Napišycie pra svajho biełaruskamoŭnaha siabra — jaho ceły dzień buduć biaspłatna častavać marozivam
Fiestyval «Kraina maroziva» vyrašyŭ niezvyčajnym čynam zaachvocić biełarusaŭ, jakija ŭ paŭsiadzionnym žyćci razmaŭlajuć na rodnaj movie. Minčukam prapanujuć raspavieści pra svajho biełaruskamoŭnaha siabra i vykazać jamu «reśpiekt» na sajcie biełypolus.bieł. Za heta siabra zrobiać hanarovym hościem fiestyvalu, jaki adbudziecca 30 červienia la Minsk-Areny, i zadarma pačastujuć marozivam «Bieły polus 1938». Raspavieści pra svajho biełaruskamoŭnaha siabra, jakim vy hanaryciesia, možna na praciahu troch dzion — z 19 pa 21 červienia.

Pa dadzienych pierapisu nasielnictva za 2009 hod, 53% respandentaŭ nazvali biełaruskuju rodnaj movaj, adnak tolki 23% razmaŭlajuć pa-biełarusku doma.
«Biełarusy, jakija ŭ paŭsiadzionnym žyćci razmaŭlajuć na rodnaj movie, naŭrad ci staviacca da hetaha, jak da peŭnaha dasiahnieńnia, i mohuć pasaromiecca sami rehistravacca na sajcie. Ale nam vielmi chočacca zaachvocić hetych ludziej, tamu my prapanujem rodnym ci siabram vyłučyć svaich biełaruskamoŭnych blizkich, — raspaviadaje namieśnik dyrektara pa markietynhu brenda «Bieły polus» Maksim Žurovič.
— Ja zaŭždy ź vialikaj pavahaj staŭlusia da svaich biełaruskamoŭnych siabroŭ i kaleh. Za vybar na karyść biełaruskaj movy kožnamu ź ich chočacca skazać «dziakuj». I heta adna z met, dziela jakich my i zapuścili akcyju «Kraina maroziva».

Źbirać zajaŭki na sajcie buduć da piatnicy. Paśla hetaha ich apracujuć i nadrukujuć śpiecyjalnyja pašparty hanarovych hramadzian «Krainy maroziva». Pa ich na feście kožnuju hadzinu biełyja miadźviedzi buduć častavać biaspłatnym płambiram. Arhanizatary nie viedajuć, kolki biełaruskamoŭnych hramadzian zarehistrujuć, tamu pakul što padrychtavali 2000 pašpartoŭ. Ale kali budzie nieabchodna, nadrukujuć bolš śpiecyjalna da festu.
«Kraina maroziva» źjavicca 30 červienia vakoł Minsk-Areny. Tematyčny zabaŭlalny park pabudujuć u honar 80-hodździa biełaruskaha płambiru. Śviata abiacajuć zrabić mova-frendli: aficyjnaj movaj budzie biełaruskaja, a impravizavanaj stalicaj stanie «Mova-sici». Tut možna budzie zhulać u vielizarny biełaruskamoŭny «Skrabł», pasprabavać siabie ŭ «Mafii» i inšych nastolnych hulniach.
Hości naviedajuć sieans speed-dating, dzie ich navučać upeŭniena razmaŭlać z kim zaŭhodna i na lubuju temu mienavita pa-biełarusku: pra nadvorje, zajmalnuju knihu, novy błokbastar albo ŭlubiony smak maroziva.
«Razmaŭlać na rodnaj movie ci nie — heta asabisty vybar kožnaha čałavieka, ale lubić jaje — heta badaj što abaviazak. My nie prosta tak robim vialiki akcent na biełaruskaj movie na našym fiestyvali. «Bieły polus 1938» — heta płambir, jaki sioleta my adnavili pa nacyjanalnym recepcie 80-hadovaj daŭniny. Taki pradukt abaviazany razmaŭlać sa spažyŭcami na movie Kołasa i Kupały. U «Krainie maroziva» my pasprabujem pakazać usiu jaje pryhažość i sučasnaje hučańnie. My upeŭnienyja, što jana moža daryć takija ž pazityŭnyja emocyi, jak i maroziva», — tłumačyć Maksim Žurovič.
Muzyčnaja častka fiestyvalu taksama budzie tolki biełaruskamoŭnaja. Pieršyja čatyry «dziakuj» užo palacieli da chedłajnieraŭ festu — Akute, Shuma, «Razbitaje serca pacana» i «Małanka Arkiestr».
Kamientary