Biełaruski startap 3NWeb vyjšaŭ u finał prestyžnaha konkursu University Startup World Cup
Stvareńnie novych technałohij i intelektualnych praduktaŭ u apošnija hady ciesna źviazana z raźvićciom startap-ruchu. Novyja paśpiachovyja startapy pačali źjaŭlacca i ŭ Biełarusi.
Adnu z najlepšych startap-ekasistem stvaryła Danija. Jak maleńkaja skandynaŭskaja kraina zdoleła stać adnym z suśvietnych lidaraŭ startap-ruchu, jak dziaržava i niekamiercyjnyja arhanizacyi dapamahajuć maładym pradprymalnikam, jakaja ŭ hetym rola ŭniviersitetaŭ i što dla pabudovy padobnaj sistemy nieabchodna zrabić u Biełarusi?
Hetyja pytańni «Naša Niva» abmierkavała z Valeryjaj Bahamolskaj, śpiecyjalistam pa markietynhu biełaruskaha startapa 3NWeb, jaki vyjšaŭ u finał prestyžnaha konkursu University Startup World Cup u Kapienhahienie.
NN: Valeryja, što možacie raspavieści pra prahramu 3NWeb? Jak paŭstała ideja hetaha prajekta?
VB: Kali kazać koratka, to 3NWeb byŭ raspracavany, kab vyrašyć adviečnuju prablemu kanfidencyjalnaści znosin i zachoŭvańnia dadzienych. To bok 3NWeb heta adnačasova i miesiendžar, i pošta, i vobłaka. Navat kali jakija-niebudź złamyśniki albo śpiecsłužby atrymajuć dostup da siervieraŭ, dzie zachoŭvajucca dadzienyja, jany prosta buduć niazdolnyja ich rasšyfravać.
Idejnym natchnialnikam i stvaralnikam byŭ Mikałaj Birukoŭ, vypusknik BDU, jaki zaraz žyvie ŭ Kanadzie. Ciapier 3NWeb — heta jaho asnoŭny zaniatak, raniej jon pracavaŭ na Blackberry.
NN: Jak vy trapili na University Startup World Cup? I što heta naohuł za konkurs?
VB: Ja daviedałasia pra hety konkurs i prapanavała našaj kamandzie paŭdzielničać. Usio nie tak składana — treba było prosta zrabić prezientacyju prajekta, zarehistravacca ŭ anłajn-sistemie i čakać vynikaŭ adboru.
University Startup World Cup — heta konkurs dla maładych pradprymalnikaŭ z usiaho śvietu. Ahułam kala vaśmi socień kamand padali svaje zajaŭki na ŭdzieł, ale ŭ finał vyjšli tolki 50 kamand z 34 krain. I my taksama byli siarod finalistaŭ.
Metaj konkursu źjaŭlajecca pošuk najlepšych univiersiteckich startapaŭ, ich padtrymka ŭ pošuku inviestaraŭ i adnadumcaŭ. Nu i ŭ pierśpiektyvie dla Danii heta vydatnaja mahčymaść pryciahnuć da siabie najlepšyja talenty z usich krain śvietu.
Arhanizataram źjaŭlajecca dackaja kampanija Venture Cup, jakaja z 2000 hoda supracoŭničaje z usimi dackimi ŭniviersitetami i spryjaje ŭciahvańniu studentaŭ u pradprymalnictva, a taksama dapamahaje likvidavać razryŭ pamiž akademičnym asiarodździem i biznesam. Akramia mižnarodnaha University Startup World Cup, Venture Cup arhanizoŭvaje vialikuju kolkaść konkursaŭ dla dackich studentaŭ.
NN: I na što mohuć raźličvać pieramožcy?
VB: University Startup World Cup arhanizujecca nastupnym čynam. Usie startapy, jakija vyjšli ŭ finał, padzialajucca na 6 katehoryj: 1) zialonyja technałohii, 2) industryjalnaja technika i robaty, 3) pryrodaznaŭčyja navuki i miedycyna, 4) mobile&web, 5) sumiesnaje spažyvańnie i internet-rečy, 6) Je-siervisy.
Z kožnaj katehoryi žury vybiraje adnaho pieramožcu. 5 pieramožcaŭ atrymlivajuć pa 5 000 dalaraŭ na kamandu, a adzin hałoŭny pieramožca — 25 000 jeŭra.
Ale ŭnikalnyja mahčymaści adkryvajucca nie tolki pierad pieramožcami. Sprava ŭ tym, što kožny ź finalistaŭ moža biaspłatna paŭdzielničać u hadavoj prahramie raźvićcia. U miežach hetaj prahramy kožnaja z kamandaŭ moža atrymać ekśpiertnuju padtrymku z boku mientaraŭ, jurystaŭ, finansistaŭ i inšych śpiecyjalistaŭ u abjomie, ekvivalentnym sumie 100 000 dalaraŭ.
Dyj sam udzieł u konkursie — nieacenny dośvied. Heta prosta ŭnikalnaja mahčymaść paznajomicca ź cikavymi prajektami, inviestarami ź vienčurnych fondaŭ i roznymi pasiarednikami. Finansavańnie startapaŭ — heta nie dabračynnaść z boku dziaržavy i fondaŭ, a surjozny biznes. U Danii jość śpiecyjalizavanyja kampanii-pasiaredniki, jakija zajmajucca pošukam inviestaraŭ dla novych startapaŭ i majuć z hetaha svaju dolu. Ekasistema startapaŭ pabudavana tak, što zarablajuć na hetym usie.
NN: Chto staŭ pieramožcam na University Startup World Cup? Čaho nie chapiła vam dla pieramohi?
VB: Pieramožcam staŭ vydatny startap ź Indaniezii Isara. Ich kamanda raspracavała płatformu, jakaja moža rabić pierakłady z movy žestaŭ. Taksama jaje možna vykarystoŭvać dla navučańnia movie «mihaŭ».
Taksama nas vielmi ŭraziŭ miedycynski startap CATHECARE sa Złučanych Štataŭ. Kamanda stvaryła inavacyjnyja katetary, jakija praktyčna vyklučajuć imaviernaść zaražeńnia bakteryjami ad katetaraŭ. Heta vielmi surjoznaje dasiahnieńnie, tamu što kala 40% infiekcyj pacyjenty ŭ balnicach atrymlivajuć praz katetary.
Na ŭračystuju cyrymoniju ŭznaharodžańnia pieramožcaŭ pryjechała i dackaja pryncesa Maryja. Heta ŭžo źjaŭlajecca pakazčykam taho, jak stavicca dziaržava da padobnych inicyjatyŭ.
Čaho brakavała nam? Ja b skazała, što dobra raspracavanaha biznes-płana i stratehii. Z techničnaj častkaj usio dobra, a voś z dakumientacyi amal ničoha nie było. Heta i stała prablemaj, tamu što biez dobra raspracavanaj dakumientacyi ni adzin inviestar nie budzie ŭkładvać hrošy ŭ tvoj prajekt. Ale my rasceńvajem heta jak peŭny dośvied.
NN: Vy pabyvali ŭ Danii, u krainie, jakaja ličycca adnym ź lidaraŭ startap-ruchu. Čaho nie chapaje Biełarusi, kab paŭtaryć dacki pośpiech?
VB: U mianie nie taki vialiki dośvied, kab davać takija parady, ale jość niekalki nazirańniaŭ. Hałoŭnaja prablema ŭ tym, što biełaruskija ŭłady nie razumiejuć, što takoje novyja technałohii, jak ź imi pracavać i jaki dachod moža atrymać ad hetaha dziaržava. U pytańni papularyzacyi startapaŭ niabłaha pracuje Park vysokich technałohij, ale pakul što stać vučniem ich poŭnaj prahramy ci trapić u inkubatar składana.
Taksama nie vielmi hnutka pracujuć biełaruskija VNU. Va ŭmovach ekanamičnaha kryzisu jany nie padtrymlivajuć prahresiŭnyja inicyjatyvy, jakija patrabujuć finansavych ulivańniaŭ. I časam ciažka pierakanać administracyju ŭ nieabchodnaści raźvićcia studenckich inicyjatyŭ. U paraŭnańni z Danijaj heta vielmi kidajecca ŭ vočy.
Kamientary