Vyniki novaha daśledavańnia śviedčać ab tym, što dočki časta atrymlivajuć bolš lubovi i ŭvahi ad maci i baćki, čym syny. Čamu tak adbyvajecca i jak baćkam vypravić situacyju?

Znajści adkaz na pytańnie, jakija dzieci čaściej atrymlivajuć status «lubimčykaŭ» u siamji, pasprabavała amierykana-kanadskaja kamanda daśledčykaŭ. Svaje vysnovy, jakija abapirajucca na analiz 30 papiarednich prac, a taksama na danyja z bujnych baz daśledavańniaŭ, jakija achapili kala 20 tysiač udzielnikaŭ z ZŠA i krain Zachodniaj Jeŭropy, jany apublikavali ŭ Psychological Bulletin.
U svaim analizie aŭtary paraŭnoŭvali rodnych bratoŭ i siaścior u adnoj siamji pa piaci aśpiektach baćkoŭskich adnosin: ahulnaje ŭzajemadziejańnie; stanoŭčaje ŭzajemadziejańnie (padtrymka, pachvała); admoŭnaje ŭzajemadziejańnie (krytyka, pakarańni); raźmierkavańnie resursaŭ (čas, hrošy); uzrovień kantrolu. Uvaha nadavałasia połu dziaciej, ich rysam charaktaru i paradku naradžeńnia.
Jak adznačajuć sami aŭtary, pieršapačatkova jany mierkavali, što mamy buduć addavać pieravahu dočkam, a taty — synam. Adnak daśledavańnie pakazała, što i mama, i tata z bolšaj imaviernaściu addavali pieravahu dočkam.
Akramia taho, najbolš adkaznyja i pasłuchmianyja dzieci taksama akazvajucca ŭ favarytach. Jak tłumačać aŭtary, baćki schilnyja lahčej znachodzić supolnuju movu z takimi dziećmi, tamu što heta spraščaje siamiejnyja ŭzajemadziejańni.
Jašče adnoj niečakanaściu, pa słovach adnaho z aŭtaraŭ daśledavańnia Alaksandra Jensena (Alexander Jensen), stała toje, što bolš tavaryskija i aktyŭnyja dzieci (ekstravierty) nie atrymlivajuć bolšaj lubovi ŭ baćkoŭ, choć u hramadstvie zvyčajna takija jakaści ŭ pašanie.
Jašče adna vysnova, da jakoj pryjšli daśledčyki, zaklučajecca ŭ tym, što starejšym dzieciam baćki dajuć bolš samastojnaści.
Jensen adznačaje, što ich vysnovy dapamohuć baćkam być bolš uvažlivymi da svaich praduziataściaŭ i imknucca abychodzicca z usimi dziećmi spraviadliva.
Pa słovach aŭtaraŭ, navat nieŭśviadomleny favarytyzm zdolny ŭpłyvać na adnosiny pamiž bratami i siostrami i na emacyjny dabrabyt kožnaha dziciaci. Ich raniejšyja daśledavańni pakazali, što adroźnieńni ŭ adnosinach baćkoŭ da dziaciej mohuć pakidać doŭhaterminovyja nastupstvy.
Tyja, chto ŭ dziacinstvie karystaŭsia pieravahaj baćkoŭ, zvyčajna vałodajuć bolšaj psichałahičnaj ustojlivaściu, dabivajucca bolšaha pośpiechu ŭ karjery, majuć bolš tryvałyja adnosiny i radziej sutykajucca z prablemami ŭ pavodzinach.
Naturalna, što časam baćki śviadoma padtrymlivajuć słaboje ci mienš talenavitaje dzicia, kab zabiaśpiečyć jamu roŭnyja šancy ŭ žyćci. Adnak heta nie značyć, što inšych dziaciej lubiać mienš. Baćkam važna tłumačyć svaje rašeńni i pakazvać, što luboŭ nie vymiarajecca časam ci ŭvahaj, nadadzienaj kankretnamu dziciaci.
«Hałoŭnaje — zrabić tak, kab kožnaje dzicia adčuvała siabie lubimym i padtrymanym. Źviarnicie ŭvahu na toje, što vašyja dzieci ličać niespraviadlivym. Kali jany havorać pra heta, słuchajcie ich. Albo im brakuje razumieńnia situacyi, albo vam sapraŭdy varta pierahledzieć svaje mietady vychavańnia.
Budźcie adkryty da źmien. My nie kažam, što baćki pavinny adčuvać vinu. Naadvarot, heta daśledavańnie — nahoda zadumacca, dzie možna niešta palepšyć, biez krajnaściaŭ», —
raić Jensen i dadaje, što časam baćki nastolki zakłapočanyja tym, kab abychodzicca ź dziećmi adnolkava, što vypuskajuć z-pad uvahi ich indyvidualnyja patreby, što rabić nie varta.
Kamientary