Kultura11

Brytanski mastak sabraŭ šeść tysiač asobnikaŭ «Koda da Vinčy» i pieratvaryŭ ich u novyja vydańni «1984»

Devid Šryhli raspracavaŭ hety płan jašče ŭ 2017 hodzie, kali daviedaŭsia, što dabračynnaja krama Oxfam u Suonsi bolš nie prymaje kopij hetaha biestsielera.

Skrynšot videa

Viadomy mastak Devid Šryhli sabraŭ šeść tysiač asobnikaŭ biestsielera Dena Braŭna «Kod da Vinčy» i pieratvaryŭ ich u raman Džordža Orueła «1984», piša Bi-bi-si.

Šryhli raspracavaŭ hety płan jašče ŭ 2017 hodzie, kali daviedaŭsia, što dabračynnaja krama Oxfam u Suonsi bolš nie prymaje kopij hetaha biestsielera.

U subotu 1250 asobnikaŭ «1984» vydańnia Šryhli pastupiać u prodaž u tym ža Oxfam. Kožny ź ich unikalny i kaštuje 495 funtaŭ sterlinhaŭ (kala 600 dalaraŭ). Kožnaja kniha pastaŭlajecca ŭ kamplekcie z podpisam i pranumaravanym pryntam mastaka z tematykaj «1984».

Fił Brodchierst, mieniedžar kramy, dobra pamiataje, što adbyvałasia ŭ 2017 hodzie: «Prykładna ŭ toj čas nam uvieś čas prynosili adno i toje ž, i ŭ nas sabrałasia, miakka kažučy, vielmi šmat «Koda da Vinčy». Za niekalki hadoŭ da hetaha kniha była biestsieleram, a potym ludzi pačali čyścić svaje knižnyja palicy».

My skłali stos «Kodaŭ da Vinčy» kala kasy z tabličkaj: «Tak, vy možacie, viadoma, prynieści nam jašče adzin «Kod da Vinčy», ale my addali b pieravahu viniłavym płaścinkam».

Hety zdymak razyšoŭsia siarod ŚMI i pryciahnuŭ uvahu mastaka Šryhli.

«Ja pračytaŭ hetuju historyju ŭ haziecie The Telegraph, i ŭ majoj hałavie zakrucilisia idei. Ja padumaŭ: «Jany patrebnyja mnie. Ja nie viedaju čamu, ale mnie jany treba». Tak ja pačaŭ źbirać usie dastupnyja «Kody da Vinčy», — raspaviadaje mastak.

Spačatku Šryhli naceliŭsia na dabračynnyja kramy. Adnak časta z pajezdak jon pryvoziŭ tolki adzin asobnik, tamu vyrašyŭ prymianić inšuju taktyku.

«My naviali daviedki i vyśvietlili, što jość punkt pierapracoŭki, kudy zdajucca ŭsie niepatrebnyja knihi. Ich tam była vielizarnaja kolkaść». Naprykład, Wrap Distribution u Oksfardšyry — pamiaškańni płoščaj 30,480 kv. m — sapraŭdnyja mohiłki biestsieleraŭ.

Tak Šryhli sabraŭ bolš za šeść tysiač asobnikaŭ «Koda da Vinčy». Ale što zaraz ź imi rabić? Spačatku knihi Dena Braŭna mastak pieratvaryŭ u syravinu, ź jakoha zatym atrymałasia papiera, na jakoj i byli nadrukavanyja novyja asobniki «1984».

«Niezadoŭha da hetaha ja znoŭ pieračytaŭ «1984» i zrazumieŭ, što raz Džordž Orueł pamior u 1950 hodzie, to ŭ 2020 hodzie budzie 70 hadoŭ z momantu jaho śmierci. Heta aznačaje, što ŭsie jaho pracy znachodziacca ŭ hramadskim nabytku, a heta, u svaju čarhu, značyć, što luby čałaviek moža publikavać adnu z knih Džordža Orueła», — tłumačyć svaju ideju mastak.

Šryhli zrazumieŭ, što ŭ jaho jość mahčymaść pieratvaryć svaje «Kody da Vinčy» ŭ «1984». «Heta rašeńnie tak vykarystoŭvać «Kod da Vinčy» jak byccam było pryniata za mianie. Jano było pryniata Fiłam (jaki paviesiŭ šyldu) i kramaj Oxfam. Majo rašeńnie było zrabić ź ich «1984», bo ja liču, što heta sapraŭdy važnaja kniha, jakuju ludzi pavinny pračytać, — raspaviadaje jon.

— Cikava ŭziać adnu knihu i pieratvaryć jaje ŭ jašče adnu kankretnuju knihu. Heta sapraŭdnaja sumiesnaja praca. Ja liču, što my ŭsie supracoŭničali na asnovie pośpiechu Dena Braŭna».

Kamientary1

  • Kazik
    27.10.2023
    > pośpiechu Dena Braŭna

    Dakładniej, pośpiechu markietynhu. "Kod da Vinčy" - razpijaranaje pieraacenienaje łajno, jakoje zaraz nikomu nie zdałasia. Akcyja atrymałasia symbaličnaja

Što prapanavać Łukašenku za palitviaźniaŭ? Sprečka Stryžaka z Chomič8

Što prapanavać Łukašenku za palitviaźniaŭ? Sprečka Stryžaka z Chomič

Usie naviny →
Usie naviny

Spačatku nazyvali 5000 jeŭra, a potym stała 7500. Kolki płaciać biełarusy za dastaŭku aŭto z Kłajpiedy ŭ Minsk alternatyŭnymi šlachami3

«Tur — jakasnaja prapahanda. A Azaronak… Moj susied mienš paskudnych słoŭ kaža»7

«Buduć kuplać u asnoŭnym užo hatovaje žyllo». Rychtujucca źmieny ŭ śfiery budaŭnictva pryvatnych damoŭ8

Rasijski vajskoviec pa zahadzie kamandzira padpaliŭ svajo aŭto. U vyniku zhareli dva tanki i čatyry bronietransparciory3

Rasija tajemna stvaraje ŭ Kitai novyja madeli bieśpiłotnikaŭ, u tym liku kopii amierykanskich BPŁA Reaper

Duraŭ nazvaŭ paryžskim śledčym svoj zarobak6

U Litvie raskryli machlarskuju schiemu: pierakładčyki padkazvali zamiežnikam pravilnyja adkazy na vadzicielskim ekzamienie

Jak syn vysokapastaŭlenaha siłavika vybraŭ biełaruščynu9

Zialenski raspavioŭ Hienasamblei AAN, jakoha «realnaha miru» choča Ukraina5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što prapanavać Łukašenku za palitviaźniaŭ? Sprečka Stryžaka z Chomič8

Što prapanavać Łukašenku za palitviaźniaŭ? Sprečka Stryžaka z Chomič

Hałoŭnaje
Usie naviny →