Apošni raz ja čuła hołas muža čatyry hady tamu». Siarhiej Cichanoŭski znachodzicca ŭ režymie inkamunikada 700 dzion13

Praź śpiešku CRU źliło imiony svaich maładych supracoŭnikaŭ, na jakich palujuć kitajskija śpiecsłužby7

Biełaruskaja palityčnaja emihrantka lacieła ŭ Hruziju na samalocie, jaki ekstranna pasadzili ŭ Iranie9

Biełarusku biez tłumačeńnia pryčyn źniali z rejsa ŭ minskim aeraporcie i adpravili ŭ RUUS6

Sprava Paŭła Durava dojdzie da suda nie raniej čym praz hod

45-hadovuju minčanku asudzili pa troch palityčnych artykułach. Voś u čym jaje vinavacili1

Samy sapraŭdny kot pracuje ŭ biełaruskim muziei FOTAFAKT1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełyja dy čyrvonyja kvietki i mora śloz. Jak u Vilni sustrakali Palinu Šarendu-Panasiuk29

Biełyja dy čyrvonyja kvietki i mora śloz. Jak u Vilni sustrakali Palinu Šarendu-Panasiuk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić