Stalinhrad XVII stahodździa

+ infarmacyja z Baranavič pra stan pamiatnaha znaku na miescy bitvy

28 červienia spaŭniajecca 350 hadoŭ z dnia bitvy pad Pałonkaj. Tut, na palach kala sučasnych Lachavičaŭ, maskoŭski car Alaksiej Michajłavič raźvitaŭsia z maraj vyjści da Bałtyki.

26.06.2010 / 21:04

28 červienia spaŭniajecca 350 hadoŭ z dnia bitvy pad Pałonkaj. Jana paviarnuła historyju našaj častki Jeŭropy. Tut, na palach kala sučasnych Lachavičaŭ, maskoŭski car Alaksiej Michajłavič raźvitaŭsia z maraj vyjści da Bałtyki. Z-pad Pałonki pačałosia i vyzvaleńnie Biełarusi ad maskoŭskaj akupacyi. Heta byŭ pierałom u samaj kryvavaj u historyi Biełarusi «Nieviadomaj vajnie» 1654–67 hadoŭ, jakaja zabrała žyćci pałovy nasielnictva krainy.

Teatr vajskovych dziejańniaŭ u 1660-ja.

Bitva pad Pałonkaj. Schiema.

Pamiatny znak na miescy bitvy adkryli ŭ 1994 h., u dzień pryjezdu namieśnika staršyni rasijskaha ŭradu.

Trynaccać hadoŭ varožyja vojski vyniščali naš kraj. U vyniku Biełaruś straciła bolš za pałovu svajho nasielnictva. Niekatoryja ŭschodnija ziemli całkam abiaźludzieli. Sotni tysiač žycharoŭ, asabliva majstroŭ i ramieśnikaŭ, byli vyviedzieny pałonam na ŭschod. Samo isnavańnie dziaržavy ŭstała pad pytańnie. Rasiejski car Alaksiej Michajłavič namiervaŭsia zavajavać jaje całkam. U samym pačatku vajny, paśla zachopu Smalenščyny, jon navat dadaŭ da svajho tytuła zhadku, što užo źjaŭlajecca hasudarom i «Biełyja Rusi».

«Vokruh Słucka vieleli my vsio vyžieč, a iduči dorohoju do Słonima sieła i dierievni, i chleb, i sieno po obie storony žhli i ludiej pobivali i razoriali sovsiem biez ostatku, a v Kleckie v horodie ludiej pobili vsiech»,
 — padobnymi relacyjami maskoŭskich vajavodaŭ była zapoŭniena tahačasnaja carskaja kancylaryja.

Da kanca 1655 hoda praktyčna ŭsia Biełaruś była akupavana maskoŭcami. Volnymi zastavalisia tolki Bieraście, dy jašče niekalki asabliva ŭmacavanych haradoŭ. Siarod ich — Stary Bychaŭ, jaki daloka ŭ tyle voraha mužna trymaŭ abaronu cełych 18 miesiacaŭ.

Da ŭsich niaščaściaŭ dadaŭsia i «šviedski patop», kali vojski Karła Hustava letam 1655 hoda pierapłyli Bałtyku i vysadzilisia na ŭźbiarežžy Rečy Paspalitaj. Praź niekalki miesiacaŭ jany zachapili Polšču, Žamojć i Inflanty. Piachotniki šviedskaha karala vyjšli navat na poŭnač Biełarusi, padstupili da zachoplenaj maskoŭcami Vilni.

Uzimku 1658–1659 hadoŭ maskoŭski car znoŭ uzmacniŭ nacisk na nie zavajavanyja jašče abšary Biełarusi. Nad vojskam byŭ pastaŭleny vopytny vajavoda Ivan Chavanski. Zachapiŭšy Horadniu, vajavoda spustošyŭ abšary Padlašša, a potym paviarnuŭ na apošni volny kutok Biełarusi — Bieraściejščynu. 15 studzienia 1659 hoda byŭ zdabyty šturmam zamak samoha Bieraścia, a horad «da najmienšaha budynka… razburany, spaleny i ŭ ništo pieratvorany».

20 sakavika 1660 hoda 30-tysiačnaja maskoŭskaja rać padyšła da Lachavickaha zamka. Amal adrazu ž vorahi pačali abstrelvać i šturmavać fartecyju. Ale čatyrochtysiačny harnizon na čale z kamiendantam Stanisłavam Judzickim, majučy mocnuju artyleryju, mužna baraniŭsia i nanosiŭ vialikija straty praciŭniku. Dy vajavoda Chavanski lubym koštam imknuŭsia zachapić Lachavičy, jak adnu z apošnich cytadelaŭ biełaruskaha supracivu.

U mai 1660 hoda, paśla šerahu pieramoh nad Karłam Hustavam, pamiž Varšavaj i Stakholmam byŭ narešcie padpisany mirny traktat. I ciapier Polšča mahła vyłučyć častku siłaŭ dla dapamohi skryvaŭlenamu Vialikamu Kniastvu. Na Bieraściejščynu, dzie zmahałasia vojska hietmana Paŭła Sapiehi (kala 8 tysiač vajaroŭ) byŭ nakiravany ŭkrainski vajavoda Stefan Čarniecki z 4-tysiačnaj dyvizijaj.
Abjadnanyja biełaruska-polskija siły adrazu ž pačali aktyŭnyja dziejańni suprać zachopnikaŭ.

Spačatku byŭ vybity maskoŭski harnizon z Słonima. Źniščany adździeły akupantaŭ pad Zelvaj, Hałynkaj i Dziarečynam. Pavieł Sapieha z-pad Žyrovičaŭ pasłaŭ niekalki zahonaŭ ŭ kirunku Lachavičaŭ.

Jon chacieŭ adciahnuć na siabie choć častku abłožnikaŭ zamka. Pieršaja sustreča z raźjezdam (pošukavym adździełam) praciŭnika zakončyłasia parazaj rasiejcaŭ. Acalełyja reštki ŭciakli ŭ svoj łahier pad Lachavičami. I tut carski vajavoda vystupiŭ nasustrač našym vojskam.

Ź viečara 27 červienia dyvizii Sapiehi (kala 6 tysiač) i Čarnieckaha (4 tysiačy) stali ŭ bajavyja šychty. Centr zaniało vojska Čarnieckaha. Na kryłach pazicyi raźmiaścilisia sapiehaŭcy: na pravym — žaŭniery pad kamandaj Vajniłoviča, na levym — na čale z Pałubinskim. Maskoŭski ž vajavoda ŭ centry svajho vojska pastaviŭ piachotnikaŭ i vieršnikaŭ-rajtaraŭ, na levym kryle — końnicu kniazia Ščarbataha, a vieršnikaŭ pravaha kryła ŭznačaliŭ sam.

A 8 hadzinie ranicy nastupnaha dnia Chavanski, jaki mieŭ vojska bolš jak 20 tysiač čałaviek, raspačaŭ bitvu.

Pieršaj pajšła ŭ ataku końnica toj biełaruskaj šlachty, jakaja vajavała na baku maskoŭskaha cara.
U časie pierapravy cieraz bałocistuju rečku Pałonku jana trapiła pad mocny ahoń rušnic, a zatym była raźbitaja kontratakaj vajaroŭ Čarnieckaha. Sam pravadyr šlachty trapiŭ u pałon. Na dapamohu maskoŭcy pasłali 6 tysiač piachotnikaŭ. Dy na pierapravie cieraz tuju ž rečku jany byli zaatakavanyja biełaruskimi i polskimi husarami. Vieršniki ŭ vadzie i na prybiarežžy siekli ratnikaŭ Chavanskaha. Pad ahniom maskoŭskaj artyleryi pajšło ŭ nastup levaje kryło biełaruskaha vojska. Hruznučy ŭ bałocie, koštam vialikich strataŭ husary Pałubinskaha prarvalisia na suchaziemje. Vymknulisia napierad taksama vojski centra i pravaha kryła.

Chavanski kinuŭ na dapamohu ratnikam reštu svaich siłaŭ — najlepšyja bajarskija pałki i niamieckich rejtaraŭ. Pakinuŭšy ŭžo za śpinoj nialohkuju pierapravu, našy vojski mieli tolki vybar: pieramahčy abo pamierci. Žaŭnieram treba było vytrymać i pierałamać chod zmahańnia. I jany vystajali.

Voś užo maskoŭski vajavoda paranieny šablaj u hałavu. Charuhvy Vajniłoviča zajšli zboku i imkliva ŭdaryli ŭ fłanh, potym zajšli z tyłu. Pry atacy jany natrapili na maskoŭskuju piachotu z artyleryjaj, što zamacavałasia ŭ falvarku. Udzielnik bitvy pad Pałonkaj paźniej uspaminaŭ hety momant: «Pozna było ahoń davać, kali lacieŭ hrad kul. Palehli zabitymi šmat žaŭnieraŭ, šmat atrymali ranieńni. Ale jašče z bolšym impetam pajšli my na ich, bo ŭbačyli, što ledź nie ŭsie zahiniem, kali śpiny pakažam (heta značyć, kali kinucca ŭciakać). I biezvač leźli ŭ ahoń, dy tak ź imi źmiašalisia». Vybitych z takoj ciažkaściu z falvarka maskoŭskich piachotnikaŭ vysiekła ŭ čystym poli końnica.

«Ciažka było raźjušanym žaŭnieram źviazać ruki i vybili jany try tysiačy da adnaho», — byccam apraŭdvajučysia, pisaŭ potym Pavieł Sapieha.

Trapiŭ u pałon Ščarbaty, zahinuŭ druhi maskoŭski vajavoda — Źmiejeŭ.

Ź dźviuma šabielnymi ranami hałavy sam Chavanski panična pabieh pad Lachavičy. Jon chacieŭ prychapić reštu acalełaha vojska i pad jaho asłonaj uratavacca. Nastupnaj nočy jon byŭ užo ŭ Miensku. Adtul pamknuŭ dalej na ŭschod. Dychańnie pieravioŭ tolki ŭ Smalensku.

U kinutym łahiery pad Lachavičami pieramožcam dastalisia vializnyja trafiei. Asabliva radavaŭsia Pavieł Sapieha šmatlikaj artyleryi, zapasam porachu. Było tut taksama bahata muki i bolš jak siem tysiač narabavanych u sialan karoŭ.

Pavodle śviedčańnia Ščarbataha,

pad Pałonkaj zahinuła 16 tysiač maskoŭcaŭ.
Ad Pałonki pačałosia vyhnańnie zachopnikaŭ z našaj ziamli. U tyłach z novaj siłaj razharnułasia narodnaja partyzanskaja baraćba. Nieŭzabavie vojski Sapiehi i Čarnieckaha byli ŭžo pad Barysavam. Niekatoryja zahony padyšli ažno da Smalenska. Jašče niekalki hadoŭ praciahvalisia pachody i bitvy. Pošuhi vajennaj aktyŭnaści čarhavalisia ź mirnymi pieramovami.

I narešcie na samym pačatku 1667 hoda ŭ vioscy Androsavie pad Smalenskam pamiž Rečču Paspalitaj i Maskoŭskaj dziaržavaj było padpisanaje zamireńnie. VKŁ vystajała.

Pavodle: Michaś Čarniaŭski, kniha «Dziesiać bitvaŭ»

Vajna z «nieviadomymi»

Baranavickaja hramadskaść robić šmat, kab ludzi viedali pra miesca słavutaj bitvy. 2 listapada 1994 hoda na ŭzhorku la vioski Pałonka adbyłosia ŭračystaje adkryćcio pamiatnaha znaka. Pry vialikaj kolkaści miascovych ludziej i haradžan pravasłaŭny i katalicki śviatary aśviacili hety znak.

Bajučysia hnievu centralnych uładaŭ, miascovaje rajonnaje kiraŭnictva padniało lamant. Maŭlaŭ, što robicie? Pryviedziacie da taho, što Rasieja admovicca pastaŭlać Biełarusi naftu i haz. Miascovyja ŭłady papsavali niervy hałoŭnamu inicyjataru hetaj padziei Michasiu Biernatu, ale nie advažylisia adrazu zrujnavać pomnik, aśviečany carkvoju i kaściołam. Heta zrabili paźniej «nieviadomyja».

Na miescy zrujnavanaha vandałami pamiatnaha znaka, u 2000 hodzie siabry Baranavickaj Rady TBM adnavili draŭlanuju šyldu ŭ honar Pałonkaŭskaj bitvy. Adnak i hety znak znoŭ byŭ źniščany «nieviadomymi» praz dva miesiacy. Ciapier, na miescy słaŭnaj pieramohi 1660 hoda pusteča, zielle i śmiećcie. I tolki dušy našych hieraičnych prodkaŭ krylajuć na hetym histaryčnym poli, čakajučy ad nas čałaviečaj pašany.

U carski i saviecki čas kateharyčna zabaraniałasia havaryć i pisać pra pieramohi nad maskoŭskim carom. Siońnia, dziakuj Bohu, naša dziaržava pazbaŭlajecca plebiejstva i kompleksaŭ «małodšaha brata» nie tolki ŭ sacyjalna-ekanamičnaj, palityčnaj śfierach, ale i ŭ adznakach svaich histaryčnych padziej.

Viktar Syryca, staršynia Baranavickaj Rady TBM