Ad Histaryčnaj majsterni Leanida Levina pa vulicy Suchoj zastaŭsia tolki padvał i hrudy cehły z darevalucyjnymi klejmami.
Fotazdymki ź miesca, dzie stajaŭ budynak, apublikavaŭ telehram-kanał «Spadčyna».
Raboty pa znosie budynku pačalisia na dniach, ale tady paličyli, što demantavana i paśla sabrana nanova budzie tolki draŭlanaja častka.
Jak śćviardžajecca ŭ krynicach, dom byŭ pabudavany ŭ pačatku XX stahodździa i naležaŭ siamji Biarkoŭskich. Lejb Biarkoŭski byŭ vartaŭnikom na raźmieščanych niepadalok jaŭrejskich mohiłkach i viadomym raźbiarom pa kamieni — taksama rabiŭ kamiani dla mohiłak. Padčas vajny dom la mohiłak znachodziŭsia ŭ miežach Minskaha hieta. U im była zroblena schovanka, tak zvanaja «malina».
21 kastryčnika 1943 hoda nacysty likvidavali hieta, źniščyŭšy ŭsich jaho nasielnikaŭ. 23 kastryčnika akupanty abviaścili Minsk «judenfraj» (Judenfrei) — svabodnym ad jaŭrejaŭ. Adnak u «malinie» schavalisia 26 jaŭrejaŭ z hieta, i 13 ź ich dažyli da vyzvaleńnia. U 2003 hodzie ŭ budynku Leanid Levin adkryŭ Histaryčnuju majsterniu, dzie ładzilisia vystavy pa temie Chałakosta, a taksama mižnarodnyja kanfierencyi i sieminary.
Budynak daŭno byŭ avaryjny, i ŭ častcy jaho ŭvohule zabaraniałasia chadzić z-za niebiaśpieki abvalvańnia padłohi. Kancepcyju rekanstrukcyi Histaryčnaj majsterni pa vulicy Suchoj pradstavili jašče ŭ kancy vieraśnia 2021 hoda. Kancepcyja rekanstrukcyi, raspracavanaja pad kiraŭnictvam architektarki Haliny Levinaj, dački Leanida Levina, praduhledžvała znos paślavajennych prybudoŭ da doma, jaki na prajektnych płanach paznačany jak budynak kanca XIX — pačatku XX stahodździa. Zamiest ich musiła ŭźniknuć prybudova sa škła i kamieniu, jakaja b značna pašyryła płošču Histaryčnaj majsterni.
Realizacyja prajekta pa nieviadomych pryčynach zaciahnułasia, aktyŭnyja budaŭničyja raboty byli zaŭvažanyja tolki ciapier, u kancy 2024 hoda. Rekanstrukcyja, adnak, vyjšła za miežy abaznačanaha ŭ raniejšaj kancepcyi znosu prybudoŭ.
Ekskavatarami źnieśli nie tolki prybudovy, draŭlanuju častku doma, ale i muravanuju. Zachavaŭsia tolki padvał i hruda cehły, na jakoj možna pabačyć klajmo «F». Cehłu z takim klajmom vyrablali cahielnym zavodzie ŭ minskim pradmieści Plaščanka (rajon vulicy Rozy Luksiemburh), jaki ŭ 1898 hodzie zasnavała siamja jaŭrejskich pramysłoŭcaŭ Frydaŭ.
Zrešty, telehram-kanał «Spadčyna», praanalizavaŭšy niamieckija aerafotazdymki časoŭ vajny, zaŭvažaje: u pačatku vajny na rahu Suchoj i Kalektarnaj sapraŭdy isnavali dva damy, ale jany nie supadajuć pa abrysach z častkami budynka, u jakim raźmiaščałasia Histaryčnaja majsternia, a na aerafotazdymkach za 1943-1944 hady na hetym miescy ŭžo nie isnavała nijakich pabudoŭ. Z hetaha vynikaje, što budynak Histaryčnaj majsterni moh być pabudavany ŭžo paśla vajny, a nie ŭ kanca XIX — pačatku XX stahodździa, jak śćviardžałasia ŭ prajekcie.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆU Minsku raźbirajuć Histaryčnuju majsterniu, jakaja zachoŭvała pamiać pra Chałakost
Jak vyhladaje suśvietna viadomaja jaŭrejskaja sieminaryja ŭ Vałožynie paśla restaŭracyi — šmat FOTA
Paśla danosu Bondaravaj raptoŭna admianili vystavu ŭ muziei Janki Kupały. Ciapier jana patrabuje na muziei šyldy pa-rusku
Śviatkavać treci padzieł Rečy Paspalitaj, dapłačvać Hihinu i adsunuć Marzaluka: jak Rasija choča pierapisać historyju Biełarusi
«Dažynki». Zahadka padzabytaj karciny Ruščyca
Kamientary