26 lutaha adbyłosia pieršaje prymianieńnie vajennaj siły pry administracyi Bajdena. Udar byŭ naniesieny pa prairanskim apałčeńni ŭ Siryi. U Pientahonie patłumačyli, što heta byŭ adkaz ZŠA na niadaŭnija ataki na amierykanskija bazy ŭ Iraku.

Vydańnie The Wall Street Journal paviedamlaje, što pieršapačatkova płanavalisia dva avijaŭdary pa dźviuch celach u Siryi na zahad Bajdena. Adnak za 30 chvilin da zapłanavanaj ataki prezident admianiŭ udar pa adnoj z celaŭ.
Pa źviestkach raźviedki, u dvor budynka, pa jakim płanavałasia ŭdaryć, zajšła žančyna ź dziećmi. Tamu adzin udar było vyrašana admianić.
Taksama ZŠA nakiravali kanfidencyjalnaje paviedamleńnie ŭ Tehieran, źmiest jakoha čynoŭniki nie raskryli.
«My skaardynavali dypłamatyčny i vajenny płan. My pierakanalisia, što irancy viedajuć pra naš namier», — prakamientavaŭ situacyju adzin z pradstaŭnikoŭ administracyi.
Sam Bajden śćviardžaje, što ŭdar byŭ nieabchodny dla abarony amierykanskich vojskaŭ. Jon byŭ praviedzieny ŭ načny čas, kab źvieści achviary da minimumu.
Tramp časta adznačaŭ, što dla jaho nahodaj dla vajennych dziejańniaŭ z boku ZŠA źjaŭlajecca śmierć amierykanca za miažoj. Bajden, u svaju čarhu, prademanstravaŭ, što lubaja ataka na amierykanskija vajennyja siły nie zastaniecca biespakaranaj.
Kamientary