Ci moža być u palitviaźnia Ściapana Łatypava cynha? Adkazvaje były turemny doktar
Doktar i pravaabaronca Vasil Zavadski miarkuje, što reč u inšym zachvorvańni.
U pačatku hetaha hoda źjaviłasia infarmacyja pra toje, što ŭ 43-hadovaha palitviaźnia Ściapana Łatypava pačałasia cynha.
Doktar Vasil Zavadski, jaki bolš za 20 hadoŭ adpracavaŭ u turemnaj miedycynie, u novym vypusku TOKu zaŭvažaje, što krytyčna stavicca da hetaj infarmacyi.
«Nie viedaju, chto taki dyjahnaz pastaviŭ. Cynha — heta takaja zapuščanaja-zapuščanaja prajava niedachopu vitaminu S u arhaniźmie — askarbinavaj kisłaty. Ja nie mahu sabie ŭjavić, kab heta ŭ sučasnych umovach adbyłosia», — vykazvaje svajo mierkavańnie Zavadski i dadaje:
«[Padobnyja simptomy] mohuć być pry niejkich inšych chvarobach arhanizmu, kali, naprykład, askarbinavaja kisłata nie zasvojvajecca».
Były turemny doktar dapuskaje, što ŭ Łatypava moža być hipavitaminoz. Takija vypadki nie redkija ŭ źniavolenych.
«Chutčej za ŭsio, tam razmova išła pra jakuju-niebudź stamatałahičnuju patałohiju, jakaja prajaŭlałasia padobnymi simptomami. Hadać nie budu, ale cynhu ja vykluču».
Zavadski raskazvaje, jak umovy ŭtrymańnia źniavolenych mohuć paŭpłyvać na stan ich zdaroŭja.
Z-za niedachopu śviatła i ruchu ŭ źniavolenych źnižajecca zasvajeńnie kalcyju. Situacyja ŭskładniajecca i tym, što ŭ racyjonie mała zielaniny i inšych bahatych na zasvajalny kalcyj charčovych praduktaŭ. U vyniku ŭ źniavolenych prajaŭlajucca simptomy, charakternyja dla deficytu ŭ arhaniźmie hetaha makraelemientu.
«Asabliva heta charakterna dla śledčych izalataraŭ. Tam jakraz i śviatła zusim mała, i ruchu. U kałonijach krychu praściej z hetym, chacia taksama jość prablemy. I ŭsio heta pryvodzić da taho, što kalcyja [arhanizmu] mała. I heta prajaŭlajecca najpierš prablemami z zubami. Ale heta ŭvohule [vyklikaje prablemy] dla kaściavoj sistemy».
Jak tłumačyć Zavadski, dla taho, kab źmienšyć prablemu, nieabchodna ŭnieści karektyvy ŭ racyjon charčavańnia i praviły ŭtrymańnia źniavolenych.
«Nie viedaju, jak ciapier novy śledčy izalatar [u Kaladzičach] sprajektavany, ale vidavočna, što tak zvanyja «viejki» na voknach — faktyčna mietaličnyja ščyty — nie puskajuć śviatło. Kali my, miedyki, jašče pracavali, to zmahalisia z hetymi «viejkami». A režymnyja i apieratyŭnyja supracoŭniki nastojvali, što heta patrebna.
Byŭ pieryjad, kali, naprykład, na Vaładarcy ŭ šmat jakich kamierach pazdymali. Heta było pry [Alehu] Ałkajevie, kali jon byŭ kiraŭnikom hetaha śledčaha izalatara (1996-2001 hady. — NN). Potym, nakolki mnie viadoma, ich znoŭ viarnuli. Praktyka pakazvaje, što hetyja ščyty nie tak i nieabchodnyja».
Hladzicie całkam:
Kamientary
Sam vinavaty....