Staršynia rajvykankama: Navat majmu synu pryjšoŭ «list ščaścia» pra darmajedstva
«Jeŭraradyjo» apytała niekatorych biełaruskich parłamientaryjaŭ i ŭpłyvovych ludziej pra ich staŭleńnie da našumiełaha dekreta ab «sacyjalnym utrymańni». Voś, da prykładu, Anatol Jarmolenka prapanuje ŭvohule jaho admianić.
Anatol Jarmolenka, narodny artyst Biełarusi i lidar ansambla «Siabry» ličyć, što raz Dekret №3 «Ab papiaredžańni sacyjalnaha ŭtrymanstva» vyklikaje chvalavańni biełarusaŭ i akcyi pratestu, jaho nieabchodna darabić albo navat admianić:
«Heta va ŭsie časy było: tych, chto nie pracuje, zaŭvažajuć i viaduć niejkuju baraćbu. Ale mnie padajecca, što ŭ dadzienym vypadku nie ŭsio daroblena, nie ŭsio abdumana, i kali heta vyklikaje taki nastroj u masaŭ, tut treba pierahledzieć hetyja rašeńni.
My ž viedajem, jak heta robicca: dali kamandu, i čynoŭniki na miescach starajucca być pieršymi i bolš sabrać hetych padatkaŭ. Tamu tut treba ŭsio razhledzieć, rastłumačyć, supakoić narod, kali patrebna, navat možna i admianić hety padatak».
Staršynia Sajuza piśmieńnikaŭ Biełarusi Mikałaj Čarhiniec miarkuje, što kali jość niezadavolenyja Dekretam №3, treba razabracca ŭ pryčynach hetaj niezadavolenaści:
«Ja liču, što treba padumać kiraŭnictvu i ŭradu ŭ pieršuju čarhu — kali jość niezadavolenyja, značyć, treba razabracca, u čym hetaja niezadavolenaść i čamu jana ŭźnikła. Varta daviedacca i reahavać, kali sapraŭdy ludzi majuć racyju. U nas jość i sapraŭdnyja darmajedy, jakija ŭsio žyćcio nie pracujuć, ničoha nie robiać, a narodnaje spažyvajuć. Treba spakojna razabracca, bieź lamantu, biez šumu i zrabić vysnovy».
Synu staršyni Kobrynskaha rajvykankama Alaksandra Zazulu taksama pryjšoŭ list z padatkovaj inśpiekcyi: toj u 2015 hodzie vučyŭsia va ŭniviersitecie, ale jaho čamuści paličyli darmajedam. Pytańnie vyrašyli, ale čynoŭnik pryznaje, što svaim dekretam ułady peŭnaje napružańnie ŭ hramadstvie stvaryli i možna było spracavać bolš «kropkava». Ale admianiać jaho staršynia rajvykankama ličyć niemetazhodnym. Raić palitykam nie rabić sabie pijar na darmajedskaj temie
«Na žal, ludzi, jakija nie pavinnyja być u hetaj temie, vymušanyja prychodzić i pakazvać, što my nie takija, my nie darmajedy. Prosta byli ŭ žyćci roznyja situacyi. I tamu ja kažu svaim kamisijam: «Lepš my niedavyznačymsia z tym, chto abaviazany płacić i vyzvalim čałavieka, čym pierahniem pałku i abaviažam taho, chto na samaj spravie płacić nie pavinien. Usio heta narmalna, dla hetych dziejańniaŭ patrebny čas. Ja svaich kabrynčanaŭ paprasiŭ nabracca ciarpieńnia i raźbiaromsia va ŭsim. Toj chto pavinien, zapłacić, chto choča schavacca — my pastarajemsia cyvilizavana sustrecca i dakazać, što ničoha tut strašnaha niama i treba płacić. A tyja, chto siońnia atrymaŭ pozvy, ale nie pavinien płacić, — my ich vyzvalim. Prynamsi za Kobryn ja adkazvaju — my spravimsia», — kaža Alaksandr Zazula.
Raić ničoha nie rabić z Dekretam №3 i deputat parłamienta Valeryj Baradzienia.
Valeryj Baradzienia: «Nieabchodna płacić padatki i nieabchodna lubuju dziejnaść uzakońvać. Kali ty niedzie zarablaješ, to prablemy ž niama padać 1 sakavika dekłaracyju i zapłacić 13% ad svajho prybytku. Ale ž ludzi nie pryvykli da hetaha! I tamu
hety dekret — jašče adzin krok da bolš cyvilizavanych adnosinaŭ u krainie. Tamu ja liču, što ničoha z dekretam rabić nie treba: paŭhoda pačakać, praanalizavać usie tyja zvaroty, jakija ciapier u vykankam iduć pa hetym antydarmajedskim dekrecie, a potym rašyć spakojna, z chałodnym rozumam, što z hetym rabić».
Na dumku deputata, tych, chto sapraŭdy traplaje pad dziejańnie Dekreta №3, na samaj spravie nie 400 ci bolš tysiač, a ŭsiaho 50—70 tysiač čałaviek, treba prosta ich vyznačyć. Tady i sacyjalnaje napružańnie ŭ hramadstvie źniknie.
Darečy, sabranych hrošaj užo chopić, kab utrymlivać Nacyjanalny schod i Kanstytucyjny sud u 2017 hodzie.
Kamientary